Po prácach ťažkou technikou v horskom teréne ostávajú v prírode silné zásahy.
DEMÄNOVSKÁ DOLINA. Čo nastane potom, keď bagre zo zjazdoviek odídu? Nasleduje úprava a rekultivačné práce. Tie sa na zjazdovke robia na základe posúdenia sklonu terénu, nadmorskej výšky, geologického podložia, stability terénu, charakteru a druhu biotopov. Takéto úpravy sa robia z veľkej časti ručne, ťažká strojová technika sa využíva len na hrubé práce.
„Povrch zjazdoviek sa jemnejšie planíruje, vyzbierajú sa kamene, ktoré sa odkladajú spolu so zvyšnou zeminou, takzvaným humusovým pôdnym horizontom, nabok. Použijú sa neskôr, napríklad pri budovaní trativodov, spevnení okrajov tokov, vyrovnávanie nerovností, prípadne sa uložia na okraj zjazdovky,“ porozprával Ján Korňan, odborník, ktorý spolupracoval na niekoľkých podobných projektoch úpravy a rekultivácie zjazdoviek.
Dodal, že veľmi dôležité sú aj protierózne odrážky na odvedenie vody do vedľajších porastov.
Zvyšky dreva štiepkujú
Keď sa na zemnú pláň navrství odložená zemina, až potom sa povrch zatrávňuje. Existuje na to niekoľko spôsobov.
„Mulčovaním, mačinovaním, alebo jutovou či kokosovou fóliou. No ešte predtým sa zlikvidujú zvyšky po ťažbe dreva či vývraty stromov po vetrovej kalamite. Konáre, nespracované vrcholky stromov a zvyšky dreva sa štiepkujú. Časť drevnej hmoty sa potom necháva na ploche, aby sa postupne rozpadla a do pôdy sa uvoľnili živiny."
Vyčnievajúce pne na zjazdovke sa odstraňujú do úrovne terénu, pri obkopávaní aj niekoľko centimetrov pod úroveň terénu. Práce sa robia motorovými pílami prípadne pňovými frézami. Koreňový systém sa tak zachová v pôde a má spevňovaciu funkciu.
„Stabilizuje hlavne terén zjazdovky s väčším sklonom, zvyšuje odolnosť proti erózii a pomalým postupným rozpadom organickej hmoty zlepšuje štruktúru pôdy a zvyšuje obsah organických látok v pôde“ vysvetlil J. Korňan.
Ak zjazdovku križujú malé vodné pramene, musia sa prekryť, aby snehová vrstva na trati nepodmokala a nekomplikovalo to jej zimnú údržbu. Voda sa odvedie pomocou rúr.
Seno vrstvia v pomere
„Mulčovanie je nastieľanie čerstvo pokoseného, mierne predsušeného sena z okolia alebo vytypovaných lúk. Seno sa vrství v pomere jedna ku jednej, to znamená, pokosená plocha sa rovná nastlanej ploche. Najvhodnejším časom z pohľadu dozrievania semien väčšiny trávnych druhov je druhá polovica júla a prvá polovica augusta,“ povedal odborník. Mulčovanie je vhodné opakovať niekoľko rokov, až pokým sa dosiahne očakávaný výsledok.
Výhodou tejto metódy je, že čiastočne chráni pôdu proti erózii, zabraňuje nadmernému prehrievanie povrchu pôdy slnečným žiarením, znižuje odparovanie vody. Nastlatá hmota sa postupne prirodzene rozpadne, čím sa zlepší obsah minerálnych živín aj pôdotvorné procesy.
Ďalším spôsobom výsadby je mačinovanie. „Má neoceniteľnú funkciu pri stabilizovaní povrchu svahu a je zdrojom kompletného spektra vegetácie. Používa sa na strmších svahoch a ukladá ako šachovnicová sieť,“ dodal J. Korňan s tým, že mačinové pláty sa usporiadanú do priečnych pásov variabilnej šírky, podľa sklonu svahu.
„Čím strmší svah tým väčšia šírka. Po pritlačení sa na strmých svahoch upevnia drevenými kolíkmi.“
Geotextílie sú modernou a rýchlou technológiou stabilizácie strmých svahov. Spevňujú povrch, spomaľujú a zachytávajú povrchový odtok, vytvárajú vhodné prostredie pre klíčenie a rýchly vývoj trávneho porastu. Po niekoľkých rokoch sa bezo zvyšku rozložia a ich funkciu preberie samotná tráva. Na svah sa tiež prichytávajú drevenými kolíkmi.
Tráva chráni krajinu
Pri zatrávňovaní sa uprednostňujú pôvodné trávy z okolitých porastov. Vhodné sú predovšetkým hlboko koreniace semená, ktoré znesú silný tlak a majú dobrou klíčivosťou. „Cieľom je vytvoriť trvalý trávnatý porast, chrániaci krajinu pred eróziou a rýchlym odchodom vody z krajiny. Predovšetkým pri prudkých búrkach či dažďoch. Keď tráva vyrastie, prichádza na rad kosenie, ktoré urýchľuje zahusťovanie trávneho porastu. Robí sa jeden až dvakrát ročne,“ dodal odborník.
Niekedy sa násypy, ktoré vzniknú, zalesňujú. Vysádza sa smrek obyčajný, jedľa biela, smrekovec opadavý, borovica lesná, javor horský, jaseň štíhly a pôvodné trávy. Dôležitý je opäť pôvodný sadbový materiál.
Z pohľadu ochrany prírody nemôžeme o prácach po výstavbe zjazdoviek podľa J. Korňu hovoriť ako o pozitívnych zmenách.
„Ide v podstate o kompromis, alebo minimalizáciu negatívneho zásahu do prírody, po stavebných úpravách. Pôdny systém sa vytváral tisíce rokov a my ho nedokážeme len tak nahradiť," povedal a pokračoval, že vieme na postihnutých miestach nahromadiť čo najviac pôdy a biomasy, aby nanovo vysadené rastliny mali na čom rásť.
„Podobný spôsob úprav funguje aj v krajinách, ktoré sú lyžiarskymi veľmocami, no vždy sa prispôsobuje daným podmienkam,“ vysvetlil.
Alpy majú inú mierku
Situáciu v tatranských osadách, Jasnej i Donovaloch hodnotil aj občiansky aktivista Rudolf Pado. Povedal, že už dávno prekročila rámce udržateľného cestovného ruchu, z pokojných dolín urobila lunaparky a chrámy konzumu.
„Porovnávať Alpy s Tatrami je ako porovnávať Liptovskú Maru so sudom na vodu , ide o úplne inú mierku krajiny. Situácia v chránených územiach Slovenska dospela do štádia, že existuje dôvodné podozrenie, že o činnostiach v nich už nerozhodujú odborné organizácie a orgány štátu, ale vybraní jednotlivci,“ dodal.
Na druhej strane, podnikatelia z Telgártu mali podľa občianskeho aktivistu záujem v opustených priestoroch vysielača na Kráľovej holi otvoriť neškodnú útulňu pre dvadsať ľudí s malým bufetom, pár polievok a nápoje.
„Podmienky štátnych ochranárov boli však také, že zámer nedokázali realizovať. Popri cestách denno-denne vidíme rady predajcov čučoriedok a húb, pritom polícia ani štátna ochrana nezasahujú,“ komentoval stavebný ruch v Tatrách R. Pado.
