LIPTOV. Pralesy sú akousi časovou schránkou, vďaka pôvodným stromom vedci dokážu nájsť odpovede na mnohé otázky, napríklad, ako sa lesy vyvíjali, čo ovplyvnilo ich rast alebo naopak - ich rozpad.
Výskumníci z Občianskeho združenia (OZ) Prales a Českej zemědelskej univerzity v Prahe v súčasnosti skúmajú smrekové pralesy vo Vysokých a Nízkych Tatrách, vo Veľkej Fatre a na Orave.
Zisťujú, ako sa vyvíjal smrekový prales
Postupne navštevujú územia s pôvodnými smrekovými lesmi a zo stromov odoberajú vzorky na dendrochronologickú analýzu.
Z letokruhov zistia nielen vek stromov, ale aj to, v akých podmienkach rástol, aký mal životný priestor, alebo či vyrástol na inom strome.
„Ak získame vývrty z viacerých stromov na ploche, následne môžeme vyvodiť to, ako les vznikol a vyvíjal sa na konkrétnom území,“ povedal vedúci výskumu Miroslav Svoboda z České zemědelské univerzity.
Objavili aj 150-ročnú jarabinu
Výskumníci pracovali aj v prírodnej rezervácii Jánošíkova kolkáreň vo Veľkej Fatre, kde platí piaty stupeň ochrany. Našli tu smreky staré viac ako 350 rokov, rastú tu od čias Juraja Jánošíka.
„Aj to potvrdzuje opodstatnenosť prísnej ochrany tejto a podobných lokalít pralesov na Slovensku,“ povedal Juraj Vysoký, podpredseda OZ Prales.
„Prebiehajúci výskum môže priniesť poznatky o stave a vývoji prírodných smrekových lesov a zároveň poskytnúť cenné informácie do diskusie o tom, či zasahovať alebo nezasahovať v smrekových pralesoch v prípade prírodných narušení, napríklad vetrom alebo lykožrútom,“ doplnil Marián Jasík, projektový manažér OZ Prales.
