LUDROVÁ. Koncom júna obletela svet krutá správa. V pakistanských Himalájach pod legendárnym Nanga Parbatom zastrelili jedenásť členov ukrajinsko-gruzínskej horolezeckej expedície.
Medzi obeťami masakry boli aj dvaja slovenskí horolezci, Peter Šperka, najstarší profesionálny horský záchranár vo Vysokých Tatrách a Anton Dobeš, s ktorým stál Šperka v roku 2009 na vrchole osemtisícovky Čo Oju.
Popol vysypali na Gerlach
Najotrasnejšie na tragédii je, že nezabíjala hora, ktorá si dodnes zobrala osemdesiat obetí. Tentoraz zabíjali ľudia. „Pre rozvážnych, skúsených a mnohými svetovými veľhorami ošľahaných horalov je to veľmi krutá smrť,“ povedal Peter Kučera z Ludrovej.
Peter Šperka bol vyhľadávaným horským vodcom. V mobilnom telefóne mu nôtila zádumčivá fujara a po nej sa vždy ozval jeho hlas: „Čau, Ujec, prosím.“
Ujcom nazýval svojich priateľov, až mu napokon samému prezývka prischla. Peter bol výkonným vodcom a počet jeho výstupov na náš najvyšší končiar Gerlach sa blížil k šesťstovke.
Tatry však boli jeho srdcovou záležitosťou a hovorieval o nich ako o najmenších, no najkrajších veľhorách sveta a iste vedel prečo. Nikoho preto neprekvapilo jeho želanie, nechať sa po smrti rozprášiť ponad Gerlach. Nikto ani v zlom sne však netušil, že to bude tak skoro.
S výstupom už nemohol viac čakať
Peter bol rovesník nízkotatranského strážcu prírody a osobne ho poznal ešte z čias, keď ako mladý ambiciózny muž začínal v Tatrách takpovediac púšťať korene.
„Pochádzal z učiteľskej rodiny a jeho otca ako vysokoškolského pedagóga prenasledoval prednovembrový režim. Možno aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa v živote ubral iným smerom,“ priblížil.
„Stal sa špičkovým slovenským výškovým horolezcom, skialpinistom, horským záchranárom, jednoducho nepriehliadnuteľnou horskou persónou,“ opísal Kučera.
Ako priateľ a milovník horskej prírody mu na diaľku vždy úprimne fandil a tešil sa z jeho úspechov.
Udalosť, ktorá sa stala v ďalekých Himalájach, ho - ako aj celé Slovensko, doslova šokovala. Vtedy si uvedomil, že výstup na Gerlach už nebude ďalej odkladať a venuje ho obdivuhodnému človeku, ktorý horám zasvätil celý život.
„Skontaktoval som sa s priateľom z detstva, Jánom Peťom, dlhoročným vedúcim Strediska lavínovej prevencie v Jasnej, horským vodcom, záchranárom a zároveň Šperkovým blízkym priateľom. Slovo dalo slovo a spolupráca pri realizácii peknej myšlienky vystúpiť na Gerlach na počesť „Ujca“ bola na svete,“ priblížil Kučera. Dvojicu rozšíril aj ďalší priateľ, vysokohorský turista Štefan Pudiš z Ludrovej.
Vlajka a chvíľa ticha na počesť Šperku
Horský vodca určil termín akcie a navyše, akoby nejakým vyšším riadením, vyšlo v ten deň aj ukážkové počasie. Traja priatelia naviazaní na jednom lane spoločne vystúpili na najvyšší vrchol Slovenska. Pietnu chvíľu pri kríži znásobovali široké a čisté panoramatické výhľady.
„Vytiahli sme z plecniaka slovenskú zástavu s odkazom pre priateľa a zaspomínali. Spolu s nami si nebohého Petra na Gerlachu uctili aj ružomberský horolezec a horský záchranár Milan Nedelka, s ktorým sme sa tu stretli náhodou a dvaja poľskí horskí vodcovia zo Zakopaného,“ opísal dobrovoľný strážca prírody chvíle ticha na vrchole.
„Výstup na Gerlach však nezostane prvou a poslednou spomienkou na skvelého človeka, s prirodzenou pokorou a skromnosťou, náročného hlavne na seba. Tatry a ich atmosféru bytostne miloval a na takýchto ľudí nesmieme zabúdať, budúcnosť by nám to neodpustila,“ podotkol na záver Ján Peťo, Šperkov kolega a blízky priateľ.
