LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Autorkou projektu rekonštrukcie je lektorka a kronikárka Ružena Antolová. Jeho súčasťou je aj nová publikácia Jánošík od skutočnosti k legende. Knižka o legendárnom zbojníkovi podľa autorky v odborných kruhoch chýbala. Poslednú vydal ešte v osemdesiatych rokoch Jozef Kočiš pod názvom Neznámy Jánošík.
„Nepovažujem sa za takého odborníka na problematiku ako je historik Jozef Kočiš, no Jánošíkom sa zaoberám v podstate dvadsať rokov. Začínala som ešte v kaštieli Vranovo, kde bola najväčšia expozícia, takže roky som so zbojníkom doslova žila,“ povedala.
Špecialitou je mapa Jánošíkovho zboja
Knižkou R. Antolová nadviazala na predchádzajúcu brožúru z roku 1999 O zbojstvách Jura Jánošíka. Autorka v knižke prezentuje všetky historické súvislosti, ktoré sa vo svojej praxi o Jánošíkovi dozvedela.
No legendárny zbojník ju zaujíma aj z polohy zaujímavého lákadla v cestovnom ruchu. Špecialitou knižky je mapa Jánošíkovho zboja, na ktorej sú vyznačené miesta, kde sa zbojník počas krátkeho života pohyboval.
Jánošík je podľa R. Antolovej historická postava, zbojník z ktorého vznikla úžasná legenda. Prežila už tri storočia a stala sa súčasťou našej histórie.
„Zbojstvo je síce v spoločnosti negatívny jav, no napriek tomu Jánošík prostredníctvom legendy priniesol do našej kultúry pozitívne hodnoty ako spravodlivosť a slobodu. Zbojníkov bolo v minulosti veľa, ľudia si takýto spôsob života volili hlavne v období historických zmien, po povstaniach či vojnách, bývalí povstalci sa dostávali na okraj spoločnosti a v podstate nemali na výber, ako si ďalej hľadať obživu,“ vysvetlila autorka knihy a dodala, že možno v tom bol aj kúsok rebélie. Pokračovala, že aj Jánošík bol bývalý kuruc, povstalec, bojoval proti vtedajšiemu režimu, ktorý bol nespravodlivý a mnohým ubližoval.
„Možno sa ho snažil aj zmeniť k lepšiemu, no nemôžeme postavu Jánošíka mytologizovať, nárast zbojníčenia bol v tej dobe veľký a všetci, ktorí takto žili, mali podobné úmysly ako on,“ doplnila.
Romantici vytvorili prekrásnu legendu
Jánošík zbíjal len jeden rok a za to ho kruto popravili veľmi mladého, mal len 25 rokov. Práve toto vzbudilo veľkú pozornosť nielen vtedajšej spoločnosti, ale aj tých, ktorí sa neskôr zaoberali historickými spismi, ktoré boli v mikulášskom archíve.
R. Antolová doplnila, že medzi inými to bol aj Gašpar Fejérpataky Belopotocký, študoval súdne spisy, chodil po stopách Jánošíka a napísal o ňom.
Neskôr sa k nemu pridali aj ďalší romantici ako Janko Kráľ či Ján Botto a neskôr zo zbojníka vytvorili prekrásnu legendu, ako ju poznáme dnes. Sú v nej v podstate premiešané aj črty a charaktery iných ďalších zbojníkov.
Legendou je napríklad aj to, že Juro Jánošík bol vzdelaný a študoval teológiu. Niektorí odborníci sa zhodujú, že tento mýtus mohol vzniknúť úplne náhodne zámenou faktov.
„V Terchovej sa asi tridsať rokov po Jánošíkovi narodil Adam František Kollár, slovenský učenec, ktorý nakrátko vstúpil do jezuitského rádu. Tieto informácie sa mohli ľahko prepojiť s Jánošíkovým životom,“ opísala autorka, ako sa pravdepodobne mýtus zrodil.
Dodala, že Jura Jánošíka nám závidia aj Poliaci, niekedy si ho vraj aj prisvojujú. No o tom, že by zbíjal na poľskom území, neexistujú žiadne dôkazy. Pravdepodobnejšie je, že po boku Jánošíka v družine zbíjali aj poľskí zbojníci.
Dvojjazyčná kniha zatiaľ nebude na predaj
Nová publikácia o slovenskej zbojníckej legende je dvojjazyčná, 1500 kusov vyšlo v slovenčine a ďalších 1500 kusov v poľskom jazyku. Kniha zatiaľ nebude predajná. Verejnosti ju prvýkrát slávnostne predstavili v piatok v múzeu Janka Kráľa.
Mikulášsku mučiareň múzejníci upravili, odvlhčili a zatvorili podbránie. Nový rozmer priestoru dodali aj dobové figuríny kata a poddaného, ktoré vyrobil známy majster Ľudvík Pozdníček z Banskej Bystrice.
Informačný kiosk s dotykovou obrazovkou s textami v angličtine, poľštine a slovenčine bude návštevníkov informovať o súde a poprave Jánošíka.
Projekt autori z mikulášskeho múzea financovali prostredníctvom cezhraničnej slovensko-poľskej spolupráce z európskeho fondu regionálneho rozvoja, partnerom bolo mesto Žywiec a miestne mestské múzeum.
Uplynulý víkend v meste nie náhodou na pešej zóne vyvrcholila aj celoročná séria podujatí Jánošík – 300 rokov legendy.
V piatok bola návštevníkom k dispozícii bezplatná sprievodcovská služba a mohli vidieť vynesenie rozsudku o poprave Jánošíka.
Na Námestí osloboditeľov vystúpil folklórny súbor Terchovec a ľudová hudba Martinky Bubáňovej s piesňami a tancami z rodného kraja Jánošíka aj iných regiónov.
Ochotníci z Hubovej predstavili v sobotu muzikál Ľubomíra Feldeka a Egona Gnotha Z dreva vyrezané alebo Jánošík podľa Vivaldiho a Divadlo bez opony v nedeľu predstavenie Na skle maľované.
