LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Zástupkyňa odborov Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa (LGPMB) Eva Dudzíková informovala, že od zriaďovateľa prišiel návrh, aby v rámci úsporných opatrení zrušili dve pracovné miesta. Keďže galéria je už dosť personálne poddimenzovaná, nesúhlasili. Prekvapilo ich, že zriaďovateľ chce takýmto spôsobom riešiť nelichotivú finančnú situáciu.
„Je to podľa nás nesystémový krok, pretože problém rieši len na krátky čas. Postupným prepúšťaním odborných pracovníkov bude trpieť kvalita odborných činností i služieb, ktoré verejnosti poskytujeme,“ vysvetlila odborárka.
Chceli rozprúdiť diskusiu
Zamestnanci galérie napísali zriaďovateľovi, teda predsedovi Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Jurajovi Blanárovi tri listy, no odpovedal na ne vraj nekompetentne. „Posunul ich úradníkom, ktorí problému nerozumeli, alebo nás ignorovali. S odpoveďou sme preto neboli spokojní a výzvu o pomoc sme poslali opäť,“ vysvetlila E. Dudzíková.
Zamestnanci ale veria, že rozprúdia diskusiu, pretože v podobnej situácii sú aj galérie v iných mestách v správe ŽSK. Riešením by podľa nich bol vyšší príspevok. „Na odbornú či pedagogickú činnosť si vieme zabezpečiť prostriedky z grantov, ale zriaďovateľ má zo zákona povinnosť postarať sa o bezpečnosť zbierok a prevádzku svojich budov,“ doplnila E. Dudzíková.
Chcú dlhodobé riešenie
Karol Maliňák, zamestnanec a bývalý riaditeľ povedal, že v galérii LGPMB sa za roky práce vyformoval tvorivý kolektív, každý si v ňom našiel svoje miesto. „Myslím si, že akékoľvek zasahovanie do neho môže ohroziť chod inštitúcie,“ dodal. Personálne zmeny by sa týkali pozície projektového manažéra, ktorého úlohou je zabezpečovať peniaze na odbornú činnosť galérie. Nielen peniaze, ale aj jeho práca by galérii veľmi chýbali.
„Na základe diskusie by sme chceli, aby zriaďovateľ financovanie mikulášskej galérie upravil aspoň tak, aby sa zachoval súčasný stav, no ideálne by bolo, kedy dokázal zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj,“ doplnil K. Maliňák.
Dlhy stále rastú
Súčasný príspevok od zriaďovateľa podľa riaditeľky Viery Chodelkovej nepostačuje. Už niekoľko rokov je galéria zadĺžená a jej problémy sa dlhodobo neriešili. V roku 1975 budova prešla rozsiahlou rekonštrukciou, no odvtedy sa do nej takmer vôbec neinvestovalo.
„Podobná situácia je vo väčšine kultúrnych inštitúcií, nie sme jediní, ktorí potrebujú viac peňazí. Dlhy galérie stále narastajú, situáciu je potrebné bezodkladne riešiť,“ vysvetlila.
V liste predsedu VÚC zamestnanci uviedli, že nespochybňujú snahu riaditeľky vytvoriť novú organizačnú štruktúru galérie, no odmietajú stotožniť sa s dôvodmi, ktoré ju k tomu vedú. Sú presvedčení, že k takýmto udalostiam vôbec nemuselo dôjsť, ak by si zriaďovateľ zo zákona plnil svoje povinnosti.
Už zatvorili aj výstavy
Žiadajú systémové riešenie problému. Galéria vzhľadom na stúpajúce ceny energií a zlú energetickú bilanciu budovy potrebuje viac peňazí na prevádzku a údržbu. Z nedostatku financií už museli zatvoriť jedno z najvýznamnejších výstavných podujatí roka, výstavu Ester Martičekovej Šimerovej v Centre Kolomana Sokola a stálu expozíciu Kolomana Sokola v úplnom vrchole turistickej sezóny na Liptove. To sa v takmer šesťdesiatročnej histórii galérie ešte nestalo.
Predseda ŽSK odpovedal, že Liptovská galéria nesplnila základné hodnotiace kritériá, aby správca mohol na rekonštrukciu budovy využiť mimorozpočtové zdroje. Momentálne hľadá prostriedky vo vlastnom rozpočte. No v období konsolidácie verejných peňazí, konsolidácie verejných zdrojov a pri znižovaní kapitálových výdavkov to nebude jednoduché.
Do budovy neinvestovali
Zriaďovateľ v spolupráci s riaditeľkou galérie pripravuje projekt na zvýšenie energetickej efektívnosti administratívnej budovy LGPMB. Pôjde o výmenu okien a dverí v hodnote približne 30-tisíc eur.
J. Blanár vníma situáciu v LGPMB len ako nedostatok komunikácie. „Táto galéria je pre nás absolútne dôležitá a má v Liptove nezastupiteľné miesto. Preto sme aj teraz schválili investíciu na obnovu budovy, do ktorej štát predtým, ako nám ju odovzdal, príliš neinvestoval. Budeme sa preto snažiť uchádzať sa aj o ďalšie finančné prostriedky z eurofondov i nášho rozpočtu,“ povedal predseda ŽSK.
