Sobota, 13. august, 2022 | Meniny má Ľubomír

Korytnická železnica, ktorú volali aj Korýtko, priniesla pokrok a rozvoj

Dušan Lichner takmer tridsať rokov pracoval ako pedagóg na katedre železničnej dopravy Žilinskej univerzity v Žiline.

Rušňovodiči a kuriči pred lokomotívou.Rušňovodiči a kuriči pred lokomotívou. (Zdroj: ARCHÍV (DL))

Jeho záľubou sú už od detstva železnice, práca mu teda bola aj koníčkom.

Okrem toho, že sa v škole venoval pedagogickej a vedecko-výskumnej práci, vo voľnom čase sa hrabal aj v histórii železníc a železničnej dopravy.

Zaujímala ho predovšetkým Košicko-bohumínska železnica a s ňou súvisiace prípojné trate.

Jednou z nich bola aj úzkorozchodná železnica z Ružomberka do Korytnice.

Od jej spustenia do prevádzky uplynulo už 105 rokov a budúci rok uplynie od vypravenia posledného vlaku na cestu do Korytnice 40 rokov.

Keď drevo vyťažili, železnicu zrušili

Koľaje korytnickej železnice mali takzvaný bosniansky rozchod, čiže 760 milimetrov čo bolo menej, ako napríklad na Tatranskej elektrickej železnici.

Sedemstošeťdesiat milimetrový rozchod používali hlavne na slovenských lesných železniciach.

Tie patrili pod správu lesných závodov a mnohé z nich boli v prevádzke len dve či tri desaťročia. Keď robotníci drevo v doline vyťažili, železnicu na prepravu dreva jednoducho zrušili.

„Na Slovensku ich bolo veľa, no zachoval sa z nich len zlomok. V podstate len muzeálne železnice, ktoré ako atrakcia pre turistov premávajú v Čiernom Balogu, Pribyline a na Kysuciach. Zachránili sa len vďaka skupine nadšencov. Posledná železnica podobného druhu, kde ešte premáva pravidelná osobná doprava, vedie do kúpeľov v Trenčianskej Teplej,“ vysvetlil amatérsky historik.

So železnicou prišiel rozvoj a lepší život

Otvorenie prevádzky na Košicko-bohumínskej železnici (KBŽ) v roku 1872, ktorá prechádzala aj Liptovom , prinieslo vyššiu rýchlosť a skrátilo čas prepravy surovín na výrobu, ale aj hotových výrobkov k zákazníkovi.

Moderný a efektívny spôsob prepravy priniesol vyhliadky na lepší život, rozvoj priemyslu, obchodu, turistického ruchu a mnohé iné výhody pre regióny. Bol to trend, ktorý sa razil v celej Rakúsko-Uhorskej monarchii.

Vtedajšie vedenie ružomberskej radnice bolo veľmi iniciatívne. Keď sa začalo hovoriť o budovaní prípojnej trate KBŽ smerom na Oravu a Poľsko chceli, aby vychádzala z Ružomberka. No nepodarilo sa.

Trasu trate nakoniec pre členitosť terénu do Dolného Kubína a vysoké náklady vytýčili a postavili z Kraľovian. Tak isto mali Ružomberčania záujem, aby prípojná trať južným smerom tiež vychádzala z Ružomberka, voľba ale padla na Vrútky.

„Ak by sa tento ambiciózny zámer v tom čase podaril, z mesta Ružomberok by bol už asi sto rokov významný železničný uzol,“ doplnil D. Lichner.

Jazda vlakom trvala asi dve hodiny

Miestny rozvíjajúci sa priemysel ale potreboval suroviny, hlavne drevo z dolín a z okolia Korytnice pre uhorskú papiereň a pílu. Preprava furmanskými vozmi a po rieke už nestačila držať krok s dobou.

Miestni podnikatelia preto založili v roku 1906 akciovú spoločnosť s názvom Miestna železnica Ružomberok – Korytnica a požiadali o udelenie koncesie na výstavbu železnice z Ružomberka až do kúpeľov v Korytnici.

S výstavbou začali o rok neskôr. Trať slávnostne spustili do prevádzky 5. júna 1908. Premávali na nej tri páry vlakov, pričom jazda jedným smerom trvala približne dve hodiny.

„Prevádzku na úzkorozchodnej železnici zabezpečovala Košicko-bohumínska železnica na účet akciovej spoločnosti,“ povedal odborník na železnice.

Korytnická železnica bola vyhľadávaným dopravným prostriedkom nielen pre domácich ľudí, ale aj turistov, prežila dve svetové vojny a významnú úlohu zohrala aj počas SNP.

Vlak zásoboval partizánske oddiely ukrývajúce sa v horách. Po vojne sa železnica nevyhla zoštátneniu, ale svoju úlohu plnila ďalej.

Poslední sa previezli návštevníci osláv

Neskôr jej začala konkurovať automobilová doprava. Prepravu tovarov preto po železnici zrušili už v roku 1966.

Preprava po železnici bola nerentabilná, na prevádzku a údržbu trate boli väčšie náklady v porovnaní k dosiahnutému zisku.

Ďalším dôvodom bola aj nízka cestovná rýchlosť vlakov. V roku 1974 vláda Československej socialistickej republiky rozhodla o zrušení neefektívnych železničných tratí.

Medzi inými to zasiahlo aj korytnickú železnicu. Posledný grafikon platil do 25. mája 1974.

Jediným a posledným ústupkom pred likvidáciou bola žiadosť Zväzu protifašistických bojovníkov v súvislosti s nadchádzajúcimi oslavami 30. výročia SNP.

Dôvodom bolo posunutie dátumu. Naposledy sa teda železnicou 28. augusta 1974 previezli účastníci osláv.

Neboli nadšenci, ktorí by ju zachránili

Ešte pred zrušením sa zvažovali rôzne dôvody na jej záchranu, boli dve alternatívy - A a B.

V prvej so železnicou po istých obmedzeniach ešte počítali, pričom v druhej ju mala nahradiť autobusová doprava, nakoniec vyšla lacnejšia a efektívnejšia alternatíva B.

„Žiaľ, v tom čase neexistovali v Československu žiadne súkromné dráhy, železničné spolky či fanúšikovia, ktorí by ju udržali v prevádzke ako v západnej Európe,“ povedal odborník na železnice s tým, že všetko je závislé od peňazí.

„Vo Švajčiarsku či Rakúsku funguje množstvo zaujímavých úzkorozchodných železníc, ktoré nemôžu byť rentabilné. Vlastnia ich regionálne správy alebo spolky a tie si ich udržujú a chránia. Takéto železnice potrebujú dobrého mecenáša, sponzora, ktorý údržbu železnice zafinancuje a niečo si zarobí napríklad prepravou turistov v sezóne,“ vysvetlil D. Lichner.

Ďalej doplnil, že korytnická železnica mala jednu technickú zaujímavosť. Na okraji mesta Ružomberok bola takzvaná koľajová spleť.

Po vlečkovej koľaji, ktorá odbočovala do papierenského závodu, boli na spoločnom železničnom zvršku v určitom úseku položené tri koľajnice.

Po dvoch krajných jazdili vozne s normálnym rozchodom a po vnútornej a krajnej jazdili vozne úzkokoľajky. Jedna krajná koľajnica bola teda spoločná pre oba rozchody.

Mnohí si ju ešte pamätajú, ale veľa ľudí o nej nevie nič

Pri príležitosti výročia otvorenia prevádzky, ale aj vypravenia posledného vlaku na tejto úzkokoľajke, sa železničný historik rozhodol vydať pamätnú publikáciu.

„Chcel by som, aby si ľudia zaujímavú históriu železničky pripomenuli, veď mnohí ju majú ešte v živej pamäti. Veľa ľudí ale o nej nič nevie,“ povedal.

Roky učil na vysokej škole v Žiline a často sa študentov z Ružomberka pýtal, prečo je na železničnej stanici na betónovom podstavci parný rušeň.

„Dostával som odpoveď, „Lebo ho tam postavili.“ „Ale prečo v práve v Ružomberku?“ položil som ďalšiu otázku. „Lebo tam bolo miesto,“ odpovedali. Niekedy aj hodinu trvalo, pokým som z nich dostal, že ja to pamiatka na Korytnickú železnicu,“ zaspomínal bývalý vysokoškolský pedagóg.

Knižka má zatiaľ pracovný názov To bola naša Korytnička. Medzi obyvateľmi z okolitých obci sa udomácnil aj názov Korýtko. Bol to vraj zľudovený názov úzkorozchodnej železnice z Ružomberka do Korytnice.

„O pomoc pri vydaní by som preto chcel poprosiť liptovských podnikateľov a všetkých, ktorých takýto druh histórie zaujíma,“ dodal D. Lichner.

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  2. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  4. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  5. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  6. Prehľad a automatizácia
  7. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  8. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  2. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  3. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  4. Trenčín potrebuje nový impulz!
  5. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  6. Sezóna slovenského ovocia je v plnom prúde
  7. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  1. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 14 772
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 14 438
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 11 726
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 655
  5. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 4 692
  6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 4 483
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 3 154
  8. Kde u nás kúpite domácke potraviny 2 585

Blogy SME

  1. Marek Kytka: Oba góly Slovanu Bratislava proti Olympiakosu takmer zbúrali štadión!
  2. Za živé rieky: Ipeľ. Rozdelená krajina, rozdelená rieka
  3. Věra Tepličková: Koniec strachu alebo Už len svetlé zajtrajšky (optimistická úvaha na víkend)
  4. Daniel Bíro: Mestské legendy - čo sú zač? A s ktorými príbehmi sa môžeme stretnúť?
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3
  6. Katarína Chudá: Amrita Sher-gil: škandalózny život indickej maliarky
  7. Štefan Vidlár: My dúchotci
  8. Maťo Chudík: Nedopovedané príbehy
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 129 994
  2. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 12 800
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 9 930
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 9 381
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 830
  6. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 5 906
  7. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 699
  8. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 3 568
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Novinky z MY regióny.

TOP správy z regiónov: Prehľad najzaujímavejších informácií a najčítanejších správ z MY Regióny v uplynulom týždni.


12. aug
Rišo Bartoš (v červenom) v minulosezónnom zápase proti Slovanu.

Veľká futbalová osobnosť vo fortunaligovom tíme mikulášskeho MFK Tatran Liptovský Mikuláš Richard Bartoš sa v minulej sezóne vážne zranil, no už sa dáva dokopy a ďalej pomáha svojmu tímu.


12. aug
Štiavnica v Liptovskom Jáne je v 700-metrovom úseku prázdna.

Vodu nemá Štiavnica ani Demänovka. Prepadla sa pod zem.


12. aug

Elektrikári budú pracovať so zariadeniami na úrovni vysokého napätia.


12. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ak nosíte vodu z potoka vo vedrách, nič sa nedeje, ak využijete čerpadlo bez schválenia, hrozí vám pokuta.


12. aug

Každá jedna obložená misa je originál.


11. aug

Tajomstvo vedela odhaliť dotykom rúk, pohľadom a správnymi otázkami.


Cyril Urban 9 h

Jeden muž sa pobytu za mrežami vyhýba už 14 rokov.


11. aug

Blogy SME

  1. Marek Kytka: Oba góly Slovanu Bratislava proti Olympiakosu takmer zbúrali štadión!
  2. Za živé rieky: Ipeľ. Rozdelená krajina, rozdelená rieka
  3. Věra Tepličková: Koniec strachu alebo Už len svetlé zajtrajšky (optimistická úvaha na víkend)
  4. Daniel Bíro: Mestské legendy - čo sú zač? A s ktorými príbehmi sa môžeme stretnúť?
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3
  6. Katarína Chudá: Amrita Sher-gil: škandalózny život indickej maliarky
  7. Štefan Vidlár: My dúchotci
  8. Maťo Chudík: Nedopovedané príbehy
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 129 994
  2. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 12 800
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 9 930
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 9 381
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 830
  6. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 5 906
  7. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 699
  8. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 3 568
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu