Korytnická železnica, ktorú volali aj Korýtko, priniesla pokrok a rozvoj

Dušan Lichner takmer tridsať rokov pracoval ako pedagóg na katedre železničnej dopravy Žilinskej univerzity v Žiline.

Rušňovodiči a kuriči pred lokomotívou.Rušňovodiči a kuriči pred lokomotívou. (Zdroj: ARCHÍV (DL))

Jeho záľubou sú už od detstva železnice, práca mu teda bola aj koníčkom.

Okrem toho, že sa v škole venoval pedagogickej a vedecko-výskumnej práci, vo voľnom čase sa hrabal aj v histórii železníc a železničnej dopravy.

Zaujímala ho predovšetkým Košicko-bohumínska železnica a s ňou súvisiace prípojné trate.

Jednou z nich bola aj úzkorozchodná železnica z Ružomberka do Korytnice.

Od jej spustenia do prevádzky uplynulo už 105 rokov a budúci rok uplynie od vypravenia posledného vlaku na cestu do Korytnice 40 rokov.

Keď drevo vyťažili, železnicu zrušili

Koľaje korytnickej železnice mali takzvaný bosniansky rozchod, čiže 760 milimetrov čo bolo menej, ako napríklad na Tatranskej elektrickej železnici.

Sedemstošeťdesiat milimetrový rozchod používali hlavne na slovenských lesných železniciach.

Tie patrili pod správu lesných závodov a mnohé z nich boli v prevádzke len dve či tri desaťročia. Keď robotníci drevo v doline vyťažili, železnicu na prepravu dreva jednoducho zrušili.

„Na Slovensku ich bolo veľa, no zachoval sa z nich len zlomok. V podstate len muzeálne železnice, ktoré ako atrakcia pre turistov premávajú v Čiernom Balogu, Pribyline a na Kysuciach. Zachránili sa len vďaka skupine nadšencov. Posledná železnica podobného druhu, kde ešte premáva pravidelná osobná doprava, vedie do kúpeľov v Trenčianskej Teplej,“ vysvetlil amatérsky historik.

So železnicou prišiel rozvoj a lepší život

Otvorenie prevádzky na Košicko-bohumínskej železnici (KBŽ) v roku 1872, ktorá prechádzala aj Liptovom , prinieslo vyššiu rýchlosť a skrátilo čas prepravy surovín na výrobu, ale aj hotových výrobkov k zákazníkovi.

Moderný a efektívny spôsob prepravy priniesol vyhliadky na lepší život, rozvoj priemyslu, obchodu, turistického ruchu a mnohé iné výhody pre regióny. Bol to trend, ktorý sa razil v celej Rakúsko-Uhorskej monarchii.

Vtedajšie vedenie ružomberskej radnice bolo veľmi iniciatívne. Keď sa začalo hovoriť o budovaní prípojnej trate KBŽ smerom na Oravu a Poľsko chceli, aby vychádzala z Ružomberka. No nepodarilo sa.

Trasu trate nakoniec pre členitosť terénu do Dolného Kubína a vysoké náklady vytýčili a postavili z Kraľovian. Tak isto mali Ružomberčania záujem, aby prípojná trať južným smerom tiež vychádzala z Ružomberka, voľba ale padla na Vrútky.

„Ak by sa tento ambiciózny zámer v tom čase podaril, z mesta Ružomberok by bol už asi sto rokov významný železničný uzol,“ doplnil D. Lichner.

Jazda vlakom trvala asi dve hodiny

Miestny rozvíjajúci sa priemysel ale potreboval suroviny, hlavne drevo z dolín a z okolia Korytnice pre uhorskú papiereň a pílu. Preprava furmanskými vozmi a po rieke už nestačila držať krok s dobou.

Miestni podnikatelia preto založili v roku 1906 akciovú spoločnosť s názvom Miestna železnica Ružomberok – Korytnica a požiadali o udelenie koncesie na výstavbu železnice z Ružomberka až do kúpeľov v Korytnici.

S výstavbou začali o rok neskôr. Trať slávnostne spustili do prevádzky 5. júna 1908. Premávali na nej tri páry vlakov, pričom jazda jedným smerom trvala približne dve hodiny.

„Prevádzku na úzkorozchodnej železnici zabezpečovala Košicko-bohumínska železnica na účet akciovej spoločnosti,“ povedal odborník na železnice.

Korytnická železnica bola vyhľadávaným dopravným prostriedkom nielen pre domácich ľudí, ale aj turistov, prežila dve svetové vojny a významnú úlohu zohrala aj počas SNP.

Vlak zásoboval partizánske oddiely ukrývajúce sa v horách. Po vojne sa železnica nevyhla zoštátneniu, ale svoju úlohu plnila ďalej.

Poslední sa previezli návštevníci osláv

Neskôr jej začala konkurovať automobilová doprava. Prepravu tovarov preto po železnici zrušili už v roku 1966.

Preprava po železnici bola nerentabilná, na prevádzku a údržbu trate boli väčšie náklady v porovnaní k dosiahnutému zisku.

Ďalším dôvodom bola aj nízka cestovná rýchlosť vlakov. V roku 1974 vláda Československej socialistickej republiky rozhodla o zrušení neefektívnych železničných tratí.

Medzi inými to zasiahlo aj korytnickú železnicu. Posledný grafikon platil do 25. mája 1974.

Jediným a posledným ústupkom pred likvidáciou bola žiadosť Zväzu protifašistických bojovníkov v súvislosti s nadchádzajúcimi oslavami 30. výročia SNP.

Dôvodom bolo posunutie dátumu. Naposledy sa teda železnicou 28. augusta 1974 previezli účastníci osláv.

Neboli nadšenci, ktorí by ju zachránili

Ešte pred zrušením sa zvažovali rôzne dôvody na jej záchranu, boli dve alternatívy - A a B.

V prvej so železnicou po istých obmedzeniach ešte počítali, pričom v druhej ju mala nahradiť autobusová doprava, nakoniec vyšla lacnejšia a efektívnejšia alternatíva B.

„Žiaľ, v tom čase neexistovali v Československu žiadne súkromné dráhy, železničné spolky či fanúšikovia, ktorí by ju udržali v prevádzke ako v západnej Európe,“ povedal odborník na železnice s tým, že všetko je závislé od peňazí.

„Vo Švajčiarsku či Rakúsku funguje množstvo zaujímavých úzkorozchodných železníc, ktoré nemôžu byť rentabilné. Vlastnia ich regionálne správy alebo spolky a tie si ich udržujú a chránia. Takéto železnice potrebujú dobrého mecenáša, sponzora, ktorý údržbu železnice zafinancuje a niečo si zarobí napríklad prepravou turistov v sezóne,“ vysvetlil D. Lichner.

Ďalej doplnil, že korytnická železnica mala jednu technickú zaujímavosť. Na okraji mesta Ružomberok bola takzvaná koľajová spleť.

Po vlečkovej koľaji, ktorá odbočovala do papierenského závodu, boli na spoločnom železničnom zvršku v určitom úseku položené tri koľajnice.

Po dvoch krajných jazdili vozne s normálnym rozchodom a po vnútornej a krajnej jazdili vozne úzkokoľajky. Jedna krajná koľajnica bola teda spoločná pre oba rozchody.

Mnohí si ju ešte pamätajú, ale veľa ľudí o nej nevie nič

Pri príležitosti výročia otvorenia prevádzky, ale aj vypravenia posledného vlaku na tejto úzkokoľajke, sa železničný historik rozhodol vydať pamätnú publikáciu.

„Chcel by som, aby si ľudia zaujímavú históriu železničky pripomenuli, veď mnohí ju majú ešte v živej pamäti. Veľa ľudí ale o nej nič nevie,“ povedal.

Roky učil na vysokej škole v Žiline a často sa študentov z Ružomberka pýtal, prečo je na železničnej stanici na betónovom podstavci parný rušeň.

„Dostával som odpoveď, „Lebo ho tam postavili.“ „Ale prečo v práve v Ružomberku?“ položil som ďalšiu otázku. „Lebo tam bolo miesto,“ odpovedali. Niekedy aj hodinu trvalo, pokým som z nich dostal, že ja to pamiatka na Korytnickú železnicu,“ zaspomínal bývalý vysokoškolský pedagóg.

Knižka má zatiaľ pracovný názov To bola naša Korytnička. Medzi obyvateľmi z okolitých obci sa udomácnil aj názov Korýtko. Bol to vraj zľudovený názov úzkorozchodnej železnice z Ružomberka do Korytnice.

„O pomoc pri vydaní by som preto chcel poprosiť liptovských podnikateľov a všetkých, ktorých takýto druh histórie zaujíma,“ dodal D. Lichner.

Najčítanejšie na My Liptov

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 706
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 633
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 537
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 821
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 013
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 994
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 653
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 6 223
  1. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  2. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  3. Ján Šeďo: Z pohľadu mysliaceho človeka vládnu šmejdi a vzťahoví analfabeti.
  4. Miroslav Ferkl: Kampaň či agresia
  5. Juraj Kumičák: Kolaborant
  6. Marek Strapko: Pellegrini svojimi pytačkami ohrozuje suverenitu Slovenska
  7. Peter Homola: Nájdený papyrus v slovenčine!
  8. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Sabinov
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 780
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 534
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 387
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 11 091
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 378
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 350
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 146
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 426
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  2. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  3. Ján Šeďo: Z pohľadu mysliaceho človeka vládnu šmejdi a vzťahoví analfabeti.
  4. Miroslav Ferkl: Kampaň či agresia
  5. Juraj Kumičák: Kolaborant
  6. Marek Strapko: Pellegrini svojimi pytačkami ohrozuje suverenitu Slovenska
  7. Peter Homola: Nájdený papyrus v slovenčine!
  8. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Sabinov
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 780
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 534
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 387
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 11 091
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 378
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 350
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 146
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 426
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu