LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Dagmar Machová predala firmu, aby zachránila hrad. Prvé roky, keď vzácnu historickú pamiatku v Liptovskom Hrádku kúpila, riadila svoju fabriku a pracovala aj na obnove hradu. Vložila doň takmer svoj celý kapitál.
Pred jedenástimi rokmi vo februári roku 2002 sa stala novodobou hradnou. Nehnuteľnosť vtedy nemala žiadne inžinierska siete, takže bola bez vody elektriny a veľmi zdevastovaná.
„Z objektu zmizlo asi všetko, čo sa len dalo ukradnúť. Hrádočania si určite pamätajú ako desať rokov opustený areál v tom čase vyzeral,“ zaspomínala majiteľka.
Ani po jedenástich rokoch nie je hotový
Z hradu a kaštieľa zostali len holé múry prikryté deravou strechou, takže hradná pani začínala od nuly. Jedenásť rokov prebehlo v niekoľkých fázach, väčšinu peňazí, ktoré jej fabrika zarobila, išli do obnovy historickej pamiatky.
V roku 2007, keď firmu vo Veľkom Mederi predala investovala do rekonštrukcie asi najväčšiu sumu.
Ešte ani po jedenástich rokoch nie sú všetky práce úplne hotové, majiteľka preto pripravuje na najbližšie roky ďalšie projekty, aby v obnovovacích prácach mohla ďalej pokračovať.
Hrad a kaštieľ v Liptovskom Hrádku sa postupne stal obľúbeným miestom a navštevuje ho stále viac turistov.
D. Machová preto premýšľala, ako hradnému areálu vdýchnuť život. Chcela ho viac otvoriť ľudom.
„Často sa nás pri návšteve kaviarne či reštaurácie pýtali, či by sa nemohli prehliadnuť aj ostatné priestory v areáli. Vychádzali sme im v ústrety a to nás motivovalo, aby sme urobili oficiálny prehliadkový okruh,“ povedala hradná pani.
Potešili by ju stovky návštevníkov
Majiteľka najprv nemala odvahu, nevedela čo by návštevníkom počas približne hodinovej prehliadky ukázala. No ľudia jej svojou vlastnou zvedavosťou našepkali, čo by ich zaujímalo.
Dnes je už prehliadková trasa pre verejnosť otvorená a milovníci histórie sa počas nej dozvedia niečo z histórie i rekonštrukcie a môžu si rozsiahlu historickú pamiatku prehliadnuť vonku i zvnútra.
Keď zaparkujete na lúke oproti a prejdete asi sto metov dostanete sa k hradnej bráne a pokladni. Odtiaľ sa každú hodinu začína nová prehliadka. Prejdete popod hradný múr a potom do takzvanej kamennej sály, kde na audiovizuálnej prezentácii uvidíte prierez celej prestavby.
Školený lektor ukáže aj niektoré izby, či zrekonštruované časti hradu i kaštieľa a porozpráva aj o jeho histórii.
„Prehliadkovú trasu sme sa snažili vtesnať do jednej hodiny a vybrať to najzaujímavejšie a najpodstatnejšie. Trasa je zabezpečená a vedie areálom tak, aby ľudí neohrozovali padajúce skaly zo zrúcaniny,“ doplnila majiteľka.
S verejnými prehliadkami začali na hrade už v predchádzajúcej sezóne, no aktívnejšie ich začali propagovať až teraz. Hradnú pani v tom trochu brzdili byrokratické prekážky úradov.
Zatiaľ dennú návštevnosť na hrade počítajú na desiatky, no potešili by ich stovky. Sezóna by podľa odhadov majiteľky mala vrcholiť v auguste, takže očakáva, že návštevnosť v druhej polovici prázdnin ešte narastie.
Strážil dôležitú križovatku ciest
Unikátny vodný hrad postavili na historickej obchodnej ceste Via magna. Bola dôležitou cestou v bývalom Rakúsku-Uhorsku, ktorá viedla cez dnešné Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Ukrajinu. Používala sa na prepravu osôb a pošty.
Najstaršia časť hradu je na malej vápencovej skale neďaleko rieky Belá. Gotickú kamennú stavbu dal postaviť zvolenský župan Donč po roku 1314.
Hradné bralo, na ktorom hrad stojí v minulosti chránila vodná priekopa. Hrad mal strážiť dôležitú križovatku ciest. Pôvodne kráľovský hrad dal v roku 1399 kráľ Žigmund do správy M. Gorjanskému, no už v roku 1433 ho obsadili Husiti, po nich Jiskrovci.
Potom často menil majiteľov, niekoľko rokov chátral, až kým ho nedostal Valentín Balaša so svojím bratom. V rokoch 1574 - 1579 prešiel veľkou rekonštrukciou hradu. Prestavali ho od základov a rozšírili o niekoľko hospodárskych budov.
V hrade bol okresný súd a väznica
V roku 1600 hrad získala Magdaléna Zaiová, ktorá prestavala hrad a dostavala renesančný kaštieľ. Počas protihabsburských povstaní tam bola uložená svätoštefanská kráľovská koruna, hrad bol teda dobre chráneným a bezpečným miestom.
V roku 1721 Hrádok získal rod Lichtensteinovcov, ktorí sa výstavbou mlyna, pivovaru, soľného skladu i vodnej píly zaslúžili o rozvoj areálu i okolia. Posledným súkromným majiteľom bol Emanuel Lichtenstein. To on predal hrad Kráľovskej komore.
Na začiatku 19. storočia hrad postihla katastrofa. Hrad v roku 1803 vyhorel. Odvtedy chátral. Kráľovská komora opravila len kaštieľ okolo hradu, ktorý postavila M. Zai a zriadila tam aj okresný súd a väznicu. Tie tam boli až do roku 1930.
Neskôr v tridsiatich rokoch do hradu nasťahovali rodiny z asanovaných kaštieľov z Prekážky. Od roku 1960 do roku 1990 bolo v priestoroch hradu Národopisné múzeum, potom ho presťahovali do bývalého soľného skladu a hrad ostal neobývaný.
V roku 2001 ho kúpila Dagmar Machová, ktorá v kaštieli zriadila hotel a v súčasnosti sa snaží o renováciu hradnej zrúcaniny.
