RUŽOMBEROK. Pozvanie na moravsko-slovenské pomedzie prijala aj Ružomberčanka Elena Burgárová. Oštepárka, ktoré osemkrát prekonala československý ženský rekord, keď najďalej šesťstogramové náčinie vymrštila zo svojej fantastickej pravačky 26. augusta 1984 v Nitre na pretekoch Agrokomplex – Pozemné Stavby – Calex. Vtedy pod Zoborom jej rozhodcovia namerali 66,56 m.
„Kontaktoval ma niekdajší vynikajúci diskár Imrich Bugár, vraj, či by som si nenašla čas. No vôbec ma nemusel prehovárať. Veľmi som sa tešila, že po takej dlhej dobe si podebatujem so svojimi bývalými kolegami,“ povedala nám Burgárová, mimochodom, prvá československá atlétka, ktorá v oštepe prekonala šesťdesiatmetrovú hranicu.
Premiérový svetový šampionát v roku 1983 v Helsinkách (dovtedy mali atléti len olympijské hry a majstrovstvá Európy) bol pre československú výpravu mimoriadne úspešný. Tá so štyrmi zlatými, tromi striebornými a dvomi bronzovými medailami skončila na 4. mieste za takými veľmocami, ako boli NDR. USA a Sovietsky zväz. No Burgárovej sa pri spomienkach na Helsinky 1983 ešte aj dnes tlačia slzy do očí. Strašne sa tešila na historicky prvý „svet“, lenže zranenie jej skrížilo všetky plány.
„Mala som veľkú „fazónu“, žiaľ, pred odletom do Fínska ma zradila pravá noha. Dala som sa opichať, pretože všetci ma presviedčali, že to bude dobré. Urobila som obrovskú chybu, stehenný sval sa natrhol,“ oprášila „Fínsko“ pretekárka, ktorá do 1. augusta 1999 bola českou i slovenskou rekordérkou, no potom sa všetky rekordy (svetové, európske i národné anulovali), pretože Medzinárodná atletická federácia rozhodla o zmene ťažiska oštepu.
V Helsinkách Burgárová 12. augusta 1983 „dala“ len 58,48 m, čo nemohlo v kvalifikácii stačiť na postup do dvanásťčlenného finále. Celkove to bolo 16. miesto. Len mimochodom, ani nie mesiac predtým (presne 18. júla 1983) jej v Prahe na Slávii oštep zaletel do vzdialenosti 65,56 m, čo bol vtedy nový československý rekord.
„Najprv sme si pozreli takmer hodinový dokument o svetovom šampionáte spred tridsiatich rokov, nuž a potom sa takmer až do rána hlavne spomínalo. Bolo to veľmi milé stretnutie, ktoré zorganizovali Helena Fibingerová, Jarmila Kratochvílová a Imrich Bugár,“ dodala lanská šesťdesiatnička, ktorá od roku 1971 šírila skvelé meno atletiky pod Čebraťom. Dve sezóny pôsobila v pražskej Sparte a jednu vo Vítkoviciach, inak stále v drese s prestrelenou ružou.
S vrcholovým oštepom sa rozlúčila v osemdesiatom šiestom na Európskom pohári v Prahe.
