LIPTOV. Štát dáva obciam a mestám časť daní, ktoré vyberie pravidelne každý mesiac. Do roku 2011 dostali 70-percentný podiel vybraných daní, potom ho vláda znížila na približne 65 percent.
Výška podielových daní závisí od počtu obyvateľov, miestnych ciest, počtu detí, veľkosti školy. Priemerná dedina s tisícdvesto obyvateľmi dostane mesačne 18-tisíc eur. Financuje z toho napríklad osvetlenie, mzdy zamestnancov, chod školy a vlastných nehnuteľností, platy učiteľov, údržbu ciest a chodníkov, výstavbu, kultúrne podujatia.
Obce bez podnikov majú problém
Vláda nariadila mestám a obciam nad dvetisíc obyvateľov zostaviť rozpočty tak, aby znížili výdavky na služby o desať percent a mzdy zamestnancov o päť percent. Menšie obce majú hospodáriť, aby neprekročili rozpočet z vlaňajšieho roka.
Problém spočíva v tom, že štát prenáša na obce stále nové povinnosti, ktoré nedokážu zabezpečiť z peňazí, ktoré dostávajú.
Vlaňajšie memorandum situáciu v mnohých obciach ešte vyostrilo a nedokážu zabezpečovať pre obyvateľov ani základné služby. Najväčšie existenčné problémy majú obce, ktoré sa nemôžu spoliehať na iný príjem, napríklad na dane z nehnuteľnosti od firiem, družstiev, fabrík alebo rekreačných zariadení v ich katastri. Musia gazdovať len s tým, čo im pošle štát.
Štát prikáže, no peniaze nedá
Zníženie podielových daní a vlaňajšie nariadenie štátu o šetrení spôsobilo, že sa obce museli zriecť rozvojových aktivít, údržby, nevyhli sa ani prepúšťaniu. Združenie miest a obcí Slovenska preto žiada štát, aby vrátil podiel na daniach na pôvodnú úroveň.
„Nie je možné zachovať tento stav niekoľko rokov po sebe,“ povedal Jozef Dvonč, predseda združenia. „V žiadnom prípade nebudeme súhlasiť, aby obce fungovali v šetriacom režime aj v ďalšom roku,“ povedal Pavel Baráni, predseda Združenia miest a obcí Liptova a starosta Závažnej Poruby.
„Vláda napríklad schválila zvýšenie platov učiteľov. Mzdy im vyplácajú obce, no nemajú na to peniaze. Hoci nám štát poslal mimoriadnu dotáciu, nehovorí sa o tom, z čoho ich zaplatíme na budúci rok. Obce, odkázané len na podielové dane, položí nárast povinností a súčasne príkaz razantne šetriť,“ opísal protichodnú situáciu Baráni.
„Som presvedčený, že vláda ustúpi a vybojujeme navýšenie podielových daní,“ dodal.
AKO ŠETRIA OBCE?
Rastislav Profant, Važec
Nariadenia o šetrení sa snažíme plniť. Sme obec s takmer 2400 obyvateľmi a jediným príjmom sú podielové dane a dane za nehnuteľnosti a miestne poplatky. Memorandum napĺňame tak, aby ľudí šetrenie obišlo.
Museli sme obmedziť investičnú výstavbu, zamestnancom sme zmrazili platy a nedostanú odmeny, čo sa týka aj mzdy starostu. Jedna zamestnankyňa odišla do dôchodku, neprijali sme nikoho nového a jej úlohy si rozdelili medzi seba.
Niektoré výdavky sa ale nedajú predvídať, v Liptove napadne z večera do rána meter snehu a musíme ho odhrnúť, čo tiež stojí peniaze.
Štát prenáša na obce stále nové úlohy, no nikto nepovie, kde máme na to vziať a zvyšovaním miestnych daní nič nevyriešime. Napríklad nám kázali zabezpečiť odchyt psov a zriadiť karanténnu stanicu. Rád by som to urobil, ešte by sme mohli zamestnať aj jedného človeka, ale nemám za čo.
František Púčik, Lazisko
Šetríme, kde sa dá. Malých obcí sa striktné šetrenie netýka, no aj tak musíme škrtiť výdavky pre znižujúce sa podielové dane, ktoré posiela štát. Smeti vyvážame redšie, osvetlenie vypíname.
Otto Brtko, Komjatná
Memorandum sa nám darí napĺňať, definitívne to budeme vedieť na konci roka, no mali by sme skončiť s prebytkom. Museli sme skrátiť jeden úväzok na polovicu.
Pri službách je náročné plniť nariadenie, lebo nikdy nevieme dopredu, ktoré cesty budeme musieť opraviť a koľko snehu odpratať.
Štát nás naháňa ako zajace, no nechceme ísť proti ľuďom, kultúrnych podujatí robíme toľko, na koľko si ľudia zvykli. Snažíme sa ale okresať výdavky na ich organizovanie.
Rudlof Baleja, Stankovany
Nachádzame sa v náročnej finančnej situácii nielen pre znižujúce sa podielové dane. Napriek tomu sa snažíme zabezpečiť pre obyvateľov všetky potrebné služby, zabezpečujeme údržbu ciest a zelene, nepristúpili sme ani k vypínaniu verejného osvetlenia. Musíme byť ale vynaliezaví a vymýšľať spôsoby, ako čo najviac vecí urobiť vlastnými silami s čo najmenšími nákladmi.
Ján Jaňák, Liptovské Matiašovce
Musíme veľmi dobre premýšľať, ako peniaze použijeme, aby sme ich neprejedli. Šetríme napríklad na osvetlení, ktoré je najväčším žrútom obecných peňazí. Lampy zhasíname s polnočným autobusom a zapíname s prvým ranným. Poslanci už niekoľko rokov neberú odmeny. Vďaka tomu, že peniaze obraciame aj dvakrát, šetrenie výrazne nepociťujeme a dane sme nezvyšovali už 15 rokov.
Našťastie, obec vlastní vodovod, ktorým zásobujeme miestne domácnosti, firmy a kemp v Liptovskom Trnovci, z čoho nám plynie zisk. Keby sme sa museli spoliehať len na príjmy z podielových daní, ocitli by sme sa v ťažkej situácii.
Andrej Kostilník, Švošov
Všetko u nás funguje po starom. Obec musí v neľahkej situácii gazdovať s peniazmi, aby šetrenie obyvatelia nepocítili. Neobmedzili sme bežný chod obce, svietenie, ani údržbu.
