RUŽOMBEROK. Záchrannej stanici pre zranené živočíchy v Zázrivej sa v spolupráci s kolegami z moravských Bartošovíc podarilo odchovať a vypustiť do regiónov, kde plamienky a kuviky takmer vymizli, niekoľko desiatok mláďat týchto ohrozených druhov.
Nedávno vypustili asi 32 mláďat plamienky driemavej a kuvika v Turci a Bytči, päť plamienok driemavých vypustili uplynulý týždeň aj v Liptove, poriadok tam budú robiť s hlodavcami na miestnych farmách.
Búdky umiestnili pod strechy
Plamienky driemavé priviezli do Liptova z Bartošovíc. Českí ochranári sa takýmto spôsobom revanšovali za pomoc pri obnovovaní populácie orla skalného. Liptovskomikulášski ochranári z Tatranského národného parku budú teraz sledovať, ako sa plamienkam u nás darí, no najmä, ako si poradia s tunajšou zimou.
V priestoroch dvoch poľnohospodárskych spoločností v Liptovskomikulášskom okrese vyvesili tri špeciálne drevené búdky, do ktorých vložili okrúžkované mláďatá. Búdky zabezpečili proti vniknutiu kuny, ktorá je hlavným nepriateľom sov.
Snahou ochranárov však nie je len pomôcť chovateľom a pestovateľom v prirodzenom boji s hlodavcami, ale najmä posilniť populáciu dnes už vzácnej plamienky driemavej.
Dravec so srdcom na tvári
Plamienku možno ľahko spoznať podľa toho, že nezameniteľný závoj na ich tvári nápadne pripomína srdce. Hniezdi najmä na povalách poľnohospodárskych budov alebo vo vežiach kostolov. Podmienkou pre jej prežitie je blízkosť ľudských obydlí, najmä tých s poľnohospodárskymi dvormi s množstvom zvierat, kde nájde potravu.
Zo severu Slovenska však plamienky takmer úplne vymizli, kuviky sa objavujú už len sporadicky.
„Najviac sa pod úbytok až lokálne vyhynutie populácie týchto sov podpísala chemizácia v poľnohospodárstve, veľký úhyn spôsobili aj kolízie s autami pri cestách. Rizikové je pre sovy najmä zimné obdobie, pre vysokú pokrývku snehu sa nemôžu dostať k svojej potrave – hlodavcom,“ vysvetlil Peter Vrlík zo Správy Tatranského národného parku v Liptovskom Mikuláši. Početnosť druhu ohrozujú aj predátori, napríklad kuny dokážu zničiť znášku, mláďatá a dokonca na hniezde sediacu samicu.
V posilňovaní populácie budú pokračovať
Metod Macek správca záchrannej stanice v Zázrivej zdôraznil, že pre úspešný návrat plamienok je dôležitá osveta v radoch poľnohospodárov. Veľký podiel na tom, že sovy už nerobia na družstvách poriadok s hlodavcami, má deratizácia.
„Na družstvách je zakázaná, ale vieme, že sa robí. Sovy zožerú otrávené myši a hraboše a uhynú. Budeme musieť urobiť osvetu, aby ľudia nechali deratizáciu na sovy,“ uzavrel Macek.
S rozširovaním populácie chcú pokračovať
Ochranári si však vopred dôsledne vybrali farmy, do ktorých nasadili biologických operených deratizérov. „Na farmách, kde sme sovy vypustili, sa nepoužívajú jedy na trávenie hlodavcov,“ potvrdil Vrlík.
Vypustením piatich plamienok sa posilňovanie populácie vzácnej sovy v Liptove nekončí. „V budúcnosti počítame s vypustením ďalších mláďat, okrem plamienky by to mohol byť aj kuvik obyčajný,“ uzavrel Vrlík.
Noví obyvatelia Liptova by mali na budúci rok už priviesť na svet svoje vlastné potomstvo. Plamienka máva spravidla tri až šesť mláďat. Pokiaľ sa im dobre darí, môžu hniezdiť aj dvakrát ročne.
