LIPTOVSKÝ JÁN. Nájsť v Liptovskom Jáne tieň pod korunou starého stromu nie je vôbec zložité. Obec, okrem najvyššieho počtu zemianskych kúrii a kaštieľov na meter štvorcový, zdedila aj pôvodnú parkovú zeleň.
Na dvore Nemešovsko-Barnovského kaštieľa rastie hruška, ktorá ohromuje svojou takmer štyridsaťmetrovou výškou. Podľa odhadov má viac ako tristo rokov. Jej kmeň kedysi rozťal zásah blesku na dva samostatné kmene, oba majú obvod úctyhodných troch metrov.
Rozkvitnutá je najkrajšia, akoby kvitol celý sad
Hruška je najkrajšia na jar, keď kvitne. Je rajom pre včely a z jej útrob sa ozývajú vtáčie piesne rôznych spevavcov.
„Je to doslova zázrak, akoby kvitol celý sad. Vtedy púta pozornosť každého, obrovským množstvom bielych púčikov,“ povedal starosta Liptovského Jána Juraj Filo, ktorý ešte ako dieťa lozil po jej mohutných konároch a hrával sa v jej tieni.
Kaštieľ odkúpili jeho prarodičia od Szentivániovcov ešte na konci 19. storočia. „Spomínali, že už v čase, keď kaštieľ kúpili, bola hruška obrovská,“ povedal starosta Liptovského Jána.
Hruška, napriek svojmu veku, stále rodí malé divé hrušky, ktoré miestni volajú drevienkami. Nedajú sa spotrebovať, pretože majú málo cukru, a tak vraj aj pálenka z nich je príliš trpká.
Potrebuje zásah odborníkov
Jánsku hrušku prihlásila do súťaže Daniela Frohlichová, učiteľka z miestnej základnej školy. Víťazné stromy získajú odborné ošetrenie. „Naša staručká hruška má už spráchnivené kmene, odborné ošetrenie preto potrebuje ako soľ, pretože to predĺži jej životnosť,“ povedal Filo.
Obec sa snaží zachovať čo najviac pôvodných stromov, aj keď sa to ľuďom nie vždy páči. „Stále častejšie nás žiadajú o povolenie pre výrub stromov. Ľuďom prekáža, že listy zo stromov padajú na zem a majú veľa práce pri odpratávaní lístia. Snažíme sa preto stromy len upravovať či opiľovať,“ priblížil starosta.
Z odolnej hrušky by radi vypestovali podpníky
Hrušky a jablone rastú priemerne 80 až 100 rokov. Vek jánskej hrušky prekvapil predsedu Slovenského zväzu záhradkárov Eduarda Jakubeka natoľko, že sa chystá na návštevu Liptovského Jána, aby si starú dámu pozrel na vlastné oči.
„Je to unikát, pretože nie je bežné, že sa hrušky a jablone dožívajú takého vysokého veku. Táto hruška musí mať výbornú genetickú výbavu, pretože je výnimočne odolná,“ vysvetlil Jakubek.
Zdôraznil však, že hoci sa plody tristoročnej hrušky nedajú spotrebovať priamo, môžu mať veľký význam v ovocinárstve, jej vytrvalý genetický základ môžu rozmnožiť na nové ovocné stromy. „Bolo by vhodné na jeseň pozbierať plody, zasadiť semená a dopestovať z nich kvalitné podpníky, na ktoré sa dajú zavrúbľovať rôzne šľachtené odrody,“ uzavrel Jakubek.
Hlasy budú zbierať do konca septembra
Hlasovanie v ankete Strom roka potrvá do konca septembra. Poslať svoj hlas môže každý prostredníctvom SMS správy, hlasovacieho lístka, poštou alebo priamo na internetovej stránke nadácie Ekopolis, ktorá anketu vyhlasuje už jedenásty rok.
Víťazný strom, okrem ošetrenia a odborného posudku, bude reprezentovať Slovensko v súťaži Európsky strom roka. Výsledky slovenskej ankety sa verejnosť dozvie v októbri.
