Vydanie publikácie študentky a profesora ako spoluautorov je nezvyčajné. Aj výber témy o žene, ktorá je pomerne neznáma, nie je v súčasnosti bežné. Tretím špecifikom je, že sa to udialo na strednej škole.
„V minulom školskom roku Žilinský samosprávny kraj vyhlásil výzvu pre školy na zapojenie sa do projektu Poznávaním histórie rozvíjame vlastenectvo a národné povedomie. V rámci Stredoškolskej odbornej činnosti riešila študentka Aďka Štechová, z triedy, ktorej som triednym profesorom, prácu s názvom Johana Miloslava Lehotská – život a dielo,“ začal vysvetľovať Stanislav Žiška.
Andrea získala za prácu prvé miesto v školskom kole, druhé miesto v okresnom kole a tretie miesto v krajskom kole.
Spoluautori nazbierali oveľa viac materiálu ako sa zmestilo do práce v rámci stredoškolskej odbornej činnosti, preto sa rozhodli na návrh riaditeľky gymnázia Veroniky Michaleje zapojiť aj do výzvy krajskej samosprávy.
„Už predtým som odvážne uvažoval o knižnom vydaní. Keď prišla výzva z kraja a oslovila nás riaditeľka gymnázia, dohodli sme sa s Andreou, že to skúsime. Pustili sme sa do prerábania a dopĺňania textu,“ povedal S. Žiška.
Pokračovali, aj keď nedostali odpoveď
Vyplnili predpísané tlačivá potrebné k projektu a vo februári ich spolu s projektom poslali.
„V začatej práci sme pokračovali nezávisle od rozhodnutia úradníkov, či náš projekt zaradia medzi podporené alebo nie. Doteraz sme nedostali ani kladnú ani zápornú odpoveď. Preto vďaka patrí riaditeľke nášho gymnázia za odvahu, že prevzala garanciu a zastrešenie projektu,“ poznamenal S. Žiška.
Andrea Štechová si prvýkrát vybrala tému Johany Miloslavy Lehotskej už v prvom ročníku gymnázia a spracovala ju ako referát.
„Johana Miloslava Lehotská žila v Liptovskom Trnovci. Ja som odtiaľ, ale ľudia z obce, nehovoriac o regióne či dokonca Slovensku, o nej veľa nevedia. Mnohé mená zaujímavých osobností z minulosti, vrátane Johany Miloslavy, odvial čas do zabudnutia. Preto som sa rozhodla o nej niečo dozvedieť a napísať,“ priblížila Andrea.
Materiál hľadali v knižniciach a archívoch
Materiály o národovkyni hľadali v Archíve literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice v Martine zo zachovanej korešpondencie súčasníkov Lehotskej najmä s Ľudovítom Štúrom, Jankom Franciscim, B. N. Nezabudovom a inými osobnosťami vtedajšej doby.
„Veľmi mi pritom pomáhal môj triedny profesor Stanislav Žiška. Metodicky ma usmerňoval pri koncipovaní textu, dbal na upresnenie historických faktov, aby sme do knihy neuvádzali domnienky, ale presné skutočnosti. Obraz života Johany Miloslavy Lehotskej sme skladali vlastne len zo zachovaných listov s jej súčasníkmi, lebo iné materiály o nej sa nezachovali. Ak aj nejaké boli, zhoreli v roku 1874 pri požiari fary v Liptovskom Trnovci,“ poznamenala Andrea.
Andreu téma zaujala, pri zostavovaní knihy sa jej najviac páčila práca pri zhromažďovaní materiálu v knižniciach a archívoch. Doslova z čriepkov chcela zostaviť mozaiku, ktorá by o živote zaujímavej ženy vytvorila celistvý obraz.
„Mala som v úmysle napísať ucelený príbeh o nej, doplniť rodinné faktografické záležitosti, ale materiálu tohto typu je málo. Možno sa nám ešte podarí nejaké materiály získať neskôr a spolu s profesorom budeme v projekte pokračovať,“ vyjadrila sa Andrea.
Študentka triedneho milo prekvapila
Andrea Štechová má veľmi dobré študijné výsledky a po skončení gymnázia by rada študovala na vysokej škole technického smeru, ale prioritou je štúdium medicíny.
Jej srdcovou záležitosťou sú aj ďalšie aktivity. Aktívne pracuje v ženskom hasičskom družstve v Liptovskom Trnovci a hasičský zbor reprezentuje na súťažiach. Je nielen aktívnou trenérkou gymnastiky pri liptovskomikulášskom Centre voľného času, ale aj rozhodkyňou v nadregionálnych gymnastických súťažiach. „Ako triedny profesor, učiteľ dejepisu ale aj spoluautor som bol milo prekvapený Andreiným postojom k práci, jej zanietením a svedomitým prístupom, zmyslom pre detaily,“ pripomenul Stanislav Žiška, ktorý je autorom viacerých kníh.
Stanislava Žišku zaujímajú témy, ktoré sú mu blízke
Dejepisárovi vyšli publikácie: Hybe v letohruhoch mestečka, Hybe – kultúrne dianie 1918-1939, učebnice Dejepis vo svete karitúry, Textilné materiály pre 1. ročník odborných učilíšť. Je aj spoluautorom kníh Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry I. a II.
V súčasnosti pracuje na knihe o životných osudoch advokáta Jána Ružiaka. Hybský rodák pôsobil ako advokát v Liptovskom Mikuláši a patril medzi popredných národovcov. V roku 1901 bol ako jeden zo štyroch slovenských kandidátov zvolený do Uhorského snemu.
Knihu symbolicky posypali slovami
Johana Lehotská vstúpila do radu literárne činných štúrovcov aj ako nesmelá poetka. Tejto krehkej žene učarovalo písané slovo, ktoré sa stalo zmyslom jej života.
Preto knihu na slávnostnom uvedení vyprevadili do života vystrihnutými písmenami a slovami z novín. Knihu vyprevadila k čitateľom odborníčka na literárne dejiny Liptova, literárna historička a dlhoročná pracovníčka Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši Danka Fiačanová.
Eva Ščerbáková, evanjelická farárka z Liptovského Trnovca, symbolicky reprezentovala na uvedení knihy spojenie s rodinou Lehotských, ktorej je členkou. S príhovorom vystúpila riaditeľka školy Veronika Michaleje, zazneli verše Jolany Trombauerovej, s hrou na husliach vystúpila Danka Girašková. Uvedenie knihy sa uskutočnilo v rámci osláv 60. výročia vzniku Gymnázia v Liptovskom Hrádku.
Na otázku, čo bolo na písaní a vydaní knihy Liptovský pustokvet najnáročnejšie, Stanislav Žiška odpovedal: „Keďže sme doteraz nedostali odpoveď od vyhlasovateľa výzvy na projekt, peniaze sme museli zaobstarať prostredníctvom sponzorov. Len vďaka ich podpore mohla publikácia vyjsť.“
MATKA SLOVENSKÝCH NÁRODOVKÝŇ
Jolana Miloslava Lehotská, rodená Vyšná, patrila do skupiny žien, ktoré sa do polovice devätnásteho storočia nevenovali len starostlivosti o rodinu a ticho podporovali svojich manželov, ale začali vstupovať do aktivít národného pôsobenia.
Patrili medzi ne napríklad Anička Hurbanová, rodená Jurkovičová, či Anna Zuzana Šoltésová, rodená Orphanidesová. Prvé správy o tvorivej aktivite slovenských žien napísal Ján Kollár v Národných spievankách.
Jolana Miloslava Lehotská sa narodila 12. decembra 1810 vo vtedajšej Nemeckej, dnes Partizánskej Ľupči. Vyrastala v poprednej váženej meštiackej rodine spolu so svojimi šiestimi súrodencami. Mala troch bratov a tri sestry, z dievčat bola najmladšia.
V roku 1830 sa vydala za Jána Lehotského, ktorý bol v tom čase evanjelickým farárom v Liptovskom Trnovci. Väčšinu života prežila s manželom tam. Po jeho boku sa zapojila do spoločenského života. Zúčastnila sa aj prvej národnej vychádzky na Kriváň v auguste 1841. Jej súčasníci ju označili za peknoduchú, horlivú a všeobecne uctievanú matku národovkýň slovenských. Zomrela ako tridsaťdeväťročná v roku 1849.
