DEMÄNOVSKÁ DOLINA. Špecialisti zo Strediska lavínovej prevencie v Demänovskej Doline vytvorili v Západných Tatrách monitorovací systém Príslop. Sledujú pohyb lavín v horskom teréne naživo.
Meno monitorovacieho zariadenie je odvodená od kopca Príslop v Žiarskej doline a práve jeho svahy systém sleduje. Ide o pilotný projekt Strediska lavínovej prevencie (SLP), ktorého prevádzku museli špecialisti predtým, ako ju predstavili verejnosti, najprv otestovať.
Mnohí si určite pamätajú, ako to vyzeralo v Žiarskej doline v marci roku 2009, keď sa naraz odtrhlo sedem lavín. Lavínový nános vtedy zasypal dno doliny, že v niektorých miestach dosahoval výšku až dvadsať metrov a sneh sa topil rok.
Potrebovali elektrinu a internet
„Dolinou vedie cesta k turisticky obľúbenej Žiarskej chate, ktorú sneh z Príslopu často ohrozuje. Preto sme sa rozhodli vybudovať systém, ktorý umožní naživo sledovať dianie na kopci počas celého roka. Výhodou v Žiarskej doline je blízkosť chaty, kde máme základné technické zázemie,“ povedal vedúci Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby a jeden z autorov projektu Marek Biskupič.
Do protisvahu sledovaného územia umiestnili špecialisti z SPL kameru napojenú na elektrinu a wifi vysielač. Ten na vzdialenosť približne dvadsaťpäť kilometrov prenáša záznam z kamery cez retranslačnú (prevádzaciu) stanicu na Lukovej v Demänovskej doline až do počítača v SLP v Jasnej.
Údaje spracováva dispečer, ktorý každé ráno pripravuje správy o situácii v horách. Na základe živého prenosu vidí, aká je situácia na kopci v Žiarskej doline a cez záznam sa dokáže dostať aj do histórie.
Merajú teplotu a vlhkosť vzduchu
Na vrchole Príslopu odborníci na lavíny umiestnili dva teplotné logre, teda zariadenia, ktoré v desaťminútových intervaloch merajú teplotu a vlhkosť vzduchu.
„Teplomer je umiestnený na rozhraní pôdy a snehu. Je to dôležité pre sledovanie základových lavín, z informácií sa dozvieme za akých podmienok sa lavíny dokážu spustiť,“ vysvetlil Biskupič.
Monitorovacie zariadenie chráni meteokryt a umožňuje merať údaje bez skreslenia. „To znamená, že ak by na loger svietili slnečné lúče, nedokázali by sme získať reálnu teplotu prostredia,“ doplnil Biskupič.
Dispečer si prostredníctvom softvéru v počítači dokáže kameru otáčať a záber aj priblížiť. Dozvie sa, aká je situácia nielen na Príslope, ale napríklad aj v oblasti Troch kôp.
„Z údajov presne na sekundu zistíme, kedy lavína spadla. Keď to spojíme s meteorologickými údajmi, získame podrobnejšie informácie, za akých podmienok padajú lavíny. Lavínové správy dokážeme spracovať kvalitnejšie a presnejšie,“ povedal lavínový špecialista.
Japonci chceli kameru odmontovať
Na to, aby zo strediska dokázali správne určovať stupeň lavínového nebezpečenstva, musia dobre poznať, ako sa lavíny správajú.
Vďaka takémuto systému ich dokážu bezpečne pozorovať aj v odľahlých horských polohách, pretože každé meranie v teréne so sebou prináša isté riziko.
Ďalšou výhodou systému je, že v lete a jeseni môžu sledovať ľudí, ktorí v chránených územiach zbierajú lesné plody.
Biskupič sa s kolegami zúčastnil na medzinárodnej vedeckej konferencii o snehu a lavínach vo francúzskom Grenoble. Keď monitorovací systém predstavili kolegom, boli ním nadšení.
„Japonci ho dokonca chceli od nás kúpiť. Povedali, že prídu do Žiarskej doliny, zariadenia si odmontujú, zaplatia a zoberú so sebou. Vysvetlil som im, že nie je možné zariadenia len tak odmontovať,“ doplnil.
Lavíny by radi pozorovali aj v noci
Monitorovací systém nie je vynálezom v pravom slova zmysle, ktoré by si mohli dať patentovať. Zmontovali ho z komponentov, ktoré sú bežne dostupné v obchodoch.
Napriek tomu je unikátne, pretože celý záznam snímajú v režime HD, to znamená, že video je vo vysokom rozlíšení. Preniesť taký veľký objem dát prostredníctvom wifi na približne dvadsaťpäť kilometrov je technicky náročné.
Do budúcej zimy by lavínoví špecialisti chceli zariadenie doplniť aj infračervenými žiaričmi.
„Vďaka nim by sme mohli snímať lavíny aj v noci. Pomohli by nám aj prijímače seizmických vĺn, takzvané geofóny. Tie by sme mohli využiť v zlom počasí alebo v noci,“ opísal plány M. Biskupič.
Naše hory by si určite zaslúžili viac
Vo svete tiež fungujú podobné zariadenia, ktoré monitorujú lavínové svahy, ale oproti tomu z Príslopu nerobia živý prenos.
Informácie posielajú buď v pravidelných, napríklad dvojhodinových intervaloch, alebo si ich lavínoví špecialisti musia prísť stiahnuť zo zariadenia priamo do terénu.
„Naše hory by si určite zaslúžili viac takýchto monitorovacích projektov, preto sme uvažovali systém rozšíriť aj do ďalších dolín. Problémom je ale internetové pokrytie a elektrické napájanie v dolinách,“ vysvetlil M. Biskupič. Dodal, že v súčasnosti existujú aj kamery na solárne články, no tie nie sú také výkonné, aby dokázali prenášať obraz naživo. „Verím, že sa nám tento problém v budúcnosti podarí vyriešiť,“ uzavrel.
Zábery zo živej kamery môže sledovať aj verejnosť na stránke horskej služby hzs.sk alebo laviny.sk.
