RUŽOMBEROK. Po trojročnom angažmáne v pražskej Sparte (počas neho aj hosťoval v Slovane Bratislava a v škótskom Dundee United) a krátkej epizóde v bieloruskom klube FC Neman Grodno, je opäť pod Čebraťom.
Rodák z Levoče, ktorý s futbalom začínal v Spišskom Štvrtku, druhý raz do ružomberskej futbalovej rieky vstúpil tým najlepším spôsobom.
Po dvoch tréningoch s Ružou vybehol na trávnik (v 3. kole Corgoň ligy) proti Dukle Banská Bystrica a hneď sa chytil aj strelecky, bol autorom vedúceho gólu domácich, čím výrazne prispel k ich víťazstvu 2:1.
Prvýkrát ste si to nasmerovali do ružomberského klubu v roku 2003. Skúste zaloviť v pamäti, ako k tomu vtedy došlo?
- Mal som necelých pätnásť rokov a bol som hráčom Spišskej Novej Vsi. Ružomberčania si ma všimli v zime na nejakom halovom turnaji. Všetko sa zomlelo veľmi rýchlo, druhý polrok v deviatke som už do zéešky chodil v Ružomberku.
Spolu so mnou prestúpil aj Jakub Furman. Keďže Ružomberok bol na futbalovej mape niekde inde ako Spišská Nová Ves, novú príležitosť som len privítal.
Prejdime teraz k druhému ružomberskému angažmánu, ktorý sa zrodil len pred niekoľkými dňami. Aké mal pozadie?
- Vypršala mi polročná zmluva v Grodnom. Keďže bieloruská liga nepatrí k dákym renomovaným súťažiam, túžil som po niečom inom, dostať sa ďalej, vyššie. Po vážnom zranení sa mi podarilo v Bielorusku slušne rozohrať a cítil som, že mám naviac.
Vzhľadom na to, že s manželkou čakáme v najbližšej dobe bábätko, neťahalo ma to ďaleko od domova. Ružomberský klub súhlasil, aby som si prišiel s chlapcami zatrénovať. A zrodil sa z toho trojmesačný kontrakt. Opäť môžem hrať v Corgoň lige, v mužstve, ktoré má smelé plány a mám to iba na skok k manželke do Spišskej Novej Vsi.
To znamená, že po skončení jesennej časti sa zase budete z MFK porúčať?
- Zatiaľ sme sa dohodli na troch mesiacoch. No asi nebudem sa brániť, ak Ružomberok bude hrať o titul, aj celú sezónu v klube dokončiť.
Vráťme sa ale ešte späť. Futbalista Lačný ako kométa zažiaril v roku 2009. V jarnej „polke“ sezóny 2008/2009 ste nastrieľali jedenásť gólov, čo bolo len o štyri menej než dal vtedajší corgoňligový kanonier Pavol Masaryk, v tom čase hráč Slovana, za celý súťažný ročník. Ďalších päť gólových zápisov ste pridali v jeseni. No tým sa skončila vaša prvá anabáza pod Čebraťom a nasledoval prestup do pražskej Sparty. Ako si vás vybral najslávnejší český klub?
- V Sparte som sa ocitol dosť nečakane, pôvodne sa všetko črtalo inak. Vo vážnom hľadáčiku ma mal škótsky Celtic Glasgow. Úspešne som v Celticu absolvoval dvojtýždňový test a Škóti už mali pripravenú aj zmluvu na podpis.
Pre nepriaznivé poveternostné podmienky sa, tuším, týždeň nedalo do Glasgowa lietať. Doma som čakal na odlet a prišlo oslovenie z Prahy. Ako prvý ma kontaktoval vtedajší sparťanský tréner Jozef Chovanec. Nasledovala návšteva Prahy a napokon som sa tamojšiemu klubu upísal na tri roky.
Do českej metropoly ste odchádzali vo veľkej eufórii a plný očakávania. No rozprávkový sen sa rýchlo roz-plynul, veľa ste toho za „rudých“ nenahrali. Potom vás Sparta poslala na hosťovania – do Slovana a do FC Dundee United. Ako sa na uplynulú etapu pozeráte s odstupom času, v čom bol problém vašej nevydarenej sparťanskej misie?
- Za tie tri roky som v podstate na Spartu iba nadával. A ľutoval, že nie som v Glasgowe. Dodnes si pamätám, ako som v prípravnom stretnutí strelil za Celtic dal aj gól. Už nehovoriac o tom, že ma tam čakala nachystaná zmluva. Ešte sa poriadne ani nerozbehla česká liga a už som vysedával na lavičke.
Všetci tvrdili, že ma chcú, no tréneri mi nedali takmer žiadnu šancu. Priznávam, konkurencia v pražskom tíme bola obrovská, lenže vo svojom vnútri som cítil, že dostať sa do zostavy nie je nad moje sily. Avšak Jozef Chovanec mal svojich hráčov, zväčša tých starších.
Smelo môžem povedať, že v Sparte, až na nejaké výnimky, sa futbalista zo Slovenska ťažko presadí. Veľmi som tam trpel. No určite aj tento ťažký životný úsek mi niečo dal, hlavne psychicky človeka zocelil.
Veľa šťastia vám nepriniesol ani rok v Dundee United.
- To je ale iná kapitola. Sedem mesiacov som stál po vážnej operácii roztrhnutého krížneho väzu v kolene. Takže odohrať som tam stihol len šesť majstrovských stretnutí.
Dvadsaťpäťročný Miloš Lačný je opäť plný sily a lačný po futbale. Angažmán v Ružomberku je pre neho novou výzvou, no chce zabojovať ešte aj o vyššie méty.
Celtic Glasgow stále nezmizol z hráčových myšlienkových pochodov. Takisto útočník MFK túži aj po reprezentačnom drese.
