Samosprávy majú od mája väčšie možnosti pri využívaní dlhodobo nezamestnaných na verejnoprospešné práce. Viaceré mestá a obce si ich pochvaľujú, zároveň však poukazujú na úskalia súčasného sociálneho systému.
LIPTOV. Dlhodobo nezamestnaní, ktorí zároveň poberajú dávku v hmotnej núdzi, si môžu privyrobiť na verejnoprospešných prácach. V týždni odpracujú dvadsať hodín, napríklad čistením ulíc, úpravou verejných priestranstiev a k šesťdesiatim eurám, čo je dávka v hmotnej núdzi, dostanú ďalších šesťdesiat eur.
Len v okrese Liptovský Mikuláš je viac ako 1100 ľudí, ktorí spĺňajú podmienky na to, aby sa mohli zapojiť do aktivačných prác. Problémom však je, že nie vždy sa im chce, alebo príspevok na aktivačné práce nie je pre nich atraktívny, pretože si privyrábajú prácou na čierno.
Posledné čísla ukazujú, že v okrese Liptovský Mikuláš je v súčasnosti 14,25 percentná nezamestnanosť.
Obce si môžu nárokovať aj na pracovné pomôcky
Od mája tohto roka majú samosprávy možnosť zamestnať dlhodobo nezamestnaných po novom. Okrem ich mzdy obciam úrad práce preplatí náklady na mzdu koordinátora, ale aj na pracovné pomôcky, napríklad kosačky, hrable či fúriky.
„Aktivačné práce sú vhodným impulzom, aby dlhodobo nezamestnaní získali pracovné návyky. Okrem toho výrazne pomôžu obciam v rozvoji pri bežnej údržbe, pretože ich rozpočty sú v súčasnosti napäté,“ povedala Janka Chomisteková, riaditeľka odboru služieb zamestnanosti na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši.
Bez aktivačných pracovníkov by boli obce špinavé
Nezamestnaní pomáhajú dlhodobo v Hybiach, Liptovskej Porúbke, Východnej, Liptovskej Kokave ale aj v mestách Liptovský Hrádok a Liptovský Mikuláš, kde ich takýmto spôsobom pracuje takmer 140.
Len v Hybiach pomáha obci na aktivačných prácach 16 ľudí. Starosta Martin Piovarči si ich pomoc veľmi pochvaľuje.
„Za tých 60 eur, ktoré za mesiac dostanú, odvádzajú úžasný a nenahraditeľný kus práce. Keby obce nemali ľudí na aktivačných prácach, dovolím si tvrdiť, že by boli zavalené neporiadkom. Likvidujeme s nimi nelegálne skládky, robíme poriadok, kosíme, no napriek tomu je ešte stále veľa ľudí, ktorí si ich nevážia. Podceňujú ich, akoby robili menejcennú prácu, čo je veľký omyl,“ zdôraznil Piovarči.
K práci nepristupujú všetci zodpovedne
Zapájanie nezamestnaných do verejnoprospešných prác nebolo ani v Liptovskom Hrádku spočiatku jednoduché. Mesto sa snažilo zamestnať každého, kto spĺňal podmienky, no nie všetci pristupovali k práci zodpovedne. V súčasnosti pracuje na aktivačných prácach desať ľudí.
„Postupom času sa nám podarilo oddeliť tých, ktorí mali záujem pracovať od tých, ktorí na sa sociálnom systéme chceli len viesť. Tých, ktorí sa nám najviac osvedčili, sme potom zamestnali na trvalý pracovný pomer,“ opísal skúsenosti s aktivačnými prácami Branislav Tréger, primátor Liptovského Hrádku.
Zároveň ale poukázal na to, že stále je množstvo takých, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi a odmietajú pracovať. „V tomto prípade by mal štát pristúpiť k tomu, že lenivým ľuďom dávku nebude vyplácať, ale dá im napríklad jedlo alebo inú hmotnú pomoc. Takto sa oddelia ľudia, ktorí sa na sociálnom systéme len vezú od ľudí, ktorí chcú pracovať, ale nemajú príležitosť,“ dodal Tréger.
Dávku by nemal dostať ten, kto odmietne pracovať
Skúsenosti s verejnoprospešnými pracovníkmi má aj Pavel Baráni, starosta Závažnej Poruby, ktorý súhlasil s tým, že štát by mal zakročiť proti tomu, aby sa zneužívalo vyplácanie dávok v hmotnej núdzi. Dnes totiž nezamestnaný môže odmietnuť verejnoprospešné práce a stále má nárok na dávku.
„Treba otvorene povedať, že niektorí ľudia sa na aktivačných prácach osvedčia, niektorí však nie. Stratili návyk na prácu, zodpovednosť a problém je aj v tom, že mnoho ľudí, ktorí by mali ísť na aktivačné práce to odmietnu, a potom sa vysmievajú tým, ktorí pracujú,“ povedal Baráni.
„Dávku v hmotnej núdzi by nemal dostať človek, ktorý odmietne pracovať. Takto len zneužíva sociálny systém a do spoločnosti ničím neprispeje, nič nevyprodukuje,“ doplnil starosta Závažnej Poruby.
