HYBE. Tradíciu súťaže kombinujúcu vytrvalostný a prekážkový beh založili v roku 2005 bývalí členovia námornej pechoty vo Veľkej Británii.
Súťažiaci museli absolvovať 21,5-kilometrovú trať s tridsiatimi prekážkami, medzi ktoré patrili napríklad beh po koryte miestneho potoka, šplhanie na lane, hod oštepom na terč, plazenie sa popod ostnatý drôt, rúčkovanie nad vodnou priekopou. Tesne pred cieľom čelili nekompromisnej sparťanskej stráži.
Prečo práve sparťanský beh?
- Preto, lebo som si ho chcel vyskúšať. Prvýkrát to bolo vo Valčianskej doline v máji tohto roku, kde som skončil na 3. mieste. Získal som zadarmo štartovné aj na ďalšie podujatie, ktoré sa konalo v obci Vechec. Bolo to síce ďalej, ale keďže som tam nikdy nebol a dĺžka trate mi vyhovovala viac ako vo Valčianskej, tak som išiel.
Heslo drsných pretekov Spartan Race Beast 2013 je: Pochopíš až v cieli. Čo ste vy pochopili?
- Mám za sebou už veľmi veľa pretekov, preto som to neprežíval ako väčšina zúčastnených. Myslím, že mnohí z pretekárov sa spoznali po stránke, ktorú doteraz ešte nepoznali. Ja osobne som nemal žiadnu veľkú krízu a nezažíval som ťažké stavy ako na niektorých iných pretekoch, no pochopil som, že ľudia chcú niečo robiť, športovať, a preto treba takýchto podujatí organizovať viac.
Vyše tisíc pretekárov z celého sveta sa postavilo na štart extrémneho behu , vy ste boli medzi nimi a vyhrali ste. Aký je to pocit?
- Keďže už nebehám pre víťazstvá, ale pre pocit z toho, ako sa mi beží, bolo to veľmi dobré. Vo Valčianskej doline bolo približne tritisíc pretekárov a bežalo sa mi tam pocitovo o dosť horšie. Určite mám lepší pocit z týchto pretekov, aj keď oproti minulej sezóne sa to nedá ani porovnať, vtedy som mal najlepšiu športovú fázu života (smiech).
Čakali ste, že vyhráte?
- Na tieto preteky som išiel vyhrať, pretože sú veľmi dlhé a mne ako vytrvalcovi vyhovovali.
Čo bolo pre vás na súťaži najťažšie?
- Posledné prekážky, a to šplh na lane z vodnej priekopy, kde som mal už po dvadsiatich kilometroch celkom dosť a mal som aj kŕče v nohách. Udržať sa na lane bez pomoci nôh je veľký problém. Nasledujúca prekážka bola plazenie popod ostnatý drôt, úsek bol veľmi dlhý, možno aj 100 metrov do kopca v bahne. Aj tam som sa vytrápil. Psychicky najnáročnejšia prekážka bol hod oštepom, na ktorej som v predchádzajúcich pretekoch pohorel a musel som robiť trest, ale tentoraz som to zvládol.
Skúsite to znova, alebo už stačilo?
- Pôjdem určite aj o rok. Riaditeľ pretekov mi povedal, že ak dostanú miestenky od ľudí, ktorí zastrešujú Spartan Race, mohol by som ísť aj na majstrovstvá sveta v týchto pretekoch.
Ako sa udržujete vo forme?
- Trénujem skoro každý deň približne dve hodiny, závisí to od tréningového obdobia. V minulosti som sa tomu venoval viac, ale ako prišla práca, už nebolo toľko času, tak sa aspoň udržiavam v kondícii.
PETER ŽIŠKA
Narodil v Považskej Bystrici, ale odmalička žije v Hybiach. Má dvadsaťšesť rokov. S behom na lyžiach začal ako osemročný. Skončil Fakultu telesnej výchovy a športu (FTVŠ) v Bratislave ako tréner behu na lyžiach a učiteľ telesnej výchovy. Donedávna učil a trénoval v Štrbe na základnej škole, teraz sa externe venuje doktorandskému štúdiu opäť na FTVŠ.
Preteky, ktorých sa zúčastňuje mimo zimnej sezóny, berie ako prípravu na zimu. Nadchádzajúcu zimu sa chce viac venovať zimnému triatlonu.
Je spoluzakladateľom bežeckej školy na lyžiach na Slovensku. So smiechom hovorí, že kto sa prihlási na kurz, dostane od neho regionálnu zľavu.
Najviac času trávi rozmýšľaním a športovaním, má rád hory a prírodu. Rád skúša veci, ktoré by mnohým nenapadli. Knihy nečíta, radšej si pozrie dobrý film.
Nemá rád cudzie jazyky. Miesta, kam by chcel niekedy ísť, sú Nový Zéland a Kanada. Zmysel života vidí v láske a konaní dobra.
Má rád úprimnosť, rozhodnosť a skromnosť. Nemá rád chamtivosť, závisť a ľudí, čo nedodržia slovo.
Šatku, s ktorou behá viac ako rok, má z Japonska a znamená Božský vietor alebo Kamikaze. Má pre neho hlbší význam, ale žartom dodáva, že ho ešte nenašiel.
Autor: Zuzana Garaiová
