Rodine Balážovcov z Beňušoviec pred troma rokmi niekto podpálil vlastnoručne postavený rodinný domček. Po tragédii zvažovali, kde začnú odznova.
BEŇUŠOVCE. Päť rokov stavali manželia Braňo a Andrea Balážovci svoj prvý domček. Postavili ho výlučne z ekologických materiálov. Zaujímalo nás, či sa rozhodli ostať, alebo žijú inde.
Dva roky v ňom bývali, keď im príbuzní telefonicky oznámili, že ich dom horí.
„Práve sme sa vracali z Bratislavy, keď sme sa dozvedeli, že sa vlastne nemáme kam vrátiť,“ spomínala na noc 24. apríla 2010 Andrea. „Bol to šok a dlhšie trvalo, kým sme si uvedomili, že je to skutočnosť."
V Beňušovciach mali rozrobený projekt
S manželom Braňom zvažovali, čo ďalej. Z analýzy, ktorú si dali vypracovať vyplynulo, že dom niekto podpálil úmyselne.
Baláž vtedy tvrdil, že požiar môže súvisieť s aktivitami lesoochranárskeho združenia Vlk, kde je členom.
Páchateľa polícia nenašla a po štyroch mesiacoch vyšetrovanie prerušila. Mladá rodina mala obavy ostať na mieste, na ktorom bola zrejme niekomu nepohodlná.
Balážovci však mali v Beňušovciach záväzok. Dostali podporu z fondov Európskej únie na projekt vybudovania ovocného sadu. Prišli o dom, ale s dokončením sadu nemohli meškať. Termíny projektu museli dodržať.
Od suseda dostali ponuku na bývanie
Pri požiari im zhoreli aj všetky veci, oblečenie či hračky syna Samka. Nečakali, že veľmi rýchlo im v ťažkej situácii pomôžu kamaráti aj neznámi ľudia. Jeden z prvých bol sused Miroslav Mág, ktorý im navrhol, že sa načas môžu nasťahovať k nemu.
„Rozhodli sme sa postaviť nový dom na rovnakom mieste. Napokon sme u Miroslava bývali osem mesiacov. Z médií sa o našom prípade dozvedelo veľa ľudí, ktorí nám veľmi pomohli. Nadácia Ekopolis vyhlásila zbierku a ľudia na účet posielali peniaze,“ povedala Andrea.
Presvedčila ich aj podpora ľudí
„Práve podpora a pomoc ľudí nás presvedčili, aby sme sa nedali zastrašiť a ostali v Beňušovciach. To, že sme mohli bývať u suseda a dohliadať zblízka na stavbu aj dokončiť sad, bolo super. Bez jeho pomoci by sme to mali oveľa ťažšie, keďže by sme museli dochádzať napríklad od rodičov,“ zhodli sa manželia Balážovci.
Štyridsaťtisíc eur, ktoré prišli na účet zbierky aj od úplne cudzích ľudí, stačilo na vybudovanie hrubej stavby.
„Potrebujeme ešte dokončiť niektoré veci, schody, špajzu, omietky, aby sme mohli na budúci rok požiadať o kolaudáciu. Pracujem v zahraničí a z toho, čo našetríme, pokračujeme na dome,“ vysvetlil Braňo s tým, že hoci opäť používajú ekologické materiály, dávajú dôraz na to, aby neboli horľavé.
POZRITE SI FOTOGRAFIE ZO ZHORENISKA Z ROKU 2010
Chceli by poďakovať všetkým
Keďže mali skúsenosti zo stavby prvého domčeka, veľa vecí si vedeli urobiť sami. Hrubú stavbu síce zverili stavebnej firme, ale pomáhať chodili aj ich kamaráti.
„Bolo až neskutočné, že toľkým ľuďom nebol náš osud ľahostajný. Doteraz nechápem, čím sme si zaslúžili, že sme dostali takú nádhernú pomoc,“ vyslovila Andrea.
Braňo doplnil: „Občas sa u nás zastaví niekto z ľudí, ktorí nám pomohli, pozrú si, ako pokračujeme s domom. Radi by sme ich pozvali všetkých, posedeli si s nimi, ale väčšinu z nich ani nepoznáme.“
Rozhodnutie ostať neľutujú
Andrea listuje vo fotoalbume, chce ukázať, ako vyzeral ich prvý dom a nájsť aj fotografie zhoreniska. Vtom sa ozve prvák Samko, ktorý mal v čase požiaru štyri roky.
„Keď sme prišli ráno s dedom, dom bol už celý čierny a cez okno som videl zhorené moje zelené autíčko,“ prekvapil nás, že si na tragédiu pamätá.
Na otázku, či svoje rozhodnutie ostať v Beňušovciach neľutujú, Balážovci odpovedali: „Ako sme si najskôr nevedeli predstaviť, že tu ostaneme, teraz sme radi, že budeme bývať práve tu.“
Balážovci po tejto skúsenosti vedia, čo je to začínať úplne od začiatku. Ale nezlomilo ich to. Braňo pracuje v zahraničí, keď je v Liptove, dokončuje dom a začal aj farmárčiť.
Andrea mu v tom pomáha a popri tom študuje na vysokej škole, hoci jednu už absolvovala. Samko začal chodiť do školy a občas ponaháňa aj psíka Alexa, ktorého si zobrali z útulku. Treba veriť, že si už v živote bude môcť pamätať len príjemné zážitky z detstva v Beňušovciach.
