DEMANOVSKÁ DOLINA. Útek pred horúčavou a stála teplota okolo šiestich stupňov Celzia ale nebol dôvod, pre ktorý sme sa spolu s jaskyniarmi z Jánskej a Demänovskej doliny vybrali do útrob jaskyne Okno. Jej takmer zabudnutú krásu a zaujímavú minulosť sme objavovali spolu s deťmi, ktoré svet s jeho dobrými aj zlými stránkami vnímajú úplne inak ako dospelí.
Patria nadšencov okolo Stanišovskej jaskyne organizuje už druhý rok pre deti Jaskyniarske leto. Skúsení jaskyniari im pootvoria záhadný a tajomný svet podzemných chodieb a neopakovateľného sochárskeho umenia súhry vody a vápenca, učia ich vnímať jaskyne ako súčasť veľkého ekosystému.
„Deti dnes žijú vo virtuálnom svete počítačov a mobilných telefónov. Reálny svet je niekde inde, a my predsa nechceme, aby deti žili len pre sociálne siete. V prírode je svet bez faloše, tu okúsia poctivý a pravý svet,“ povedal Peter Holúbek, jeden z organizátorov Jaskyniarskeho leta.
Chcú vychovať ďalšiu generáciu
Zvedavé deti letné expedície do jaskýň Jánskej a Demänovskej doliny zaujímajú, čím sa vlastne napĺňa zámer skúsených jaskyniarov. Podobnými výletmi do sveta tmy, ticha, no zároveň krásy, ktorá na povrchu nemá konkurenciu, sa snažia prebudiť túžbu po poznaní nádejných budúcich jaskyniarov.
„Preto sa nevenujeme len objavovaniu a zameriavaniu, ale naše poznatky posúvame ďalej. Či to padne na úrodnú pôdu, uvidíme až po rokoch. Napríklad, sám básnik a profesor Ivan Laučík vodil študentov do jaskýň. Dnes sa z viacerých stali aktívni jaskyniari,“ opísal Holúbek.
Jaskyne sa vždy spájali s tajomnom, legendami, pre ľudovú slovesnosť sú doslova magnetom. Práve fantázia zohráva pri pomenovávaní prírodných úkazov dôležitú úlohu. Pri hľadaní mena jaskyne Okno sa ale ľudia veľmi nenatrápili, v blízkosti portálu jaskyne sa totiž nachádza skalné okno, ktoré rámuje výhľad na Demänovskú dolinu s hradbou nízkotatranského masívu.
Priekopníčka v jaskyniarskom turizme
Prvé záznamy o jaskyni Okno, ktorá je zároveň jednou z najvyššie položených jaskýň v demänovskom jaskynnom systéme, pochádzajú zo začiatku 18. storočia. Výskumy tu vykonával Juraj Buchholz mladší, na základe jeho spisov potom v roku 1723 spomína túto jaskyňu Matej Bell.
Tesne za vstupom do jaskyne je vo výklenku akási podpisová stena, najstarší, ešte latinsky písaný záznam je z roku 1817, pri ňom je meno Ladislavius Povolnius. Jaskyňa sa s týmto rodom významne spája ešte aj o ďalšie desaťročia neskôr.
Okno je totiž priekopníckym miestom v jaskyniarskej turistike. Je jednou z prvých verejne prístupných jaskýň na Slovensku. Okolité pozemky, vrátane jaskyne, patrili rodine Povolných. Práve Ladislav Povolný na vlastné náklady v rokoch 1925 a 1926 jaskyňu upravil a sprístupnil verejnosti.
K portálu po drevených vchodoch
Kedysi viedla pohodlná cesta až hore, k veľkému vstupu do jaskyne Okno. Prekonávať strmé zrázy pomáhali návštevníkom drevené schody, trasa viedla cez impozantnú tunelovú jaskyňu. Práve v tejto časti sa schody zo starej trasy zachovali dodnes.
Napriek obdivuhodným, ľahko priechodným vnútorným priestorom a smelým plánom vtedajších majiteľov, sa milovníci prírody a zvedavci z atrakcie dlho netešili. Blízko síce fungovala Ľadová jaskyňa slobody, výzdoba Okna bola však iná.
Jedným z možných dôvodov znižujúceho sa záujmu verejnosti môže byť aj skutočnosť, že onedlho otvorili ďalšiu jaskyňu, Demänovskú jaskyňu slobody, čím Okno stratilo pre turistov svoju jedinečnosť.
Pred vandalmi vchod zamkli
„Viete, ako má vyzerať správny jaskyniar?“ spýtal sa P. Holúbek detí, pred tým, ako vstúpili do útrob podzemia. „Je biely ako pravá liptovská brynzda.“
Do jaskyne sa treba v každom ročnom období vystrojiť poctivo. V teplotách, ktoré sa blížia k štyridsiatke, sa pred vchodom obliekame do dlhých nohavíc, búnd a na hlavy naťahujeme čiapky. Po pár metroch chôdze širokou chodbou sa teplota oslobodzujúco znižuje a dostávame sa k malým štvorcovým železným dvierkam.
Jaskyňu často navštevovali nevítaní hostia, ktorí sem nechodili za poznaním krás podzemia. Krasovú výzdobu chráni preto pred vandalmi zámok. Cez otvor sotva s veľkosťou kanalizačného poklopu sa prepchávame do cenného vnútra jaskyne.
Chodníky vysekali ruskí zajatci
Okno zmizlo zo zoznamu verejne prístupných lákadiel pred 80 rokmi. Pohľad na vysekané pohodlné chodníky, ktoré sa vlnia jej útrobami, drevené lávky ponad priezračné jazierka je prinajmenšom udivujúci. Podvedome hľadáme moderné osvetlenie, ktoré je bežné v dnes prístupných jaskyniach.
„Cestičky tu kopali pod vedením budapeštianskeho geológa H. Horusitzkého ruskí väzni, zajatci ešte z čias prvej svetovej vojny,“ vysvetlil Holúbek.
Jaskyňa je ako prastará kronika Zeme. Na každom kroku sa nám potvrdzujú slová skúsených jaskyniarov, Milana Staroňa a Pavla Hericha z Jaskyniarskeho klubu Demänovská dolina, ktorí nám tiež robia spoločnosť. Výzdoba, ktorá najbežnejšie zaujme laika, je len čerešničkou, ktorou sa jaskyňa dokáže odmeniť. V každom jej milimetri sú zapísané cenné informácie o tom, aké živočíchy žili tisícročia pred nami alebo kadiaľ tiekli rieky, ktoré vytvarovali doliny.
V skalách hľadali diery po dynamite
Medzi deťmi sme našli aj také, ktoré nevynechajú ani jeden z letných výletov do liptovských jaskýň pod dohľadom ostrieľaných odborníkov. „Je to iné ako keď idem s rodičmi do normálnej jaskyne,“ povedal dvanásťročný chlapec.
„Keby som mal pri sebe lano a mohol by som, hneď by som sa na ňom spustil do nejakej priepasti,“ prekvapil mladý odvážlivec.
„Jaskyniar by mal byť vnímavý aj voči kráse okolia jaskyne,“ vysvetlil Holúbek dôvod, pre ktorý sa deti neoboznamovali len s vnútornými krásami Okna. Hľadali diery po dynamite v skalnej rokline, ktorú umelo vystrieľali na začiatku 20. storočia kvôli ťaženiu dreva, mravcolevov a hádali, ktoré zviera zanechalo v blate stopu. „Nie všetky odpovede na svoje otázky nájdu deti na internete,“ uzavrel jaskyniar.
