LIPTOV. Zákon o veterinárnej starostlivosti, ktorý nariaďuje vystaviť elektronický identifikačný preukaz všetkým psom, mačkám a fretkám, prijímajú s rozpakmi nielen majitelia zvierat, ale aj odborníkmi.
Majitelia zvierat musia zabezpečiť, aby mal ich domáci miláčik mikročip. Termín je do konca septembra, potom termíne lekár zavedie mikročip len narodeným zvieratám. Staršie psy, mačky a fretky veterinár neošetrí.
Mačky nehryzú
„Okrem mačiek, ktoré sa zúčastňujú súťaží alebo ich vyvážajú do zahraničia, je čipovanie nepotrebné. A elektronická registrácia fretiek? To už je do neba volajúca hlúposť,“ vyjadril sa ružomberský veterinárny lekár, ktorý nechce byť menovaný napriek tomu, že táto nová povinnosť je pre nich novým, zákonom zabezpečeným príjmom.
Dodal, že hlavným zmyslom čipovania je poznanie majiteľa zatúlaného spoločenského zvieraťa či identifikácia majiteľa, keď jeho zviera spôsobí človeku zranenie alebo majetkovú škodu.
„Mnohé mačky sa okrem návštevy veterinárneho lekára nedostanú z bytu von. Prinajhoršom môžu vypadnúť z okna, no mačka sa vráti sama domov, nezatúla sa. A druhý hlavný zmysel elektronického preukazu? Počas svojej praxe som nepočul, že by mačka niekoho pohrýzla,“ zdôvodňoval veterinár.
V dedine niet majiteľa
V prípade dedinských mačiek, ktoré sa motajú prakticky okolo každého rodinného domu, bol veterinár ešte skeptickejší. Z tohto prostredia s takmer žiadnou mačkou nechodia na veterinárne vyšetrenie. „Ak ochorie a sama sa nevylieči, najčastejšie končí vo vreci pod vodou,“ naznačoval kruté dedinské postupy.
Čipovať mačky sa nechystá ani jeden dedinčan, ktorého sme oslovili. „To nie sú moje mačky. Neviem, odkiaľ sa tu vzali. Ja som dobrák, dám im len napiť mliečka. Keď prídu na kontrolu, nech si ich berú,“ dodal s úsmevom gazda, ktorému sa okolo nôh motali tri mačiatka s matkou.
Nákladné a neefektívne
Čipovanie psov má opodstatnenie. S tým súhlasila aj Oľga Lizáková z ružomberského útulku psov. Jedným dychom však dodáva, že len v krajinách, kde sa rodí želané množstvo psov. Pri náhodnej strate či nájdení psa sa registrované zviera skutočne rýchlo dostane späť k svojmu majiteľovi.
„Žiaľ, na Slovensku beztrestne rozmnožujú psov, ale aj mačky množitelia predávajúci zvieratá ako tovar. Neunúvajú sa mláďatá ani len odčerviť a zaočkovať, nehovoriac o čipovaní. U nás je nákladné čipovanie veľmi neefektívne,“ vyjadrila sa Lizáková.
U nás by podľa nej v prvom rade pomohlo vyčlenenie peňazí na hromadné sterilizácie krížencov, vláda by mala prijať zákon zakazujúci voľné rozmnožovanie psov a mačiek. Pokiaľ pokútni chovatelia budú môcť beztrestne vyhadzovať nepredané zvieratá na ulicu, je povinnosť elektronicky ich registrovať úplne neefektívna.
„Na Slovensku sa v rámci nekontrolovateľného rozmnožovania ročne narodí približne 300-tisíc nechcených spoločenských zvierat. Za takého stavu je povinnosť ich čipovať zbytočná. Navyše, keďže útulky budú podľa zákona povinné každé nájdené zviera očipovať, pre mnohé zariadenia to bude ekonomicky takmer likvidačná úloha,“ vyjadrila sa O. Lizáková.
Lopatou po hlave
Podobne ako na elektronickú evidenciu dedinských mačiek, reagujú majitelia aj na čipovanie psov. Ako sa vyjadrila O. Lizáková, v dedinách je táto povinnosť skôr na škodu.
„Jednoduchý majiteľ, ktorý drží psa celý život na reťazi pri hrdzavom hrnci s vodou, ak má investovať do čipu, tak ho radšej, citujem - tresne lopatou po hlave -, ako by mal za neho platiť čo i len cent. Psíky u takýchto majiteľov veľakrát nie sú ani zaočkované a takého veterinár nemôže čipovať. V centrálnom registri čipov bez dátumu aktuálnej vakcíny nie je registrácia možná,“ vysvetľovala O. Lizáková.
Zákon má aj ďalšie nedostatky. Napríklad, mnohí majitelia nie sú ochotní investovať do elektronického preukazu chorých psov, keď im náklady za čipovanie po ich úmrtí nikto nevráti. Nedoriešená je aj povinnosť útulkov čipovať každého nájdeného psa.
„Ak sa po čase nájde jeho majiteľ a psa si vezme späť, útulok ako nezisková organizácia si nemôže účtovať od neho náklady za čipovanie,“ uzavrela Lizáková.
Ceny sa rôznia
Mikročip je veľký ako zrnko ryže a pomocou aplikátora ho veterinárny lekár umiestni bezbolestne do podkožia na ľavej strane krku.
„Ide o veľmi rýchly úkon, pri ktorom nehrozia nežiaduce reakcie na čip,“ povedal veterinár. Stojí od 10 do 12 eur v dedine a od 20 do 30 eur v mestách.
