Netuší však, že tu vládne krutá realita a vo Veľkom Petrovci Rudo Petrovič.
ĽUBEĽA. Takto sa začína Dedičstvo, nový seriál, ktorý 7. októbra začne vysielať Televízia Joj. Hrajú v ňom aj štyria herci z Liptova.
Postavu Ďuriho stvárňuje Pavol Tomčík z Ľubele, farára hrá Ladislav Hámor z Liptovského Mikuláša, Pepeho Boris Palovič ml. z Liptovského Mikuláša a Laja Miroslav Gábriš z Bobrovca.
Pavol Tomčík dostal ponuku na veľký seriálový projekt na jar. „Režiséri v užšom výbere dumali, do ktorej z dvoch postáv ma obsadia, či mi dajú hrať starostu obce Petrovec alebo správcu majera Petrovičovcov. V následnom výberovom sa rozhodli, že starostom bude herec Dano Junas a úloha správcu prischla mne,“ zaspomínal P. Tomčík.
Nekompromisný, ale aj citovo založený
Správca majera Ďuri Šándor je jednou z hlavných postáv, preto Pavla Tomčíka v jeho úlohe uvidia diváci v každom diele.
„Ako Ďuri som nekompromisný, uvážený, ale aj citovo založený. Mám svoju seriálovú dcéru Kristínu, vnučku Karolínku, ktoré nadovšetko milujem a chcem pre ne len to najlepšie. Starám sa o majetok veľkého mafiána Ruda Petroviča. Jediný ma majeri si ním tykám, často si odo mňa nechá poradiť,“ opísal Pavol svoju seriálovú postavu.
S postavou, ktorá stále ovplyvňuje seriálové dianie, sa úplne stotožnil a spomenul, že spokojnosť režisérskeho tria je pre neho najväčšou odmenou.
Doma sa texty učí, vo vlaku si ich opakuje
Zaujímalo nás, či nie je zložité bývať v Ľubeli a nakrúcať v obci Láb, Záhorskej Bystrici či Plaveckom Štvrtku.
„Je to náročné, nakrúcam aj niekoľko dní každý týždeň. Čerpám si na to v zamestnaní dovolenku, neplatené alebo náhradné voľno. Bývam vtedy v hoteli v Bratislave a odtiaľ denne dochádzam na miesto, kde sa práve nakrúca,“ vysvetlil. Ani nakrúcanie nepovažuje P. Tomčík za prechádzku ružovou záhradou.
„Texty dostáva mejlom, doma sa ich musím naučiť, vo vlaku si ich opakujem, aby som ich na pľaci sypal ako z rukáva. Je ich neúrekom,“ priznal Pavol.
Nesťažuje sa však. „Zatiaľ je to výborné, aj štáb je perfektný. Režiséri sú skúsení, kameramani, rekvizitári, zvukári, textári, všetko funguje ako švajčiarske hodinky.“
Natáčajú v dedine, na družstve, jazdeckej farme, v reálnych domoch, na obecnom úrade aj v krčme. Domáci ich už spoznali, zdravia ich, oslovujú.
Pavlovi sa páčilo aj, že si v seriáli zašoféroval na staručkom traktore. „Na takom, ako som sa v detstve vozieval v mojom rodnom Svätom Kríži.“ Takže s ničím nemá problém, pýtame sa? „Jasné, že mám. Nepáči sa mi bratislavský prízvuk. Nemám ho rád na televíznej obrazovke ako divák, ani ako herec. Niektorí moji kolegovia ho však majú vžitý a na odplatu sa oni smejú z môjho liptovského prízvuku. Ale na rodný kraj som hrdý a vždy sa k nemu hlásim,“ odpovedal.
Seriál začali nakrúcať ešte v lete, keď sa na pľaci herci potili v štyridsaťstupňových horúčavách. „Vtedy mi bratislavskí herci aj tak trochu závideli, keď som i rozprával, že u nás v Liptove aspoň občas zafúka príjemný vánok."
Vzplanul, zhasol a opäť zažiaril
Herecká skúsenosť Pavla Tomčíka v seriáli Dedičstvo nie je prvou. Ešte na strednej škole si zahral zbrojnoša vo filme Na baňu klopajú.
„Dodnes si pamätám, ako som stál na schodoch, pod starým zámkom v Banskej Štiavnici a hovoril spolužiakom, že chcem byť hercom. Cesta k tomu bola ale veľmi tŕnistá. Vtedy som bol presvedčený, že na to treba známosti, ale tie som nemal. Ako som vzplanul, tak som aj zhasol.“
Pavol si teda myslel, že jeho krátka herecká dráha sa skončila. Šanca sa mu ale naskytla čoskoro. V devätnástich rokoch sa oženil do Ľubele, kde malo tradície ochotnícke divadlo.
„O rok neskôr som už hral vo svojej prvej divadelnej hre Srdcia hraníc nepoznajú. Na jednu z divadelných skúšok prišiel režisér filmu Biela voči oblohe a asi piatich si nás vybral do komparzu.“
Spolupráca s Jožom Pročkom
„Neskôr som si, už ako šéf ľubeľského divadelného súboru, dal za cieľ preraziť najskôr mimo obce, potom mimo okresu, kraja aj Slovenska. Práve táto snaha prispela k stretnutiu s Jožom Pročkom a spolupráca s ním mi zasa pomohla dostať sa do jeho komediálnych televíznych relácií.“
Po skončení spolupráce s Jožom sa vybral na kasting Televízie Joj. „Na dlhej úzkej chodbe nás bolo asi tisíc. Vydýchaný vzduch odradil viacero záujemcov, ale ja som vydržal. Ponuku som dostal takmer okamžite v Súdnej sieni a neskôr v seriáli Rodinné aféry. Bola to hlavná úloha otca a asi som ju zvládol, keď prichádzali aj ďalšie ponuky.“ Hral v niekoľkých epizódach relácie Súdna sieň aj v seriáli Noc a deň.
Skúsenosti chce odovzdávať
Nedalo nám neopýtať sa Pavla, či aktivity v televízii neznamenajú koniec jeho divadelnej kariéry?
„Divadlo mi dalo veľa a skúsenosti chcem odovzdávať. V ľubeľskom divadle hrá teraz generácia mladých a zameriavajú sa na modernejší prejav. So starou hereckou par- tiou sme sa ale rozhodli oživiť divadelnú tradíciu v Liptovských Kľačanoch. Často nám v minulosti herecky vypomohli. Požičané treba vrátiť,“ pripomenul P. Tomčík.
S domácimi hercami nacvičujú komédiu S brokovnicou na manžela. V Liptovských Kľačanoch uvidia diváci po tridsiatich rokoch svoje divadlo počas vianočných sviatkov.
„Bude to nielen moja oslava okrúhlych narodenín, ale aj tichá spomienka na Bibiánu Šimovú, ktorá v tejto hre hrala. Žiaľ, už nie je medzi nami. Keď to zhrniem, televízny seriál Dedičstvo je momentálne moja jednotka, ľubeľské divadlo je moja srdcovka a kľačianske divadlo takzvaná bokovka.
Pavol o tréme pred kamerou
„Trému nemám, ale nezabúdam ani na rady režisérov. Na rozdiel od divadla sa pred kamerou hrá prirodzenejšie, netreba klásť dôraz na silu hlasu, ale viac na mimiku tváre a vnútorné pocity. Hrať treba aj vtedy, keď sa netextuje, na čo sa v divadle často zabúda. Treba počúvať kolegu, sledovať jeho mimiku a prirodzenosť je viac ako čokoľvek iné.
V týchto chvíľach mám za sebou asi päťdesiat nahrávacích dní a so svojou postavou som maximálne zžitý. Treba povedať, že sa ani nemusím pretvarovať, pretože hrám seba."
