LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Hlavnou témou celoeurópskej konferencie bolo hľadanie spoločných odpovedí na pálčivú tému skĺbenia rozvoja športu, ako lákadla na rozvoj cestovného ruchu a ochrany životného prostredia.
Z európskych štatistík vyplýva, že športu sa cielene venuje 40 percent európskej populácie. Pohybovej aktivite venuje priemerný Európan 90 minút týždenne. „Ľudia na šport, bohužiaľ, nemajú čas, alebo peniaze,“ povedal Václav Bunc z Karlovej univerzity v Prahe.
Práve v týchto podmienkach sa dostávajú do popredia športy v prírode, ktoré sú častokrát dostupnejšie a lacnejšie. Telocvičňou či ihriskom je v tomto prípade príroda, čo môže byť problém, pretože podlieha zákonom, ktoré šport obmedzujú.
Systém pravidelných lekárskych prehliadok
Ťahúňmi outdoorových športov v Európe sú najmä Rakúšania, Nemci, Nóri, ale aj Francúzi. Niektoré oblasti z nich doslova žijú. Slovensko má však tiež veľký potenciál.
„Keď som vystúpila na letisku a uvidela pás hôr, ktoré tu máte, hneď som si pomyslela, že toto prostredie je predurčené na outdoorové športy,“ povedala Ivona Lotysz, členka medzinárodného olympijského výboru.
„Od ostatných krajín sa môžeme veľa naučiť,“ povedal šéf organizačného štábu konferencie a zároveň primátor Liptovského Mikuláša Alexander Slafkovský.
„Ešte sme na ďalekej ceste k tomu, aby sme v rozvoji športu dobehli Zermatt, alebo sa v ochrane prírody vyrovnali Nórom. Navzájom si však môžeme výrazne pomôcť,“ konštatoval Slafkovský. Slovensko má podľa neho navrch v zdravotnej starostlivosti o športovcov a tento model by prospel aj ostatným krajinám.
„Mali by sme obnoviť systém lekárskych preventívnych prehliadok. Kedysi bolo bežné, že pred tým, ako šiel športovec na preteky, potreboval potvrdenie od lekára. Je to dôležité z hľadiska prevencie. Zanedbanie potom prináša so sebou množstvo problémov alebo úrazov,“ zhrnul Slafkovský.
Športovcov pribúda, chránených zvierat tiež
Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že sa dá zosúladiť ochrana životného prostredia a aktívne športy. „Len územia Natura 2000, ktoré v rámci Európy, podliehajú prísnym pravidlám ochrany, navštevujú dva milióny turistov. Takáto spolupráca je pritom obojstranne výhodná, pretože nikto nechce športovať v prostredí, ktoré nie je pekné a zdravé,“ povedal Ludovic Le Maresquier z Európskej komisie. Po príklad obojstranne prospešného spojenia ochrany prírody s aktívnym športovaním nemusia chodiť ďaleko ani Liptáci. V najznámejšom skaplinistickom areáli v Západných Tatrách povolili výnimku, vďaka ktorej sa tu dá vo voľnom teréne lyžovať až do 15. apríla. Úrady životného prostredia vyšli v ústrety milovníkom športov a pritom práve vo svahoch Žiarskej doliny žije početná populácia vzácneho svišťa tatranského vrchovského. Po 15. apríli sa začínajú vyhrabávať z nôr.
„Všetko je to o ľuďoch, pretože práve oni sú najväčší predátori v Tatrách. Šport do prírody patrí, no treba ho robiť citlivo. Dôkazom, že sa to dá, je aj skutočnosť, že športovcov v horách pribúda a populácie svišťa aj kamzíka rastú tiež,“ povedal Pavel Ballo z Tatranského národného parku.
Deti k športu motivujeme cez rodičov
Václav Bunc z Karlovej univerzity zdôraznil, že pohyb je základná biologická potreba človeka, ktorá sa ale vekom vytráca. Čoraz viac detí trpí obezitou, v Prahe tento problém narástol do takých rozmerov, že deťom na telocviku neodporúčajú robiť kotrmelce, lebo by si mohli ublížiť.
„Aby si človek vybudoval k športu pozitívny prístup, musí začať odmala. Vzťah k pohybu si vypestuje v období od jedného do dvoch rokov života a v prvej a druhej triede na základnej škole. Keď to prepasieme, nikdy ich k športu neprinútime,“ zdôraznil expert.
Pravidelná pohybová aktivita má na človeka aj iný vplyv okrem zdravia. „Fyzicky zdatnejšie deti sa lepšie učia, robia menej chýb, sú sústredenejšie. Pohyb je pre ne prirodzený, no dospelí naň nemajú čas a deti sa k nemu preto ani nedostanú. V budúcnosti to môže populácii spôsobiť vážne problémy,“ konštatoval Bunc a dodal, že v Čechách už infarkty dostávajú bežne aj dvadsaťpäťroční muži, u žien klesol vek na dvadsaťdva rokov.
ZAUJÍMAVOSTI O OUTDOOROVOM TRHU
- Len v uplynulom roku minuli Európania na športové vybavenie od oblečenia cez stany, termosky po bicykle či lyže viac ako 20 miliárd eur.
- Naviac utratili Nemci, až 3,4 miliardy eur. Po prepočítaní na obyvateľov však najviac míňajú Rakúšania, Nóri a Švédi. Slováci vlani minuli na outdoor 200 miliónov eur.
- Najobľúbenejším európskym športom je turistika, venuje sa jej 38 percent všetkých športujúcich Európanov.
- Rusi míňajú na outdoor stále viac. Doslova na dračku tam idú zimné nepremokavé bundy a značkové topánky. Nie je to však preto, že by sa zvyšovala popularita športu, ľudia sa nákupom športového kvalitného oblečenia len chránia pred zimou.
- Kempovanie obľubujú spomedzi Európanov najviac Holanďania, Taliani zas milujú beh a najsilnejšia tradícia turistiky je vo Francúzsku .
