RUŽOMBEROK. Príkladom je turisticky vyhľadávaná dedina Vlkolínec, ktorý je už dvadsať rokov súčasťou zoznamu svetového kultúrneho dedičstva.
Návštevníci sa väčšinou prechádzajú uličkami drevenej dediny, obdivujú architektúru a atmosféru, no okolie Vlkolínca je rovnako pozoruhodné ako dedina sama.
Občianske združenie (OZ) Vlkolínec pripravuje obnovu náučných chodníkov a senníkov v okolí turistickej perly dolného Liptova, do opráv investujú 8-tisíc eur.
Malebné prostredie Vlkolínca totiž považujú za jeho neoddeliteľnú súčasť, pretože dokumentuje činnosť pôvodných obyvateľov obce, ktorí obhospodarovali terasovité políčka a lúky, na ktorých si stavali senníky.
„Tým, že poľnohospodárska činnosť sa dnes vykonáva len vo veľmi malej miere, postupne tieto dôkazy práce obyvateľov zanikajú. Považujeme preto za nevyhnutné udržať a zveľaďovať aj okolie Vlkolínca,“ povedal Pavol Jaňák z OZ Vlkolínec.
Návštevníci Vlkolínca môžu prehliadku dediny spojiť aj s nenáročným výletom do okolia. Na výber majú až päť trás náučných chodníkov s celkovou dĺžkou sedem kilometrov.
Drevené lavičky a striešky ničia počasie aj ľudia
Okrem neopakovateľného pohľadu na dedinu, ktorú chráni skalná stena Sidorova, sa dozvedia zaujímavé informácie o histórii, kultúre a prírodných podmienkach okolia z tabúľ v slovenčine aj angličtine. OZ Vlkolínec opraví náučnú trasu, ktorá dovedie návštevníkov z Trlenskej doliny cez Vlkolínec až ku Krkavej skale po takzvanej Kráľovskej ceste. Súčasťou prác bude obnova lavičiek, studničiek a senníkov v jej okolí.
„Stojany informačných tabúľ, lavičky, zruby studničiek a senníkov sú z dreva, preto potrebujú pravidelné ošetrenie prinajmenšom natieraním. Okrem poveternostných vplyvov sa pod ich stav negatívne podpisujú aj vandali.“
Senníky opravia pôvodnými postupmi
V najbližšom období sa OZ chystá nanovo postaviť dva senníky na trase náučného chodníka. Z pôvodných stavieb sú už len ruiny, pôvodné drevo už nemožno zachrániť a opätovne použiť.
„Budeme rešpektovať projektovú dokumentáciu, ktorá bola vyhotovená už v minulosti k realizovaným opravám senníkov. Ostatné senníky opravíme s využitím pôvodného materiálu, prípadne vymeníme strešnú krytinu, šindeľ,“ spresnil Jaňák.
Na lúkach ich bolo kedysi päťdesiat
„Senníky, teda štále, sú rozsiate po celom okolí Vlkolínca, tvoria súčasť jeho koloritu a zároveň sú ukážkou drobných hospodárskych stavieb tejto oblasti. Slúžili na uskladňovanie nasušeného sena,“ vysvetlil Jaňák.
Kedysi bolo v okolí Vlkolínca a Málinného okolo päťdesiat takýchto senníkov. Keď gazdovia cez zimu potrebovali seno, domov si ho zvážali na saniach - krňačkách.
Nachádzajú sa na voľných priestranstvách a návštevník sa k ním dostane ľahko. Jaňák však upozornil, že hospodárske stavby, rovnako aj pozemky, na ktorých stoja, sú v súkromnom vlastníctve. „Preto, podľa môjho názoru, treba skôr obdivovať, hoci aj z diaľky, ako sa snažiť ich ohmatávať,“ dodal Jaňák.
