BOBROVEC. Na taký príjemný, slnečný a teplý dvadsiaty šiesty október, keď nastal rozsadz, inak povedané oddelenie oviec od stáda, si nepamätajú. Spravidla práve v ten deň buď prituhlo, alebo všetkým zatekal dážď za golier.
„Tým, čo musia nájsť v takmer osemstokusovom stáde svoje ovečky, vyššia teplota na Mitra veru nesvedčí, lebo sú upachtení, znojení. Jarky, bahnice či barany hneď v košiari nespoznať, sú natesno v húfe. Z huňatých tiel vytŕča len hlava, parožky až potom, podľa nich tie svoje spoznajú. Vraví sa, že dobrá ovca si svojho gazdu nájde aj sama, no to by trvalo dlhšie,“ vysvetľuje konateľ Podtatranskej poľnohospodárskej spoločnosti Bobrovec Milan Gajan.
Majú aj lúky s názvom Noviny
V čase, keď si už časť oviec majitelia poodvážali na prívesoch osobných áut, ponúkali okrem žinčice aj chutný kotlíkový baraní guláš.
I to patrí k rituálom slávnostného ukončenia pastierskej sezóny. Ale tá tohtoročná, vzhľadom na počasie, dostatok kvalitnej paše na vyše 200 hektároch na Pastierskej pod Vápenicou, pokračuje. Každý vŕšok a pasienok pozná nielen bača Rudolf Belujský, ale aj ostatné osadenstvo podľa názvu.
„Tam vpravo je Podosiek, Lipovec, Lespience a Dlhé lúky, hen Veľkotrnove, Hrádky – Ludrové, Korcovo, Rázce, Tokariny, Konské, Jeličiny...“
„Nezabudni novinárovi povedať, že tu máme aj lúky nazývané Noviny,“ dopĺňa M. Gajan a prízvukuje fakt, že pasienky a podhorské lúky, na ktorých pasú od jari do neskorej jesene ovce, sú vo vlastníctve samotných chovateľov a farmy.
Ovce im zverujú rôzni chovatelia, aj takí, čo majú v stáde len jednu, dve. V tejto sezóne mal Jozef Komár z Bobrovca dve. Ale pred siedmimi rokmi mu dve z troch skántril medveď ,a to je už pri tom počte riadna škoda.
Psy si poradia aj so svorkou vlkov
„Tohto roku sme do Mitra nezaznamenali žiaden takýto prípad. Stádo strážia naše ovčiarske psy, osem odrastených čuvačov, ktorí si poradia v noci aj s menšou svorkou vlkov. I tie sa sem-tam ukážu, ale u nás do košiarov na salaši sa neodvážili. Ak by sa aj stalo, ku koncu sezóny dávame ovce do elektrických oplôtkov,“ informuje M. Gajan.
Ešte donedávna, v časoch, keď bačovali bratia Matej a Vladimír Blcháčovci a iní, sa na jar do hôr či na jeseň naopak do maštalí presúvali stáda na väčšie vzdialenosti. Igor Uličný s Imrichom Jančuškom neporušili ani teraz tradíciu a namiesto osobných áut s prívesmi hnali svoje stádo oviec popod hory.
Len čo trochu pošpásovali s osadenstvom salaša, najviac s bačom Belujským, ochutnali guláš aj bryndzovú nátierku, rozlúčili sa a pohli sa so svojím dvadsaťdvakusovým stádom z Pastierskej.
Stádo oviec hnali dvadsať kilometrov
Trasu dobre poznali, ponad Jalovec, poniže tatranskej magistrály smerom do Jakubovian.
„Je to vyše dvadsať kilometrov, ale ak sa nič neprihodí, prejdeme ich do tretej – štvrtej. Dobre to tu poznáme, a keď je takýto čas, je radosť kráčať. Prejdeme smerom na Veternicu (Veternú Porubu) a dolu popri salaši Janka Šuchtára zídeme do Liptovského Ondreja a Jakubovian,“ hovorí chlap ako hora I. Jančuška.
Na prvý pohľad vidno, že je skúseným chovateľom. Pred vyše dvadsiatimi rokmi s I. Uličným v marci hnali družstevné stádo oviec z Jakubovian na salaš v Nižnej Boci.
„Vyše sedemsto kusov,“ hovorí I. Uličný a pokračuje: „Bolo päť hodín ráno a sme ešte boli v Konskej. Stádo muselo byť pokojné, lebo tam cesta, tam štreka. Hnali sme ich potom dole popri Belej, smerom na Liptovskú Porúbku a hore dolinou popri Malužinej hore na Bocu. Lialo. Pršalo, že už o hodinu sme boli ťažkí od mokroty a tie chúďatá ovečky to isté. Dážď neustal ani na minútu. Dvanásť hodín. Na to nikdy nezabudnem,“ vraví Jančuškov spolupracovník Igor Uličný.
Šesťsto oviec nechali pri Liptovskom Ondreji
Hoci bolo Demetera, vzhľadom na priaznivé počasie a vhodné podmienky v podhorskom masíve Baranca a dostatok kvalitnej paše, chovatelia otec a syn J. Šuchtárovci nechali väčšinu z takmer 600 oviec na salaši pri Liptovskom Ondreji. Ak bude počasie prajné, zostanú na lúkach až do Martina, do 11. novembra, alebo až do prvého snehu.
Aj na Pastierskej rátajú s tým, že asi 400 oviec budú pásť ďalej. Tohtoročná pastierska sezóna bola na jednej strane dobrá, ale mnohé, najmä produkciu mlieka a ovčieho hrudkového syra, skomplikovalo dlhotrvajúce sucho.
„Na vrtochy počasia sme na salaši zvyknutí, ale tohtoročné leto bolo veľmi extrémne. Najprv dlho pršalo, potom sa prudko oteplilo a nastali suchá. To je pre ovce nie veľmi dobré. Rozmoknutý terén je voda na mlyn na krívačky a potom, keď nastúpia suché dni, ratice im stvrdnú a pukajú,“ vraví R. Belujský
Od zdravotného stavu oviec závisí produkcia
„Od zdravotného stavu dojky závisí množstvo mlieka a syra. V tom roku počasie znížilo produkciu z priemerných 20 kilogramov syra na jednu bahnicu o kilogram,“ dopĺňa M. Gajan.
Od toho závisí aj kvalita bryndze, ktorá patrí k najvyhľadávanejším salašníckym výrobkom. Ale nielen o bryndzu prejavovali záujem turisti, ktorých podľa Gajanových slov v lete v porovnaní s minulosťou pribudlo. Doslova na dračku išli tradičné salašnícke produkty, okrem stopercentnej bryndze ovčí čerstvý i údený hrudkový syr, žinčica.
„Návštevníci sa viac zaujímali o život na salaši. Na to, ako sa bránime proti predátorom, vyskúšali si dojenie, bača im ukázal, ako sa spracúva mlieko na syr, ako sa varí žinčica, vysvetlil, prečo majú ovce zvonce, prečo sa pastieri plieskajú bičom. Ale keď som povedal, že ovcu musíme dvakrát do roka ostrihať a že predaj ovčej vlny nepokryje ani náklady na strihanie, boli prekvapení,“ hovorí M. Gajan.
V súčasnosti využívajú chovatelia priaznivé klimatické podmienky na predĺženie pastierskej sezóny tak, že už 15. septembra pripúšťajú barany k bahniciam a k jarkám o mesiac neskôr.
„Tak je sezóna dojenia dlhšia. Na svet prichádzajú ako sa vraví veľkonočné jahniatka v pravý čas,“ dodáva M. Gajan.
