LIPTOVSKÁ ANNA. V Liptovskej Anne stál jeden z najstarších kostolov v Liptove. Dnes je z neho len torzo. Obec a farnosť nedávno získali peniaze na jeho obnovu a konzervátori už ukončili najťažšiu etapu prác.
Majiteľom kostolíka je farnosť v Prosieku. Iniciátorom myšlienky obnovy bola kostolníčka Libuša Sviteková, ktorá v spolupráci so starostom Liptovskej Anny Ivanom Bellom hľadali spôsob, ako torzo cirkevnej pamiatky zachrániť.
Keď bol Karol Ďurian z Pamiatkového úradu v Martine na pracovnej ceste so študentmi po liptovských dedinách, kostolníčka ho poprosila o pomoc. Po obhliadke zrúcaniny oslovil konzervátorov z Banskej Štiavnice.
Veľmi im pomohli aj skauti
Obec Liptovská Anna potom požiadala o prostriedky z grantu ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom.
Použila ich na spracovanie projektovej dokumentácie obnovy torza gotického kostola a zvonice do podoby pietneho miesta.
Obec sa s problémom dlho borila. „Ruina kostolíka je v našom katastri, preto sme vždy robili aspoň základnú údržbu, pokosili okolie a odstránili nebezpečné zvyšky. Veľmi nám pomohli skauti, keď počas letných táborov urobili veľa roboty. Spravili terénne úpravy, odviezli nadbytočný materiál a roztriedili kamene, “ vysvetlil starosta Ivan Bella.
V rámci prvej etapy začala firma konzervovať a sanovať najohrozenejšiu časť stavby, juhovýchodnú stenu, ktorá sa nakláňala.
„Potom sme do nej osadili neskorogotický portál. Pred rekonštrukciou sme ho ale demontovali, aby sa v prípade hroziacej deštrukcie steny nepoškodil. V ateliéri v Banskej Štiavnici sme ho zakonzervovali a teraz je už na pôvodnom mieste,“ vysvetlil hlavný konzervátor Michal Hrčka, ktorý sa zaoberá obnovou a konzerváciou autenticky zachovaných historických pamiatok.
Múr bez spojovacieho prvku
Keď poškodený múr vyčistili, zistili, že v ňom nie je žiadny spojovací prvok - malta, ktorá by ho držala pokope.
„Bola to doslova skladačka, ktorá držala len nasucho. Vápennú maltu v pôvodnom zložení sme do múru doplnili tradičnou technikou. Stenu sme spevnili kamennými klinmi, aby sme ju stabilizovali,“ opísal technologický postup M. Hrčka.
Na múr doplnili takzvaný obetný riadok, ktorý chráni pôvodné ranogotické murivo pred poveternostnými vplyvmi.
„Je to v podstate nový materiál, ktorý sa nadmuruje nad pôvodnú časť. Snažili sme sa murivo v štruktúre i farebnosti zladiť s pôvodným, aby nové časti nerušili celkový dojem. Ale odborník podľa štruktúry či drobných odchýlok určite spozná, čo je nové a čo staré,“ povedal hlavný konzervátor.
Keď sanačné práce dokončili, korunu múru zatrávnili. „Ide o najprirodzenejšiu och- ranu múru pred poveternostnými podmienkami. Hlavne v zime zabraňuje prenikaniu vlhkosti do muriva a jeho rozkladu vplyvom mrazu,“ dodal M. Hrčka
Používajú tradičný materiál
Pri prácach sa konzervátori snažia používať tradičný materiál, nie vždy sa im to darí.
„Niekedy býva lom na pôvodný kameň, piesok či vápno vyčerpaný. My sme na kostolíku v L. Anne použili lokálny zbieraný kameň, piesok sme mali z Liptovskej Mary a vápno z najbližšej vápenky vo Varíne,“ povedal konzervátor.
Torzo kostola by mala podľa projektu doplniť moderná zvonica. Je navrhnutá, aby vkusne zvýraznila jedinú zachovanú južnú fasádu. Zároveň v nej vznikne zázemie pre bohoslužby a prípadné kultúrne akcie. Do interiéru po dokončení plánujú umiestniť menzu, teda oltárny stôl a kópie oltárnych obrazov, ktoré vlastnila prosiecka farnosť.
Dnes je z kostola iba torzo
Pôvodnú drevenú zvonicu zo začiatku dvadsiateho storočia presunú o niekoľko desiatok metrov ďalej pod neďalekú lipu a bude slúžiť ako elektrifikované zázemie pre údržbu. Správca pamiatky farnosť Prosiek, ale aj obec mali podmienku, aby sa pôvodná zvonica dala zamknúť.
„Takto sa podarí zabezpečiť krytý priestor bez nutnosti nasilu dostavovať kostol, čo by bolo zbytočne finančne náročné a nezodpovedné k histórii kostola,“ dodal M. Hrčka.
Z kostolíka sa zachovalo len torzo, preto odborníci nie sú schopní ho verne rekonštruovať do poslednej podoby.
„Chápeme ho už skôr ako ruinu v krajine, preto to, čo z neho ostalo, sa snažím aspoň zakonzervovať. Zvyšky múrov, ktoré výskumom archeológovia našli, osárium, čiže kostnicu a sakristiu vymurujeme novým materiálom približne do metrovej výšky, aby sme symbolicky naznačili ich existenciu,“ povedal o ďalšom postupe M. Hrčka.
Dodal, že celý pôdorys kostolíka uzavrú, podlahu kostolíka vyspádujú do troch miest a voda bude prirodzene odtekať cez murivo po ílovej udupanej vrstvy hliny. Je to historická technika izolovania proti vlhkosti.
Našli starú dokumentáciu
Kostolík je datovaný do prelomu trinásteho a štrnásteho storočia.
„Bola to klasická jednoloďová stavba typická pre región aj obdobie. V druhej polovici pätnásteho storočia ho stavebne upravili, dostavali ďalšiu loď v neskorogotickom alebo ranorenesančnom slohu. Z tohto obdobia sú viditeľné dva portály, jeden pod vežou a druhý v reštaurovanej južnej stene,“ doplnil historické fakty K. Ďurian.
Kostol v minulosti postihlo niekoľko požiarov, začiatkom devätnásteho storočia vyhorel poslednýkrát, potom ho už neopravovali.
„Nedávno sme objavili aj dokumentáciu zo začiatku dvadsiateho storočia na dostavbu kostola v neogotickom štýle. Počítalo sa zo samostatnou vežou alebo vežou, ktorá by stála nad loďou kostola,“ doplnil K. Ďurian.
