LIPTOV. Na potulkách cyklisti pozorujú dedinky, ktorými prechádzajú. Všímajú si, že sú čisté a upravené. Vidno, že ľudia sa už o svoje okolie starajú. Neplatí to však o brehoch priehrady.
Priestor, ktorý slúži všetkým, už nikoho nezaujíma. Na zábradlí visia igelitové tašky z odpadom, na zemi priamo pri vstupe do prístavu vidieť vrecia plné smetí. Do autobusovej zastávky v neďalekom Hliníku tiež ktosi pohodlne vyhodil nepotrebný odpad, plechovice od piva, plastové fľaše z minerálok, či obaly z rôznych sladkostí. Odpadkové koše sú na okruhu okolo Liptovskej Mary zriedkavé.
Skupinka stredoškolákov sa smiala, že odpadky nie sú ich
Ani na brehoch priehrady v Palúdzke to nie je iné. Keď sme skupinku stredoškolákov požiadali, aby si plastové fľašky a ostatné smeti po sebe odniesli, smiali sa a hovorili, že nie sú ich. Vari raz, keď budú pracovať v zahraničí, nebudú rozprávať, aká sme špinavá krajina.
Liptov je turisticky veľmi vyhľadávaný. V lete aj zime do regiónu prichádza množstvo domácich aj zahraničných návštevníkov. K priehrade chodia nielen hostia, ale aj miestni ľudia či rybári. Väčšina z nich hlavne preto, že majú radi oddych v prírode.
Je to také ľahké
Všetkým by malo záležať, aby priestor v ktorom podnikajú, dovolenkujú, oddychujú, rybárčia alebo len tak obyčajne žijú, bol čistý a nemuseli sa zaň hanbiť.
Preto je nepochopiteľné, že niektorí vedia prísť s plnými ťažkými taškami jedla a pitia k priehrade, pri ktorej sa im páči, ale odpadky po sebe, ktoré sú podstatne ľahšie, odniesť nevedia.
Radšej ich pohodlne zavesia na plot, alebo hodia do najbližšej priekopy. Asi čakajú, že ho po nich, nejaký nadšený zberač odpadu s radosťou odnesie. Alebo ich to, čo so smetím bude, vôbec nezaujíma.
Mnohí tam prichádzajú autami, takže problém odviezť odpad k najbližšiemu odpadkovému košu, by nemali mať. Nie je to nič ťažké. Veď každému by malo záležať, v akom prostredí žijeme a budeme v budúcnosti žiť.
