RUŽOMBEROK. Brankára vylúčili v odvetnom štvrťfinálovom dueli s Trnavou. Dostal stopku na štyri zápasy, v šlágri 17. kola Corgoň ligy so Slovanom (2:3) išiel do brány MFK dvadsaťročný mladík Tomáš Lešňovský.
Pre 193cm dlháňa, pochádzajúceho z Námestova, išlo o piatu príležitosť v najvyššej súťaži, z toho tretiu v aktuálnej sezóne. Gólmana Ruže sme sa spýtali:
Možno povedať, že Lešňovský má za sebou najväčší zápas vo svojej kariére? –
- Okomentoval by som to trochu inak. Bol to dôležitý zápas, no verím, že tie najdôležitejšie ešte iba prídu.
Súboj druhého s prvým, elektrizujúca atmosféra v takmer plnom ružomberskom „kotli“, neroztriasli sa vám pri nástupe trochu kolená?
- Noc som mal pokojnú, ale ráno som sa zobudil o čosi skôr ako u mňa býva zvykom. Blížiace sa stretnutie sa mi stále preháňalo hlavou. Ešte aj počas rozcvičky. Bola tam aj tréma, no po príchode na ihrisko všetko zo mňa spadlo.
V stretnutí, ktoré viacerí označili za corgoňligový skvost, padlo päť gólov, z toho tri do vašej siete. Keď sa s odstupom času po nich obhliadnete, dalo sa niektorému zabrániť?
- Prvým dvom určite nie, išlo o nechytateľné góly. Skóre otváral Vittek do prázdnej brány, keď sa na mňa rútili dvaja slovanisti. Potom Žofčák od žrde trafil sieť. Keby lopta smerovala o kúsok ďalej, verím, že by som na ňu dočiahol. Tretiemu inkasovanému gólu predchádzalo naše zaváhanie vzadu, prudký center som nestihol úplne odvrátiť, lopta padla pred Vitteka a ten ju dokopol za bránkovú čiaru.
Otvárací gól belasých vyvolal búrku nevôle v hľadisku i na ihrisku. Reklamovali ste ofsajdové postavenie Žofčáka. Ako to vyzeralo z vášho pohľadu?
- Myslím si, že celý štadión bol v tom, že ide o ofsajd. Spoluhráči v domnení, že sa bude pískať, akciu súpera ani nedohrávali. Jedným okom som hodil pohľad na asistenta rozhodcu, ten zástavku nezdvihol, tak som sa sústredil na hru. To už predo mnou boli dvaja hráči Slovana.
Viacerí vraveli, že bol ofsajd, ale druhá polka ľudí, že nie. Päťkrát som si situáciu pozrel na videu. Podľa mňa Žofčák o nejaké milimetre bol pred našim Luptákom a tak sa mala akcia súpera zastaviť.
Napriek prehre 2:3 vás diváci vytlieskali, lenže v kabíne sa asi nejasalo.
- To veru nie. Bolo smutno, ticho. Mne celý večer nebolo do reči. V predchádzajúcich dvoch stretnutiach, čo som nastúpil, vždy Ružomberok bodoval, žiaľ, teraz nie. Bol som z toho veľmi smutný. Prehra nás všetkých mrzela, veľmi sme túžili vyhrať. No musíme si priznať, trochu sa prespal prvý polčas.
Do skončenia jesennej časti mužstvo po asociačnej prestávke čakajú ešte dve stretnutia – v sobotu v Senici a o týždeň na to doma s Trenčínom. Ako ich vidíte?
- Pôjde o ťažké zápasy. Navyše už v zime a pravdepodobne na ťažkých, šmykľavých terénoch. O to väčší pozor si bude treba dať vzadu, aby sme zbytočne neinkasovali.
Všetko nasvedčuje tomu, že Nikolič si už do konca jesene nezachytá. Čo si myslíte, kto pôjde v Senici do brány, vy alebo Marek Penksa, ktorý sa vrátil pod Čebrať?
- To je otázka pre trénerov. Aj na tréningoch chcem zabojovať o miesto v zostave. Vlastne celú sezónu oň bojujem. Predpokladám, že rozhodnutie padne až pred zápasom.
