Mladí pionieri však vyrástli, no spomienky na nezabudnuteľné chvíle v objatí slovenských lesov zostali. Z niekdajších účastníkov táborov sa stali ich organizátori, názov si aj po zmene režimu nechali.
„Naraz sa priblížil dôchodkový vek, ale nám sa ešte nechce opúšťať aktívnu činnosť,“ povedal Roman Müller, hlavný vedúci tábora pionierov a zároveň starosta Jevíčka.
Starohanácke a slovenské piesne pri táboráku
Moravskí pionieri chodia na tábory na Slovensko od roku 1953. Najprv táborili v Zázrivskej doline, potom v Ľubochnianskej, Revúckej, Račkovej a Jánskej. Od roku 1960 však pravidelne rozkladajú stany v ich najobľúbenejšej Bobroveckej doline na Tokarinách.
Dolinami sa večermi ozývali starohanácke a slovenské piesne, deti hrávali cez deň športové hry a spriatelili sa aj s miestnymi obyvateľmi. Tieto putá pretrvávajú dodnes. Majú tu množstvo priateľov, a keď sa v lete vracajú na Liptov, prirovnávajú to k návratu domov.
Z Poludnice uvidel Bobroveckú vápenicu
Zaujímalo nás však, čo ich k tomuto kútu Liptova priťahuje natoľko, že sa sem pravidelne vracia už niekoľko generácií mladých ľudí pod dohľadom ostrieľaných vedúcich.
„Dôvod treba hľadať v histórii,“ začal rozprávanie Müller. „S nápadom poriadať stanové tábory prišiel učiteľ František Továrek z Jevíčka, ktorému učarovali slovenské hory. Keď táborili v Jánskej doline, vyšli na Poludnicu. Pán učiteľ sa z nej rozhliadol a zbadal bielu jazvu, Bobroveckú vápenicu. Ukázal na to miesto prstom a rozhodol, že pionieri budú táboriť tam,“ priblížil Müller, ktorý ešte ako chlapec tiež chodil do stanových táborov na Liptov.
Ďalšie miesta na táborenie už nehľadali, Bobrovecká dolina bola vtedy pokojným a tichým miestom, kde neboli rekreačné chaty a hotely. Perfektné miesto na detský tábor.
„Bobrovecká dolina učiteľa Továrka očarila natoľko, že uzavrel puto nielen s ňou, ale najmä s ľuďmi, ktorí tam žili a mnohí žijú ešte dnes. Obrazne povedané, bol to on, kto vyhĺbil studňu, aby sa ostatní mohli napiť,“ vysvetlil Müller.
S deťmi čistia okolité hory od odpadkov
V Bobroveckej doline sa každoročne utáborí na tri týždne asi päťdesiat detí, päť inštruktorov a päť vedúcich. Každé leto nesie tábor iné meno, tento rok to bol Salatín, podľa výrazného vrcholu v Západných Tatrách. Tábor je určený pre deti zo základných škôl, naj-mladší tohtoročný účastník mal sedem rokov.
Do Tokarín príde v predstihu partia chlapov, ktorá postaví stany a nachystá všetko potrebné. Ešte doma usporiadajú veľkú zabíjačku, mäso si prinesú v mraziakoch, ktoré napájajú na elektorcentrálu. Deti sa umývajú v potoku a varia im na svojpomocne zmajstrovanej peci, ktorá dá zabrať aj štyrom zdatným chlapom. Denný program vypĺňajú hrami, chodia aj na rôzne výstupy, jedným z turistických cieľov sú vždy Babky, tento raz vystúpili napríklad aj na Salatín, Baranec, prešli Jamnícku dolinu.
„Deti sa snažíme vychovávať k úcte k prírode. Preto v okolí tábora čistíme lesy od odpadkov, pohrabeme seno z polí, alebo napríklad pri výstupe na nejaký kopec si vždy zoberieme aj vrecia a cestou zbierame odpadky,“ opísal život v tábore hlavný vedúci.
Moravskí táborníci z Tokarín už odišli, opäť plný zážitkov, ktoré si chcú o rok zopakovať.
„Vždy, keď odchádzame, deti skandujú: „Jako z babek ovce vrátíme se do Bobrovce. A co na to Bobrovec: Už sa těšíme!“
