Najnovšie hrá Laco Hámor z Liptovského Mikuláša dedinského kňaza Mikuláša Šrámka v seriáli Dedičstvo, ktorý už dnes diváci uvidia na televíznych obrazovkách.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Na kastingu do seriálu televízie Joj boli úspešní až štyria neprofesionálni herci z liptovského regiónu. Jedným z nich je Laco Hámor, ktorý pred kamerou nestojí prvýkrát.
V akých seriálových úlohách a reláciách ste už účinkovali?
- Som len príležitostný herec, päť či šesťkrát som účinkoval v jojkárskej Súdnej sieni. Obsadili ma do úloh postáv, v ktorých zrejme pôsobím vierohodne. Bol som zubárom, riaditeľom firmy, penzistom, ktorého chceli obrať o dedičstvo po partnerke a podobne. Súdna sieň je špecifickou reláciou, ktorú nemožno pokladať za seriál v pravom slova zmysle. Každá časť má dej, ktorý sa začne i skončí. Vďaka účinkovaniu v Súdnej sieni a vizáži som si neskôr zahral aj v seriáli Mafstory postavu prezidenta Ivana Gašparoviča.
V seriáli Dedičstvo ste dostali úlohu po konkurze alebo vám ju priamo ponúkli?
- Na rozdiel od úlohy prezidentovho dvojníka som teraz ponuku nedostal. V Dedičstve ma obsadili po náročných kolách konkurzu do roly dedinského katolíckeho kňaza. O tom, že konkurz bol náročný, sa presvedčili aj ľudia, ktorí prišli na výber z Liptova.
Vaša rola patrí medzi hlavné?
- Príbeh sa opiera o známy trojuholník, ktorý ilustruje tradičné rozloženie síl na slovenskom vidieku: farár, lekár, starosta. V seriáli nie som titulnou postavou, ale mimoriadne dôležitou. Som spokojný, že farár je sympatickou, kladnou postavou, ktorá patrí do dramatického konceptu seriálu.
Ako farár Mikuláš Šrámek mám svoju trochu klebetnú gazdinú, ktorú stvárňuje Agneša Dominová. Mnohým divákom jej herecký prejav pripomenie Radošinku Katarínu Kolníkovú. Za tú štipku úprimného ľudského humoru, dobrosrdečnosti, ale v medziach prísnosti voči farníkom, som vďačný autorom predlohy - skúsenej Kristíne Cibulkovej, Ivanovi Huljakovi a Stanovi Guštafíkovi. Hádam neprezradím tajomstvo, ak sa nemýlim, mal som pôvodne hrať lekára, ktorý je zároveň aj gynekológ, no v poslednej chvíli došlo k výmene. Lekára hrá napokon Pavol Škrha, typický Záhorák, ktorému úloha pasuje a mne tiež sadla. Starostu stvárňuje v kolektíve hercov najznámejší Dano Junas.
Z vašich slov vyplýva, že ste sa s úlohou dedinského farára stotožnili.
- Určite áno. Môj seriálový kňaz Mikuláš Šrámek by mohol pripomínať podobné postavy z podobných projektov inde vo svete televízie. Vďaka náročnosti na pľaci, profesionalite troch režisérov: Alberta Vlka, Ivana Predmerského a Romana Bungera, kolektívu kameramanov a ostatným ľuďom zo štábu vzniká vynikajúce televízne dielo, o ktoré sa diváci budú zaujímať. Myslím si, že ide o významný dramaturgický počin Televízie Joj, pretože tento typ príbehov nie je bežný. Presvedčiť by sa o tom mali diváci už od 7. októbra, keď majú zaradiť do vysielania prvé časti seriálu.
Nakrúcate v reálnej dedine. Neprekáža domácim filmársky ruch? Ako to vnímajú?
- Zrejme dobre, pretože ani v Lábe, ani v Záhorskej Bystrici nedošlo k nejakým problémom. Obce ležia za Bratislavou, Láb, ktorý má vyše 1500 obyvateľov, je iba niekoľko kilometrov od štátnych hraníc s Rakúskom. Mnohí z Lábčanov svoje domy prenajali na filmovanie, takže majú z toho aj choseň. Štáb s produkciou a herci sú v kultúrnom dome. Hneď vedľa sály je krčma aj kuchyňa, v ktorej varia počas filmovacích dní stravu. Všetko je perfektne vymyslené a dobre zorganizované.
Aká je atmosféra na nakrúcaní?
- Keď boli tie vyčerpávajúce letné horúčavy, lebo už vtedy sme nakrúcali, poniektorým, najmä hercom vrátane mňa, sa občas zatmelo pred očami. Nikdy by som neveril, že človek v takej situácii môže zabudnúť nielen text, ale aj to, ako sa volá. To ale vo vysielaní nikto neuvidí, pretože obrazy sa nakrúcajú, aby bolo vždy všetko podľa scenára, ako má byť. Pre hercov, ktorí nie sú z Bratislavy, teda aj mňa, je náročné aj cestovanie na nakrúcanie. Dochádzajúcich nás je viac. Boris Palovič mladší a Miroslav Gabriš z horniakov, Marcel Klíma a Peter Mates od Banskej Bystrice.
Môže sa stať, že niekto na nakrúcaní chýba?
- Neprísť na filmovací deň, to je ako neprísť do roboty. Je to nemysliteľné.
Postava farára je čitateľná na prvý pohľad. Nie je to proti srsti tamojším veriacim?
- V prvých júlových dňoch sme nakrúcali pred kostolom v Lábe na tradičnom pekne upravenom námestíčku. Z fary vykročil rovno ku mne miestny farár, asi v mojom veku. Nikoho iného akoby nevidel. Slovom, kolega. Pekne sme sa pozdravili, podali si ruky. Protokolárne som poznamenal, že som si ho predstavoval staršieho, on sa iba pousmial. Na ochutnávku jeho omšového ma ale nepozval. Zatiaľ.
Aký je rozdiel medzi hraním na divadelnom javisku a pred kamerou?
- Veľký. Je to známa vec. Kamera vidí viac, väčšie detaily ako obecenstvo v divadle. Treba byť síce úspornejší, či už v mimike tváre alebo v gestách, ale zato presvedčivejší. Hlasový prejav, dobrá artikulácia je tu menej deklaratívna, ale nikto vám nič neodpustí. Takže vynadať možno aj šeptom. Herec by mal byť stotožnený s postavou. Priznávam, moja rola sa mi po každom filmovaní páči čoraz viac, a tak dúfam, že tých dielov bude aj po tridsiatom štvrtom diele pribúdať.
