ŠVOŠOV. Polčasový líder mal výbornú prvú „polku“ jesene, keď v prvých siedmich kolách „vykopal“ 18 bodov za šesť víťazstiev.
V poslednom kole Švošovčanom do karát zahrali aj zaváhania najväčších konkurentov – domáca prehra Liptovských Sliačov s Ľubochňou (1:2) a bezgólová remíza Smrečian v Bobrovci.
O jesennom učinkovaní OŠK sme hovorili s trénerom mužstva Miroslavom Hrkútom.
Dalo sa predpokladať, že počas zimnej prestávky sa Švošov na všetkých bude pozerať zvrchu?
- Priznám sa, v kútiku duše som aj veril, že môžeme byť prví. Už naša vydarená jarná časť predchádzajúceho ročníka veľa napovedala. Vedel som, na čo máme my a tiež akou silou disponujú súperi.
Na druhej strane však treba povedať, že súčasná I. trieda nemá vysokú úroveň. Nenájdete v nej skutočného lídra, takže, ako sa hovorí, medzi slepými je aj jednooký kráľom.
Možno vaše súčasné postavenie označiť za zaslúžené? Môže sa Švošov pochváliť najlepším hráčskym kádrom?
- Získali sme najviac bodov, máme najviac víťazstiev, a tak je asi správne, že sme prví. A káder? Je predovšetkým úzky a nevyhol sa ani viacerým výkonnostným výkyvom.
Hlavne v prvej polovici potvrdzoval svoju silu, mali sme tam parádnu šnúru s vysokými výhrami, no potom prišli aj zaváhania. Chlapci to ale nemali jednoduché, na Švošov sa každý chcel vytiahnuť.
Vedúci tím tabuľky si „dovolil“ až tri prehry na vlastnom ihrisku. To je veľký luxus, čo vy na to?
- Veru, ide o paradox, vonku, až na zápas v Smrečanoch, kde nám tamojšie ihrisko absolútne nesedí, mužstvo všetko vyhralo, no doma stratilo až deväť bodov. Išlo o smoliarske prehry.
Už v 3. kole u vás zbíjal Bobrovec, keď týždeň predtým mužstvo vyhralo v Jamníku 5:0.
- Taký zápas sa len tak nevidí. V 20. min. sme išli do vedenia, od tejto chvíle hrali hostia bez vylúčeného hráča a v kuse sa iba bránili. No stačil im jeden útočník vpredu, ktorého nedokázali udržať štyria naši obrancovia a z brejkových situácií tri razy skóroval. Kruto sa nám vypomstilo podcenenie súpera a naša nedôraznosť a nedôslednosť.
Poriadne zarezonovala domáca prehra s Hubovou (2:3) v 9. kole. Tá mala aké príčiny?
- Derby stretnutia zvyčajne nemajú favorita. Hostia dali do zápasu väčšie srdce než naši hráči. Viac túžili po víťazstve. Z 0:1 sme otočili výsledok na 2:1, chalani mali zápas vo svojich rukách, ale nezvládli ho.
V predposlednom kole v šesťbodovom súboji Švošov pustil body Liptovským Sliačom (0:1). Čo vás súper zaskočil?
- Práve že nie. Naopak, Sliače ma prekvapili, ako hrali slabo. V druhom polčase vyslali jednu loptu medzi žrde, nebola to ani strela, lenže brankár situáciu podcenil a bol z toho kuriózny gól. Po prvom polčase sme mali viesť dva, tri nula a všetko by bolo vybavené.
Z čoho Švošov v súťaži najviac ťaží? Na čom staviate?
- Súčasné mužstvo je vyvážené, zabudovali sme doň aj piatich vlastných dorastencov z kolektívu, ktorý si vybojoval postup do V. ligy. No problém, ako takmer všade, tak aj u nás je s trénovaním.
Štyridsať jeden gólov, čiže vyše tri na „majstrák“ je pekná strelecká vizitka. V tíme máte aj najlepšieho jesenného kanoniera Miroslava Zrníka, ktorý dal 13 gólov. Je najväčšia sila mužstva v ofenzíve?
- Okrem Zrníka, ktorý je kvalitným a technickým futbalistom, nie sú v tíme žiadni typickí zakončovatelia. No celkove je mužstvo vyskladané z ofenzívne založených hráčov. Ja jednoznačne preferujem útočný herný štýl, radšej nech zápas skončí 5:4, ako 1:0. Futbal sa hrá pre divákov a góly sú jeho korením.
Koho považujete za najväčších konkurentov v boji o prvú priečku?
- Slušne šliapu Smrečany, ďalej je tam nováčik z Ľubochne a Liptovské Sliače. Len z týchto mužstiev vyjde víťaz I. triedy.
Vo Švošove sa už dlho nehrala nadliptovská súťaž. Uvedomujete si to?
- Čoby nie. Ako hráč som bol pri poslednom postupe do V. ligy, bolo to v sezóne 1996/1997, keď s 23 gólmi som sa stal aj najlepším strelcom jednotky. Žiaľ, po roku sa vypadlo. Absolútne nám vtedy nevyšla jesenná časť, jar bola už o inom, napokon jeden bod nás delil od záchrany.
