Nedeľa, 21. január, 2018 | Meniny má Vincent
Pridajte si svoje mesto

Korytnická železnica, ktorú volali aj Korýtko, priniesla pokrok a rozvoj

Dušan Lichner takmer tridsať rokov pracoval ako pedagóg na katedre železničnej dopravy Žilinskej univerzity v Žiline.

Rušňovodiči a kuriči pred lokomotívou.(Zdroj: ARCHÍV (DL))

Jeho záľubou sú už od detstva železnice, práca mu teda bola aj koníčkom.

Okrem toho, že sa v škole venoval pedagogickej a vedecko-výskumnej práci, vo voľnom čase sa hrabal aj v histórii železníc a železničnej dopravy.

Zaujímala ho predovšetkým Košicko-bohumínska železnica a s ňou súvisiace prípojné trate.

Jednou z nich bola aj úzkorozchodná železnica z Ružomberka do Korytnice.

Od jej spustenia do prevádzky uplynulo už 105 rokov a budúci rok uplynie od vypravenia posledného vlaku na cestu do Korytnice 40 rokov.

Keď drevo vyťažili, železnicu zrušili

Koľaje korytnickej železnice mali takzvaný bosniansky rozchod, čiže 760 milimetrov čo bolo menej, ako napríklad na Tatranskej elektrickej železnici.

Sedemstošeťdesiat milimetrový rozchod používali hlavne na slovenských lesných železniciach.

Tie patrili pod správu lesných závodov a mnohé z nich boli v prevádzke len dve či tri desaťročia. Keď robotníci drevo v doline vyťažili, železnicu na prepravu dreva jednoducho zrušili.

„Na Slovensku ich bolo veľa, no zachoval sa z nich len zlomok. V podstate len muzeálne železnice, ktoré ako atrakcia pre turistov premávajú v Čiernom Balogu, Pribyline a na Kysuciach. Zachránili sa len vďaka skupine nadšencov. Posledná železnica podobného druhu, kde ešte premáva pravidelná osobná doprava, vedie do kúpeľov v Trenčianskej Teplej,“ vysvetlil amatérsky historik.

So železnicou prišiel rozvoj a lepší život

Otvorenie prevádzky na Košicko-bohumínskej železnici (KBŽ) v roku 1872, ktorá prechádzala aj Liptovom , prinieslo vyššiu rýchlosť a skrátilo čas prepravy surovín na výrobu, ale aj hotových výrobkov k zákazníkovi.

Moderný a efektívny spôsob prepravy priniesol vyhliadky na lepší život, rozvoj priemyslu, obchodu, turistického ruchu a mnohé iné výhody pre regióny. Bol to trend, ktorý sa razil v celej Rakúsko-Uhorskej monarchii.

Vtedajšie vedenie ružomberskej radnice bolo veľmi iniciatívne. Keď sa začalo hovoriť o budovaní prípojnej trate KBŽ smerom na Oravu a Poľsko chceli, aby vychádzala z Ružomberka. No nepodarilo sa.

Trasu trate nakoniec pre členitosť terénu do Dolného Kubína a vysoké náklady vytýčili a postavili z Kraľovian. Tak isto mali Ružomberčania záujem, aby prípojná trať južným smerom tiež vychádzala z Ružomberka, voľba ale padla na Vrútky.

„Ak by sa tento ambiciózny zámer v tom čase podaril, z mesta Ružomberok by bol už asi sto rokov významný železničný uzol,“ doplnil D. Lichner.

Jazda vlakom trvala asi dve hodiny

Miestny rozvíjajúci sa priemysel ale potreboval suroviny, hlavne drevo z dolín a z okolia Korytnice pre uhorskú papiereň a pílu. Preprava furmanskými vozmi a po rieke už nestačila držať krok s dobou.

Miestni podnikatelia preto založili v roku 1906 akciovú spoločnosť s názvom Miestna železnica Ružomberok – Korytnica a požiadali o udelenie koncesie na výstavbu železnice z Ružomberka až do kúpeľov v Korytnici.

S výstavbou začali o rok neskôr. Trať slávnostne spustili do prevádzky 5. júna 1908. Premávali na nej tri páry vlakov, pričom jazda jedným smerom trvala približne dve hodiny.

„Prevádzku na úzkorozchodnej železnici zabezpečovala Košicko-bohumínska železnica na účet akciovej spoločnosti,“ povedal odborník na železnice.

Korytnická železnica bola vyhľadávaným dopravným prostriedkom nielen pre domácich ľudí, ale aj turistov, prežila dve svetové vojny a významnú úlohu zohrala aj počas SNP.

Vlak zásoboval partizánske oddiely ukrývajúce sa v horách. Po vojne sa železnica nevyhla zoštátneniu, ale svoju úlohu plnila ďalej.

Poslední sa previezli návštevníci osláv

Neskôr jej začala konkurovať automobilová doprava. Prepravu tovarov preto po železnici zrušili už v roku 1966.

Preprava po železnici bola nerentabilná, na prevádzku a údržbu trate boli väčšie náklady v porovnaní k dosiahnutému zisku.

Ďalším dôvodom bola aj nízka cestovná rýchlosť vlakov. V roku 1974 vláda Československej socialistickej republiky rozhodla o zrušení neefektívnych železničných tratí.

Medzi inými to zasiahlo aj korytnickú železnicu. Posledný grafikon platil do 25. mája 1974.

Jediným a posledným ústupkom pred likvidáciou bola žiadosť Zväzu protifašistických bojovníkov v súvislosti s nadchádzajúcimi oslavami 30. výročia SNP.

Dôvodom bolo posunutie dátumu. Naposledy sa teda železnicou 28. augusta 1974 previezli účastníci osláv.

Neboli nadšenci, ktorí by ju zachránili

Ešte pred zrušením sa zvažovali rôzne dôvody na jej záchranu, boli dve alternatívy - A a B.

V prvej so železnicou po istých obmedzeniach ešte počítali, pričom v druhej ju mala nahradiť autobusová doprava, nakoniec vyšla lacnejšia a efektívnejšia alternatíva B.

„Žiaľ, v tom čase neexistovali v Československu žiadne súkromné dráhy, železničné spolky či fanúšikovia, ktorí by ju udržali v prevádzke ako v západnej Európe,“ povedal odborník na železnice s tým, že všetko je závislé od peňazí.

„Vo Švajčiarsku či Rakúsku funguje množstvo zaujímavých úzkorozchodných železníc, ktoré nemôžu byť rentabilné. Vlastnia ich regionálne správy alebo spolky a tie si ich udržujú a chránia. Takéto železnice potrebujú dobrého mecenáša, sponzora, ktorý údržbu železnice zafinancuje a niečo si zarobí napríklad prepravou turistov v sezóne,“ vysvetlil D. Lichner.

Ďalej doplnil, že korytnická železnica mala jednu technickú zaujímavosť. Na okraji mesta Ružomberok bola takzvaná koľajová spleť.

Po vlečkovej koľaji, ktorá odbočovala do papierenského závodu, boli na spoločnom železničnom zvršku v určitom úseku položené tri koľajnice.

Po dvoch krajných jazdili vozne s normálnym rozchodom a po vnútornej a krajnej jazdili vozne úzkokoľajky. Jedna krajná koľajnica bola teda spoločná pre oba rozchody.

Mnohí si ju ešte pamätajú, ale veľa ľudí o nej nevie nič

Pri príležitosti výročia otvorenia prevádzky, ale aj vypravenia posledného vlaku na tejto úzkokoľajke, sa železničný historik rozhodol vydať pamätnú publikáciu.

„Chcel by som, aby si ľudia zaujímavú históriu železničky pripomenuli, veď mnohí ju majú ešte v živej pamäti. Veľa ľudí ale o nej nič nevie,“ povedal.

Roky učil na vysokej škole v Žiline a často sa študentov z Ružomberka pýtal, prečo je na železničnej stanici na betónovom podstavci parný rušeň.

„Dostával som odpoveď, „Lebo ho tam postavili.“ „Ale prečo v práve v Ružomberku?“ položil som ďalšiu otázku. „Lebo tam bolo miesto,“ odpovedali. Niekedy aj hodinu trvalo, pokým som z nich dostal, že ja to pamiatka na Korytnickú železnicu,“ zaspomínal bývalý vysokoškolský pedagóg.

Knižka má zatiaľ pracovný názov To bola naša Korytnička. Medzi obyvateľmi z okolitých obci sa udomácnil aj názov Korýtko. Bol to vraj zľudovený názov úzkorozchodnej železnice z Ružomberka do Korytnice.

„O pomoc pri vydaní by som preto chcel poprosiť liptovských podnikateľov a všetkých, ktorých takýto druh histórie zaujíma,“ dodal D. Lichner.


  1. Kedy možno auto zaparkovať pred rodinným domom 816
  2. Radostný počin dvoch bratov sa zrodil takmer bezodpadovo 506
  3. Na sedačkovej lanovke v Jasnej skolaboval 64-ročný lyžiar 436
  4. Nová cesta odľahčí dopravu na sídlisku 331
  5. Robí reklamu fašiangovej tradícii aj recyklácii 262
  6. Diaľnicu Korbeľkou odobril aj minister 114
  7. Na horách dnes poriadne fúčí 92
  8. Hrádočania budú mať takmer novú športovú halu Foto 65
  9. Ukradol maslo za 70 eur 50
  10. Na Klačne úradoval zlodej 36

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Kedy možno auto zaparkovať pred rodinným domom

So zaparkovanými autami na obecných alebo 
krajských cestách majú problém viaceré liptovské obce. Proti sebe stoja ohľaduplnosť a zákon.

Radostný počin dvoch bratov sa zrodil takmer bezodpadovo

Janko a Vladko. Vekový rozdiel im nedoprial veľa spoločných detských hier, dospelosť im dovolila vyhrať sa 
s veľkou ekostavebnicou, dokonca takmer bezodpadovou.

Na sedačkovej lanovke v Jasnej skolaboval 64-ročný lyžiar

Horských záchranárov požiadali o pomoc pre 64-ročného slovenského lyžiara, ktorý v Jasnej skolaboval na sedačkovej lanovke zo Záhradiek na Rovnú hoľu.

Nová cesta odľahčí dopravu na sídlisku

V Liptovskom Hrádku v tomto roku investujú do ciest, chodníkov, zelene aj kultúrneho domu. Kľúčovou bude nová ulica a západný vstup do mesta.

Robí reklamu fašiangovej tradícii aj recyklácii

Fašiangy sú obdobím zábavy a veselením. Trvajú od Troch kráľov až po škaredú Popolcovú stredu.

Blízke regióny

Opitý vodič prerazil martinský kruháč

Šofér z Banskej Bystrice si predminulú noc zrejme neuvedomil, že vchádza na kruhový objazd. Zrejme preto, lebo bol značne opitý. Teraz mu hrozí ročné väzenie.

Čo viete o Oravskom hrade? Otestujte sa

Dominanta Oravy, s prvkami gotiky, renesancie a romantizmu, sa týči na strmom vápencovom brale vo výške 112 metrov nad hladinou rieky Oravy. Čo viete o Oravskom hrade?

Lovecká sezóna sa skončila. Neveľká populácia vlkov v Malej Fatre vyviazla bez ujmy

Na území národného parku Malá Fatra žijú asi len dve malé vlčie svorky.

Len v zlých časoch sa naozaj ukáže, kto za čo stojí

Sedem dní pred štartom druhej hokejovej ligy mal Martin na súpiske dvoch hráčov. Klub sa poďakoval hráčom, ktorí ho v ťažkých časoch nenechali v štichu.

Rekonštrukcia mosta v Martine na Ľadovni stála tisíce eur, no aj tak sa nevydarila

Mesto nedostatky viackrát reklamovalo, no zhotoviteľ ich nechce uznať. Spor zrejme skončí na súde.

Všetky správy

Prechádzal cez steny, nechal zmiznúť slona. Jeho storočný trik dodnes nerozlúštili

Bol január 1918 a jeden z najznámejších kúzelníkov všetkých čias Harry Houdini predviedol číslo, ktoré je dodnes záhadou. Rovnako ako jeho smrť.

Sagan sa nestane celkovým víťazom Tour Down Under, piatu etapu vyhral Porte

Slovenský cyklista ostal lídrom bodovacej súťaže.

Kuzminová: Presvedčila som sa, že chyba nie je v streleckej forme

Slovenská biatlonistka je bez stresu a vo väčšej pohode. V stíhacích pretekoch skončila jedenásta.

Spravili krok k včasnému odhaleniu rakoviny, krvný test má veľkú úspešnosť

Test dokázal určiť aj päť typov rakoviny, na ktoré doteraz neexistuje skríning.

Muži ani len nevedia, ako málo orgazmov majú ich ženy

Význam klitorisu chápu, no medzi pohlaviami je stále veľká orgazmová priepasť.