ĽUBOCHŇA. Po jesennej časti na špici štrnásťčlenného pelotónu II. triedy vládla vzácna vyrovnanosť. Vedúca pozícia patrila Podturni, no len o bod zaostávali druhá Ľubochňa a tretie Vavrišovo a o dva štvrté Lúčky.
Napokon v druhej najvyššej liptovskej súťaži triumfovali futbalisti Havrana Ľubochňa s piatimi bodmi k dobru na celkove druhú a taktiež postupujúcu Partizánsku Ľupču. Definitíva o prvenstve ľubochnianskeho mužstva padla už tri kolá pred záverečným „gongom“.
Dvanásť výhier v rade
Kým v jesennej časti Havran štyri razy okúsil trpkosť prehry, tak na jar až v poslednom kole v Iľanove (3:6). „Tri razy sme v prvej polovici sezóny zápasy prehrali v nadstavenom čase,“ vracia sa ešte do minulého roka Vojtech Žihlavník, ktorý v ročníku 2010/2011 znovu sedí v Ľubochni na trénerskej stoličke.
„Proste, mužstvo nezvládlo koncovky. No jar sme už mali vynikajúcu, dvanásť víťazstiev po sebe. Naša šnúra sa skončila až v poslednom kole. To už ale o všetkom bolo rozhodnuté, a tak príležitosť dostali chlapci, ktorí počas sezóny menej hrávali.“
Vyvážený mančaft
Kouč Havrana po jesennej časti za najväčších konkurentov v boji o prvú priečku považoval Podtureň a Lúčky. Napokon jeho tím naháňala v prvej „polke“ až piata Partizánska Ľupča.
„Aj ona mala vydarenú jar,“ uznal Žihlavník. „No my sme jednoznačne potvrdili vysokú kvalitu hráčskeho kádra. Ide o vhodnú symbiózu zrelých harcovníkov s mladou zmenou. Z tých starších k oporám patrili Jozef Kmeť, Jozef Olos, Ľuboš Žihlavník, Andrej Gerec a Branislav Vrtchich a z mladších by som vyzdvihol Jána Gereca, Petra Gereca, Filipa Chylu, Radoslava Paulínyho, Adama Bruka i brankára Jaroslava Drába. Sympaticky sa do A mužstva tlačia aj chlapci z nášho dorastu.“
Po páde nová etapa
Svojho času fúziou Havrana s ružomberským béčkom postupne dospelácky futbal v dedine začal upadať. V rezerve corgoňligistu ružomberskí futbalisti vytláčali z kádra kmeňových Ľubochniancov. Napokon v sezóne 2006/2007 sa aj B tím MFK odsťahoval z tamojšieho ihriska na štadión pod Čebrať.
Tým bolo po nedeľných futbalových dopoludniach v Ľubochni. Tri roky bola dedina bez seniorského futbalu. V lete 2009 z iniciatívy partie okolo dvoch hráčov Jozefa Olosa a Ľuboša Žihlavníka znovu Havran vyskladal mužský mančaft a poslal prihlášku do tretej triedy. Tento tandem v úlohe hrajúcich koučov aj odtiahol prvú sezónu. Tým sa začala písať nová éra športu číslo jeden v Ľubochni.
„Veľmi dôležité bolo, že hoci citeľne chýbali muži, veľmi intenzívne sa pracovalo s mládežou,“ vypichol Žihlavník. „Z toho aj teraz profitujeme. Po dlhých rokoch Ľubochňa opäť hrá so svojimi hráčmi,“ zdôraznil muž, ktorý či už v mladosti ako hráč, alebo potom roky ako tréner, strávil takmer celý svoj život v TJ Havran.
Vždy na druhý pokus
Pri ouvertúre Ľubochňa v súťažnom ročníku 2009/2010 skončila v III. A triede druhá o bod za Liptovskými Revúcami, keď ešte pred záverečným kolom viedla a svoj osud držala vo vlastných rukách.
O rok na to po skončení súťaže mala s Lúčkami navlas rovnakú bilanciu, a tak o víťazovi súťaže rozhodoval barážový zápas, ktorý Havran vyhral v penaltovom rozstrele. O rok sa barážová rarita opakovala v II. triede. No po nej v Ľubochni zavládlo sklamanie. Z vyrovnanej „bitky“ so štítom vyšla Demänová. No teraz už „žihlavníkovci“ nič nenechali na náhodu.
Chýba pochopenie obce
„Teším sa na I. triedu, verím, že pre súťaž budeme prínosom,“ povedal lodivod Havrana. „Disponujeme širokým a veľmi dobrým hráčskym potenciálom. Len škoda, že obec sa ku klubu správa macošsky. To sa potom odráža v našich ekonomických problémoch.
Keby Harvran bol v lepšej finančnej kondícii, mohli by sme pomýšľať azda i na ďalší postup. Za súčasného stavu ale nie. Napriek tomu sa v jednotke budeme snažiť hrať dobrý futbal a do každého zápasu pôjdeme s víťazným plánom. Máme na čom stavať. Mládežnícka základňa je naozaj životaschopná,“ zakončil večný optimista Vojtech Žihlavník.
