BEŇADIKOVÁ. Guľovité skalné útvary prirodzene sa vyskytujúce v prírode sú síce vzácne, no nie až také nezvyčajné. Takéto javy opísali vedci na náleziskách v americkej Kalifornii, Michigane alebo v Škótsku, na Slovensku sa nachádzajú na Kysuciach. Skalné gule, či skôr bochníky, sa nachádzajú aj pri Beňadikovej.
Ich unikátnosť však spočíva v rozmere, pretože mnohonásobne prevyšujú veľkosť doteraz popísaných podobných telies vo svete.
Američania ich prirovnávajú k pudingu
Sedem skalných gúľ je súčasťou prírodnej pamiatky Háje. Ľudia ich obchádzajú väčšinou bez povšimnutia, no sú neobyčajným pozostatkom z čias, keď toto územie zalievalo ešte more. Podobnú prírodnú pamiatku možno na Slovensku sledovať na Kysuciach, tamojšie skalné gule majú podobné zloženie a je ich viac ako v Beňadikovej. Odlišujú sa však svojou výrazne guľatejšou formou a tým, že pochádzajú z iného obdobia.
Liptovské pelokarbonátové gule sú však dosiaľ najväčšie zaznamenané skalné útvary splošteného tvaru na svete. Najväčšia z nich dosahuje dĺžku až 190 centimetrov.
Pelokarbonátovým guliam sa v odborných kruhoch zvykne dávať prívlastok aj blatové. Americkí geológovia ich zas volajú pudingové gule. Skladajú sa totiž najmä z vápenca s prímesou mäkkého ílu.
Na objav pri ceste medzi Beňadikovou a Liptovským Ondrejom existujú dva rôzne názory.
„K odkrytiu došlo pravdepodobne ľudským zásahom, narezaním svahu pri výstavbe cesty, ale nedá sa vylúčiť, že k odkrytiu došlo prirodzenou vymieľaciou činnosťou potoka,“ vysvetlil Juraj Burgan, pracovník Správy Tatranského národného parku z pracoviska v Liptovskom Mikuláši. Prírodná pamiatka Háje sa nachádza v kompetenčnom území parku.
Narastali ako kotúľajúca sa snehová guľa
Skalné bochníky z Beňadikovej pochádzajú z obdobia treťohôr. Geológovia prirovnávajú vznik blatových gúľ ku snehovým guliam, na ktoré sa kotúľaním nabaľuje sneh, a tým zväčšujú svoj objem.
O pôvode týchto blatových gúľ existujú dve teórie. Veľmi zjednodušenie povedané, mohli vzniknúť obaľovaním v toku rieky, no vedci sa viac prikláňajú k tomu, že vznikli pri podmorských zosuvných pohyboch a následným váľaním sa a po šikmom dne pradávneho mora.
Dnes už síce zabudnuté, no stále neobyčajné geologické nálezisko, vyhlásili za prírodnú pamiatku v roku 1977 aj na základe odborných prác geológa Pavla Grossa. Ten opísal, že skalné gule kotúľaním prekonali relatívne malú, len dvojkilometrovú vzdialenosť.
Počas tejto cesty sa na ne nalepili úlomky hornín, schránky prehistorických živočíchov a rias.
Zabudnuté geologické nálezisko
Pri vyhlasovaní prírodnej pamiatky, ktorá je v súčasnosti chránená štvrtým stupňom ochrany, odporúčal geológ Gross na návrh našich aj zahraničných vedcov využiť chránený unikátny jav v Beňadikovej na výučbu či exkurzie.
Ak si však dnes náhodný okoloidúci všimne nezvyčajné skalné útvary, okrem označenia prírodnej pamiatky s dvoma strohými vetami sa o nálezisku nedozvie nič viac. Územiu so zvláštnymi skalnými vajcami, ktoré nemajú vo svete zatiaľ konkurenciu, by sa hodila informačná tabuľa, z ktorej by ľudia vyčítali, prečo je dôležitá ochrana tohto malého kúska Liptova .
Na cyklochodníku urobia zastávku
Pelokarbonátové gule zaradil Euroregión Tatry do sprievodcu turistickými zaujímavosťami. Pre ľudí už vďaka tomu prestávajú byť neznámymi balvanmi pri ceste.
Obec chce okolie zatraktívniť, tento rok sa im na to nepodarilo získať financie, no starosta nevešia hlavu, na budúci rok okolie geologickej rarity plánujú upraviť.
„Zastavujú sa pri nich už prví turisti, čo nás veľmi teší. Popri našej prírodnej pamiatke vedie totiž cyklochodník, v rámci neho by sme tu radi urobili zastávku, kde si budú môcť ľudia oddýchnuť a zároveň sa dozvedia aj to, aký unikát tu máme a že takéto kamenné gule vôbec nie sú bežné, ako sa môže mnohým zdať,“ povedal starosta Beňaikovej Ján Martinovič.
