LIPTOV. Liptovskomikulášska radnica tvrdí, že memorandum o spolupráci sa darí napĺňať. So znižovaním výdavkov začali od roku 2011 napríklad aj prepúšťaním alebo zmrazením platov.
„Mzdy zamestnancov sa na mestskom úrade nezvyšovali ani o infláciu,“ povedala Slávka Kellová z liptovskomikulášskej radnice.
Samosprávy musia šetriť desať percent na poskytovaných službách. Znamená to, že menej peňazí môžu použiť na opravy, nové investície, pouličné svietenie, kultúrne aktivity. V Liptovskom Mikuláši preto hľadajú najlacnejšie firmy cez elektornické aukcie.
Na bežných nákladoch, ako sú osvetlenie, údržba a čistenie verejných priestranstiev radnica nešetrí. „V prvom rade chceme zabezpečiť fungovanie základných samosprávnych funkcií,“ vysvetlila Kellová.
„Nemuseli sme znížiť ani intenzitu osvetlenia ani výdavky na údržbu verejných priestranstiev a zelene, práve naopak, tieto výdavky narastajú. Prehodnotili sme svoje priority, menej peňazí išlo do športu a kultúry,“ spresnila Kellová.
V roku 2010 minulo mesto na kultúrne aktivity takmer 1,2 milióna eur, teraz to bude cez 730-tisíc.
Mestá sa oddlžujú, štát zadlžuje
„Nerozumieme taktike štátu, ktorý tlačí na mestá a obce naďalej šetriť, keď tie za posledných desať rokov zvýšili svoju zadĺženosť v priemere iba o necelé tri percentá a štát naopak zvýšil svoje zadlženie o takmer 60 percent,“ povedala Kellová.
Rovnako ako starostovia obcí, aj mikulášsky primátor by bol najradšej, aby sa financovanie samospráv vrátilo do pôvodného stavu, keď dostávali 70 percent z podielových daní.
„Kompetencie samospráv neustále narastajú, ale štát ich primeranými príjmami nekompenzuje. Príkladom je fungovanie stavebného úradu, ktorého chod musíme dofinancovávať zo svojich zdrojov,“ povedal mikulášsky primátor Alexander Slafkovský.
Memorandum vnímajú len ako doporučenie
„Plnenie predstáv vlády je bez dopadov na obyvateľov neúnosné,“ povedala ružomberská hovorkyňa Michaela Milá. Mesto napriek nariadeniu znížiť výdavky minulo na tovary a služby o jedenásť percent viac.
„Šetrili sme ešte pred podpisom memoranda, preto ho berieme ako odporúčanie, ktoré sme sa sami snažili prirodzene naplniť. Ďalšie znižovanie nákladov by obyvatelia výrazne pocítili,“ spresnila Milá.
Najviac peňazí z mestského rozpočtu pohlcuje financovanie školstva, prevádzka budov základných škôl a mzdy učiteľov. Od vlani platia Ružomberčania za vývoz komunálneho odpadu o desať percent viac, napriek tomu naň mesto stále dopláca.
V Ružomberku neobmedzili výstavbu, peniaze míňajú z vlastných zdrojov bez toho, aby zobrali úver. „Čerpáme len do tej výšky ako máme zdroje, nezadlžujeme sa a nie sme v platobnej neschopnosti,“ dodala Milá.
