Ivan Gazdík je diaľkový plavec, otužilec a uplynulý týždeň zdolal Liptovskú Maru. Priehradu preplával v jej najširšom bode od východu na západ.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Ivan Gazdík pochádza z Brehov pri Novej Bani a je členom Klubu ľadových medveďov Bratislava. V roku 2009 preplával Lamanšský kanál, ktorý je akýmsi Mount Everestom všetkých diaľkových plavcov.
O rok na to Gibraltársky prieplav. Je jediným Slovákom, ktorý zdolal nielen kanál z Francúzska do Anglicka, ale aj prieplav z Európy do Afriky.
Nedávno si predsavzal, že by chcel preplávať všetky najväčšie slovenské priehrady. Začal asi pred mesiacom na Oravskej priehrade, potom pokračoval na Zemplínskej šírave a Domaši. Poslednou v poradí bola Liptovská Mara.
Bez krízy
V stredu 31. júla sa postavil na breh priehrady v Liptovskom Mikuláši. „Dva najvzdialenejšie body Liptovskej Mary som hľadal na mape. Takmer desaťkilometrovú trasu som našiel z mestskej časti Palúdzka do dedinky Bobrovník neďaleko priehradného múru,“ povedal pred štartom I. Gazdík s tým, že plavby sa neobáva.
Počasie bolo výborné, voda mala ideálnu teplotu.
Plavbu v protivetre a pod páliacim slnkom zvládol za necelé štyri a pol hodiny. Keď vystúpil na breh na opačnom konci priehrady, nebolo na ňom badať náznak únavy. Povedal, že plavbu zvládol bez výraznejšej krízy.
„Jediný kŕč ma schytil iba pri úplne záverečnom oslavnom skoku,“ opísal pocity obdivuhodného výkonu plavec, otužilec.
Keď diaľkové plávanie v mori porovnal s tým v priehrade, zhodnotil, že veľký rozdiel v tom nevidí. „Slaná voda v mori mi neprekáža, problémom môžu byť skôr väčšie vzdialenosti. La Manche meral 44 a Gibraltar 29 kilometrov. Trasy na slovenských priehradách majú od desať do osemnásť kilometrov,“ vysvetlil diaľkový plavec, ktorý uprednostňuje plavecký štýl kraul.
Mačka a zranený bedrový kĺb
Ivan Gazdík vyrastal vo Vyhniach a ako žiak plával za miestny oddiel, potom za dorastencov behával na lyžiach slovenskú ligu. Vyskúšal si biatlon, robil aj silové športy, napríklad disciplíny železných mužov a venoval sa triatlonu.
„Pri jednom z tréningov mi pod koleso bicykla vbehla mačka. Spadol som tak nešťastne, že som si zlomil kľúčnu kosť a poškodil bedrový kĺb. Šport som na istý čas zavesil na klinec,“ spomenul nepríjemný zážitok.
Potom prišlo na rad opäť plávanie. Už takmer desať rokov sa venuje otužileckému a diaľkovému plávaniu.
Útoky žralokov či kosatiek na Liptovskej Mare podobne ako na Gibraltare plavca neohrozovali. Delfíny mu oporou neboli, v kajaku ho sprevádzal iba Martin Mikuška.
„Nápad pokoriť slovenské priehrady sa v našich hlavách zrodil počas plaveckého maratónu na Zürišskom jazere, ktorý mal dvadsaťšesť kilometrov. Bolo to ešte v roku 2011, keď som tam Ivana prvýkrát sprevádzal,“ povedal.
O kolegu nemá žiadny strach, počas plavby mu stíha ešte rozprávať vtipy či rôzne veselé zážitky. „Niekedy mám skôr strach o seba, či plavbu v kajaku po Ivanovom boku zvládnem,“ dodal s úsmevom.
Manželka neskrývala obavy
Manželka Ivana Gazdíka tvrdí, že sa o neho bojí vždy. „Nikdy neviete, čo sa môže prihodiť, ale postupne si na jeho nevšednú záľubu zvykám. V zahraničí som s ním nebola, ale na Slovensku ho sprevádzam všade,“ povedala Mária Gazdíková.
Ivan sa nápadom pokoriť slovenské priehrady snažil spopularizovať plávanie na otvorených vodných plochách. „Potešilo by ma, keby som stretával viac podobných nadšencov,“ uzavrel.
