PODTUREŇ. Slovenský herec Elo Romančík zomrel pred rokom v Bratislave. Detstvo a mladosť prežil v Podturni, preto obec necelý rok od jeho úmrtia usporiadala spomienku, na ktorej si pripomenuli jeho pamiatku, životné aj herecké úlohy a pôsobenie v obci. Jeho urnu uložili na miestnom cintoríne do rodičovského hrobu.
Marián Vojtík, starosta obce, hovoril o živote Emanuela Romančíka, ktorého takmer všetci familiárne oslovovali Elo. Pripomenul, že rodičia herca sa s deväťročným Elom dostali do Podturne po veľkom požiari vo Važci. Keď vyhorela takmer celá dedina, hľadali pomoc u blízkych a našli ju v Podturni.
Prišiel na päť minút, zdržal sa hodiny
„Aj ako člen činohry Slovenského národného divadla často chodieval do našej obce. Navštevoval sestry Jarjabekové, s ktorými mal hlboký priateľský vzťah. Aj z dôvodu, že s ich bratom, hercom Ondrejom Jarjabekom, vytvorili množstvo divadelných a filmových rolí,“ pripomenul M. Vojtík.
Operný spevák a pedagóg Dušan Jarjabek pridal: „Pamätám si, ako chodieval k mojim tetám na návštevu Elo Romančík s tým, že sa zdrží len päť minút. Medzitým som často odišiel, a keď som sa možno aj po štyroch hodinách vrátil, ešte sa rozprávali.“
Zažili mnohé vtipné situácie
Herecký kolega E. Romančíka zo Slovenského národného divadla, scenárista, režisér a pedagóg, Juraj Sarvaš, spomenul niekoľko zážitkov.
„S Elkom som zažil veľa vtipných situácií, ktoré som zaznamenával, spracoval a pri záverečnom sezónnom posedení v činohre aj predniesol. Keď sa mu podarilo niečo vyparatiť, vždy kolegom povedal, ale Ďurovi to nepovedzte, lebo on to hneď napíše. Ale on mi to aj tak potom sám vyrozprával. Aj keď je nám veľmi žiaľno za ním, spomíname na neho s láskou a s úsmevom.“
„Ako môžeme, Elko, inak spomínať na teba, iste si pamätáš, prišiel si domov z televízneho nakrúcania neskoro v noci, prišiel si pred garáž autom, otvoril si ju, garáž osvetlená reflektorom auta a prázdna. Preľakol si sa, preboha, veď mi auto ukradli. Sadol si za volant, chcel si to ísť nahlásiť polícii. Alebo na zájazde v Jasenovej. Elo sedel v šatni tíško, ako to on vedel, chlapci si mysleli, že tam nikto nie je, zhasli a odišli. Keď zistil, že je vymknutý, vynašiel sa. Cez okno vyšiel von, pretože to bolo na prízemí, na vrátnici mu dali kľúč. Hodil ho do vrecka. Pritom stále myslel na chlapcov, prečo ho vymkli. Na kľúč zabudol, kufre povynášal cez okno a kľúč odniesol do Bratislavy,“ dodal J. Sarvaš.
Príhovor k zhromaždeniu mal aj evanjelický farár z Liptovského Jána Peter Taját.
Hercova manželka bola dojatá
E. Romančík patril do generácie hercov, ktorá sa zapísala do dejín slovenského divadla aj filmu.
„Bolo radosťou počúvať jeho nádhernú slovenčinu, intonáciu jeho hlasu. Vôbec nebolo podstatné, či hral malú alebo hlavnú úlohu, vždy zanechal u divákov nezabudnuteľný zážitok. Do svojich úloh vkladal kus svojej osobnosti a z nich sálalo ľudské teplo,“ pripomenul Milan Stromko, riaditeľ Domu Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši.
Počas pietneho aktu vystúpil spevokol Svätojánsky prameň z Liptovského Jána, Viera Vozáriková, predsedníčka Zboru pre občianske záležitosti v Podturni predniesla báseň. D. Jarjabek zaspieval pieseň Môj rodný kraj.
„Obyvatelia Podturne najmä zo strednej a staršej generácie budú na Ela Romančíka spomínať ako na človeka, ktorý svojím prístupom k umeleckému životu, ale aj k aktívnemu kultúrno-spoločenskému životu v našej obci vytváral hodnoty pre ďalšie generácie,“ uzavrel M. Vojtík.
Hercova manželka Zlatica bola dojatá: „Nesmierne si vážim, ako Marián Vojtík zorganizoval spomienku. Všetkých ľudí, ktorí sa prišli symbolicky s mojím manželom rozlúčiť. Ďakujem aj Jurajovi Sarvašovi za jeho slová a majstrovi Jarjabekovi za nádherný spevácky výkon."
