RUŽOMBEROK. Z údajov merania znečisťujúcich látok v Ružomberku vyplýva, že prašnosť stúpa v období, keď ľudia ráno po prebudení zakurujú do svojich domových pecí a vtedy, keď sa vracajú z práce, aby mali večer teplo.
Okrem zhustenej dopravy, špecifickej geografickej polohy v kotline a činnosti papierenského podniku, prispievajú podstatnou časťou k znečisťovaniu ovzdušia aj domácnosti, ktoré kúria pevným palivom.
Jeden dom vypustí sto kilogramov prachu
Ľudia na celom Slovensku ale aj v susednej Českej republike upúšťajú od vykurovania plynom či elektrinou a prechádzajú na kúrenie drevom alebo uhlím. Dôvodom je cena plynu, pevné palivo je v porovnaní s ním lacnejšie.
„Najmenej tretina prachu, ktorý dýchame, pochádza z malých zdrojov vykurovania. Z našich nových meraní však vyplýva, že je to podstatne viac,“ povedal Jiří Horák z Technickej univerzity v Ostrave, ktorý uplynulý týždeň učil Ružomberčanov, ako vykurovať lacno a čo možno najčistejšie.
Väčšina slovenských domácností vykuruje dom klasickou starou pecou. „Z komína bežného domu vyjde ročne do ovzdušia sto kilogramov prachu. Keď to premietneme do väčšej dediny s tisíc domami, vyjde nám, že do vzduchu vypustia sto ton prachu. Pre porovnanie, papierne vyprodukujú ročne 220 ton prachu,“ spresnil Horák.
Suché drevo a časté prikladanie
„Teplo v dome sa dnes nemeria na výhrevnosť či množstvo vypúšťaného prachu, ale na eurá. Ak už teda ľudia nemajú iné východisko, ako kúriť v starej peci, peniaze a ovzdušie čiastočne ušetrí aj to, ak budú kúriť drevom, ktoré nechajú sušiť najmenej rok. Ďalšou dobrou radou je, že do pece by mali prikladať menej paliva, ale častejšie,“ poradil Horák.
K zníženiu nákladov na kúrenie môže prispieť zníženie teploty v dome o jeden stupeň. „Ročne to ušetrí šesť percent nákladov. Ľudia by si mali ďalej uvedomiť, že nemusia vykurovať nonstop v celom dome,“ dodal Horák.
