LIPTOVSKÝ TRNOVEC. Evanjelický farský úrad v Liptovskom Trnovci získal dotáciu z ministerstva kultúry na prípravu projektovej dokumentácie záchrany starej fary. Spolovice kamenná baroková budova z roku 1784 je zapísaná v zozname národných kultúrnych pamiatok.
Evanjelický farský úrad od roku 1934 sídli v novších priestoroch, preto je historická budova už niekoľko desaťročí prázdna.
Pred štyrmi rokmi sa po provizórnych úpravách podarilo v jej priestoroch usporiadať výstavu diel akademického maliara Vladimíra Petríka, syna miestneho rodáka. Stav fary je už taký kritický, že z bezpečnostných dôvodov musela byť odpojená od elektrickej siete.
Pôsobila tam prvá slovenská poetka
Stará fara v Liptovskom Trnovci, hoci jej dnešný stav o tom nenasvedčuje, je významným miestom spájajúcim sa s dejinami slovenského národa a jazyka.
„Budova bývalej evanjelickej fary má priamy vzťah k významným historickým politicko-kultúrnym osobnostiam slovenského národa. Za pôsobenia evanjelického farára Jána Lehotského bola aj pričinením jeho prvej manželky Johanny významným strediskom štúrovského národno-obrodeneckého hnutia,“ povedala miestna evanjelická farárka Eva Ščerbáková.
Národne uvedomelá Johanna, tvoriaca pod menom Miloslava, patrila k prvej generácii literárne činných Sloveniek. Ako prvá napísala a uverejnila báseň v rodnej slovenčine.
„Naša snaha o záchranu národnej kultúrnej pamiatky pramení z vďačnej pamiatky na ňu a ľudí, vďaka ktorým môžeme rozprávať a písať po slovensky,“ odôvodnila farárka úmysel obnovenia starej fary v Liptovskom Trnovci.
Múzeum, ateliéry a turistická kancelária
So starou farou má liptovskotrnovecký evanjelický zbor smelé plány. Po rekonštrukcii by mala mať široké využitie od malého múzea, po inšpiratívne ateliéry pre umelcov.
„V prízemí bude v jednej izbe muzeálna expozícia so zameraním na kultúrno-historický význam tohto miesta, teda Miloslavu a štúrovcov. V ďalšej miestnosti bude expozícia o Liptovskom Trnovci a obciach, ktoré zatopili vody Liptovskej Mary,“ spresnila Ščerbáková.
V turistami vyhľadávanej obci chýba informačná kancelária, kde by sa návštevníci dozvedeli všetky potrebné údaje o obci a okolí. Kanceláriu by preto chceli zriadiť v rekonštruovanej fare.
Do Trnovca chcú vrátiť tvorivý život
Štedré priestory ponúka aj podkrovie fary. Výhľad na Chočské vrchy, Západné a Nízke Tatry môže motivovať umelcov v ďalšej práci.
„Zrekonštruované priestory môžu slúžiť na tvorivé pobyty umelcov rôzneho druhu, napríklad fotografov, maliarov a ich diela môžu byť neskôr prezentované v dolných výstavných častiach budovy,“ opísala zborová farárka.
Po inšpiráciu si do Liptovského Trnovca už niekoľko rokov chodí aktívny spisovateľ. Takýchto ľudí by do Trnovca chceli pritiahnuť viac.
„Radi pre nich vytvoríme priestor aj na prezentáciu tvorby. Za budovou fary je už sčasti pripravený malý amfiteáter pre letné posedenia pri slove alebo hudbe. Zadná stena fary tvorí kulisu a v zátiší mohutných štúrovských líp, ktoré sú nad farou, sa bude iste veľmi dobre počúvať,“ dodala Ščerbáková.
Turistom ponúknu okrem ubytovania aj poznanie
Ministerstvo kultúry podporilo cirkevný zbor peniazmi na vypracovanie projektu. Je to však len začiatok náročnej cesty obnovenia zašlej slávy starej fary. Peniaze na samotnú realizáciu budú zháňať všetkými dostupnými možnosťami, z ďalších grantov, od sponzorov a ľudí dobrej vôle.
„Liptov je jednou z najprestížnejších turistických oblastí. Nie je len našou túžbou, ale aj povinnosťou poskytnúť prichádzajúcim hosťom nielen strechu nad hlavou, ale aj informácie, poznanie, ktoré ľudí zbližuje,“ dodala farárka.
