LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Mnohé druhy vtákov vplyvom rozrastania miest zmenili svoje pôvodné hniezdiská a úkryty. Usídlili sa v dutinách bytoviek, hniezda si stavajú na fasádach.
Pri zatepľovaní či výmene okien treba myslieť aj na ne, pretože pre človeka majú dôležitú úlohu. Významnou zložkou ich potravy je hmyz, ktorý ľuďom často znepríjemňuje život.
Aj keď zákon zakazuje vyrušovať vtáky v čase ich hniezdenia, ľudia na to pri stavebných úpravách svojich obydlí zabúdajú. Zhadzujú hniezda alebo dokonca mláďatá bezohľadne zamurujú v dutinách bytoviek.
Mláďatá objavili pomocou kamery
Nenápadnými obyvateľmi sídlisk sú aj lastovičky, dážďovníky a belorítky. Ich počet ale drasticky klesá, necitlivými stavebnými úpravami pri zatepľovaní dochádza k ničeniu ich biotopov.
Ochranári preto skúmajú bytovky pomocou kamier, ktorými sa dá nazrieť do hniezd a dutín a zistiť, či v nich nie sú vajíčka alebo živé jedince.
Stavebné práce zvyknú robotníci realizovať najmä v letných mesiacoch, čo môže byť problém, pretože leto je zároveň aj hniezdnym obdobím. Pri väčších budovách sa však termín nedá posunúť na jeseň, a ochranári preto musia prípadné problémy riešiť za pochodu a stavebného ruchu.
Belorítky domové hniezdia aj na bytovke na Stodolovej ulici v Liptovskom Mikuláši. Majitelia bytov sa rozhodli, že si ju nechajú zatepliť a vymeniť schodiskové okná.
„Na Stodolovej ulici bolo pätnásť hniezd belorítok. Boli umiestnené popri schodiskových oknách. Stavbári najskôr realizovali zatepľovacie práce, takže belorítky stihli vyhniezdiť. V troch hniezdach však v čase, keď už stavbári začali riešiť výmenu týchto okien, boli už znovu malé belorítky,“ povedala Viera Kacerová, zoologička Správy Tatranského národného parku (TANAP) v Liptovskom Mikuláši. Belorítky totiž nezriedka hniezdia dvakrát.
Nové hniezda osadili blízko pôvodných
Lešenie už stálo a výmena okien sa nedala oddialiť. Pracovníci TANAP-u a Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia preto preniesli päť mláďat belorítok zo starých hniezd do umelých, ktoré umiestnili v tesnej blízkosti pôvodných hniezd. Staré hniezda potom odstránili.
„V hniezde sú mláďatá 22 až 25 dní. Šťastím pre vtáčence je to, že rodičia ich neopustia ani pri sťažených podmienkach, keď ich vyrušuje hluk a pohyb robotníkov v okolí ich hniezd,“ spresnila Kacerová.
Asi po hodine od prenesenia do umelých miest, ktoré použili prvý raz, už rodičia svoje mláďatá usilovne kŕmili.
Hniezda boli zatiaľ osadené provizórne na lešení, po vyletení mláďat a po ukončení výmeny okien a zatepľovacích prác okolo nich budú umelé búdky pre belorítky osadené na stenu vedľa okien. S takým veľkým počtom hniezd belorítok na jednej budove sa ochranári ešte nestretli.
„Je to pravdepodobne spôsobené aj tým, že pri rekonštrukčných prácach najskôr dochádza k výmene okien, až potom k zatepľovaniu, a keď majú ľudia hniezdo belorítky pri okne, zhodia ho. Vo väčšine prípadov to nezistíme,“ povedala zoologička.
Stavebné práce treba citlivo naplánovať
Obyvatelia bytových domov majú prehľad o tom, či pod balkónmi, v rohoch okien alebo v dutinách žijú aj chránené lastovičky, belorítky či dážďovníky.
Zákon o ochrane prírody ich zakazuje usmrcovať, vyrušovať v čase rozmnožovania, hniezdenia a výchovy mláďat, ničiť miesta rozmnožovania a odpočinku.
Ľudia by teda mali naplánovať stavebné úpravy, aby k nim nedochádzalo v čase hniezdenia chránených živočíchov a zabrániť ničeniu ich hniezd a úkrytov.
Pokiaľ sa nedajú stavebné práce realizovať bez ničenia hniezd, musia zabezpečiť adekvátnu náhradu, ktorá by mala byť zapracovaná v projektovej a ostatnej stavebnej dokumentácii.
Ak toto ľudia odignorujú, môže sa stať, že na lešení sa objaví človek so špeciálnou kamerou a náhodnou kontrolou zistí, že v hniezde alebo v škáre žijú chránené živočíchy. Okrem zastavenia prác môžu čakať aj vysokú pokutu.
Pre stavebníkov je preto jednoduchšie a lacnejšie na základe upozornenia zabezpečiť si vopred odborný posudok o prípadnom výskyte chránených druhov živočíchov v budove a vhodných kompenzačných opatreniach.
„Potom si môžu prispôsobiť časový harmonogram stavby a použiť vhodné technické riešenia už pri plánovaní stavebnej činnosti alebo údržby ako problematiku ochrany chránených druhov živočíchov riešiť až počas realizácie stavby alebo po jej ukončení,“ poradila Eva Čendulová z Obvodného úradu životného prostredia v Liptovskom Mikuláši.
Bežný postup je, že stavebník by mal požiadať o potvrdenie alebo vylúčenie výskytu chránených druhov živočíchov obvodný úrad životného prostredia. Ten potom požiada organizáciu ochrany prírody či mimovládnu organizáciu, ktorá situáciu na mieste posúdi.
„Stáva sa tiež, že žiadosť od stavebníka dostaneme až po zrealizovanej stavbe bez možnosti zmonitorovania výskytu chránených druhov živočíchov, čím sa stáva bezpredmetnou. Samozrejme, sú aj takí stavebníci, ktorí dodržujú podmienky stanoviska a oznámia výskyt chráneného živočícha, ak ho identifikujú počas stavby, no ich počet je veľmi malý,“ opísala skúsenosti Čendulová.
Mimovládne organizácie pomôžu s opatreniami
Na Slovensku funguje množstvo mimovládnych organizácií, ktoré asistujú pri zatepľovaní bytoviek a pomáhajú pri tvorbe správnych a účinných kompenzačných opatrení.
Kým lastovičky a belorítky si stavajú hniezda, dážďovníky sa skrývajú v štrbinách bytových domov, čomu treba prispôsobiť stavebné úpravy.
Dá sa to aj bez veľkej vedy. Ak sa pri zateplení ponechajú vetracie otvory, mali by byť otvorené, bez mriežky. Pokiaľ sa s vetracími otvormi nepočíta, stačí zavesiť umelé búdky.
