LIPTOV. Štátna ochrana prírody získala z Európskej únie finančné prostriedky na celoslovenský výskum početnosti medveďa hnedého. Pomáhajú pri tom organizácie, ktorých záujem sa upriamuje na les a prírodu.
Konečne budeme poznať presnú odpoveď na otázku, koľko medveďov žije na Slovensku. Nebudú to len dohady a tipy, ale výsledky podložené rozsiahlym vedeckým výskumom DNA zo vzoriek trusu. Odborným garantom je Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene, v ktorej laboratóriách budú analyzovať vzorky.
Vzorka trusu je jedinečná ako odtlačok
Výskumy zamerané na sledovanie medveďa hnedého dosiaľ robili jednotlivé organizácie samostatne, vlastnými postupmi a nezriedka navzájom spochybňovali dosiahnuté výsledky.
„Dúfame, že spoločnými výsledkami pomôžeme k riešeniu konfliktov medzi medveďom a ľuďmi, ktorí s nimi žijú,“ povedal Ladislav Paule z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.
Z trusu v laboratóriu zistia nielen početnosť, ale aj pohlavie, vek, príbuzenské vzťahy medzi medveďmi, hustotu teritórií alebo migračné trasy. „Ľahko zistíme genotyp živočícha, trus môžeme preto považovať za odtlačok prstu,“ doplnil Paule.
Kompletné výsledky oznámia v roku 2015
Poľovníci, lesníci, ochranári ale aj široká verejnosť v týchto dňoch zbierajú v lesoch do skúmaviek vzorky medvedieho trusu.
Na štítok potom napíšu svoje meno, poľovný revír alebo názov lesnej správy, miesto odberu, najlepšie pomocou GPS súradníc, odhad čerstvosti trusu, jeho veľkosť ale aj rôzne poznámky, napríklad či ho odobrali v blízkosti kontajnera, poľa alebo cesty.
Zber potrvá do konca novembra. Skúmavky prinesú zberači vzoriek na lesnú správu, poľovnícky zväz alebo priamo do laboratória vo Zvolene. Podľa predbežných odhadov Štátnej ochrany prírody žije na Slovensku tisíc medveďov. Aby mala štúdia dostatočnú výpovednú hodnotu, potrebujú dve až tritisíc vzoriek. Výsledky by mali spracovať do júla 2015.
Veria, že výsledky prispejú k rozumnému riešeniu
Liptovskomikulášski poľovníci, ktorí sa tiež zapojili do projektu, netaja veľké očakávania.
„Ak sa všetko podarí a my veríme, že áno, skončia sa spory o tom, koľko je v našich poľovných revíroch skutočne medveďov. Dozvieme sa, či sú počty nízke a treba ich celoročne chrániť, alebo sú premnožené a je potrebný ich manažment,“ povedal František Jaroš z Okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu v Liptovskom Mikuláši.
„Sme presvedčení, že výsledky prispejú k rozumnému riešeniu a vytvoreniu civilizovaného spolužitia človeka s krásnou zverou, ktorá celkom určite do našej prírody patrí. Ale v takých počtoch a v takej kvalite, aby nedochádzalo k ohrozovaniu života a zdravia obyvateľstva,“ uzavrel Jaroš.
Dnešné štatistiky o počte sa rozchádzajú
Verejnosť vníma medveďa ako problém. Badať to najmä v posledných dvoch desaťročiach, keď došlo k zmene vlastníckych vzťahov.
„Výrazy ako medveď, národný park alebo ochrana niektoré skupiny ľudí len veľmi ťažko zlučujú s výrazmi ako hospodáriť, vlastníctvo a majetok,“ povedal Pavol Lenko, zoológ Správy Tatranského národného parku v Liptovskom Mikuláši a zároveň odborník na medveďa hnedého.
K neprehľadnej problematike medveďa podľa Lenka prispieva aj stav súčasnej legislatívy, ktorá niekedy aj odbornú verejnosť rozdeľuje na niekoľko skupín.
„Aj preto sa dnes väčšina štatistík o početnosti a problematike medveďa hnedého na Slovensku zásadne rozchádza,“ dodal Lenko.
