Piatok, 9. december, 2022 | Meniny má Izabela

Skokanské mostíky boli pýchou Liptovskej Kokavy, už sú v šrote

V dedine definitívne uzatvorili združenársko-skokanskú kapitolu. Torzo najväčšieho mostíka odpílili.

Pýchu kokavských skokanov na lyžiach rozmontovali a lyžiarske mostíky aj so zašlou slávou skončili v železnom šrote.Pýchu kokavských skokanov na lyžiach rozmontovali a lyžiarske mostíky aj so zašlou slávou skončili v železnom šrote. (Zdroj: MAREK JURIŠ)

LIPTOVSKÁ KOKAVA. Takmer tri desaťročia boli skokanské mostíky pýchou športového areálu. Kovový šrot z posledného odviezli do zberných surovín.

Kokavčania mali vždy blízko ku skokom na lyžiach. Ich história v obci siaha do povojnového obdobia, teda štyridsiatych rokov minulého storočia. Prví priekopníci boli Vrbičanovci, Karol, Eugen, Dušan a Rudo. Mali síce rovnaké priezviská, ale všetci neboli bratia.

Ako chlapci začínali na prírodnom svahu pod Brehom, na mieste, kde neskôr vybudovali skokansko-združenársky areál. Tí najlepší chodili skákať na Jarolímkov mostík do Mlynickej doliny alebo aj do Čiech.

Prvý mostík bol len kopa zeminy

Prvý prírodný mostík v Liptovskej Kokave vybudovali na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch. Bola to len kopa zeminy a nič viac, žiadne vážne terénne úpravy.

V rámci akcie budovania malých skokanských mostíkov na Slovensku si dedine postavili druhý mostík. Bolo to začiatkom sedemdesiatych rokov, mal normový bod dvadsaťdva metrov, K 22, a preto ho volali dvadsiatka.

Pri zrode najväčšieho rozvoja, ale aj pri definitívnom páde, stál Ľubomír Rúčka. V roku 1979 sa po skončení vysokej školy vrátil do rodnej Liptovskej Kokavy. Obzeral sa okolo seba a hľadal, čomu by sa vo voľnom čase mohol venovať.

„Bol som mladý, mal som veľa energie, a hoci som neskôr býval v neďalekom Liptovskom Hrádku, s partiou sme v rodnej obci nadviazali na športovú tradíciu a začali vychovávať mladé skokanské talenty,“ vysvetlil.

Pripravili si plán výstavby

Rúčka robil väčšinou papierovú robotu a behal po úradoch.

„Musel som napríklad na Československom zväze telesnej výchovy a športu (ČSTV) dať socialistický záväzok, aby sme dostali peniaze na činnosť. Pripravil som plán výstavby areálu pod Brehom. Môj brat Milan bol odborník, preto navrhol železnú konštrukciu. Vyznal sa, lebo pracoval ako vedúci výstavby skokanských mostíkov na Slovensku,“ vysvetlil nad zažltnutým výkresom Rúčka.

Všetko, čo naň navrhol, sa nadšencom podarilo svojpomocne vybudovať. V L. Kokave pod Brehom strávili stovky brigádnických hodín v lete aj zime.

Koncom sedemdesiatych rokov pribudol k dvadsaťmetrovému mostíku ďalší. Bol najmenší, meral šestnásť metrov, teda K 16, a slúžil najmladším skokanom, z ktorých niektorí mali sotva osem rokov.

„Urobili sme malé parkovisku, ako zázemie pre pretekárov a trénerov nám slúžilo niekoľko unimobuniek. Do areálu sme dotiahli aj elektriku a urobili osvetlenie, aby sme v zime mohli dlhšie trénovať,“ zaspomínal Rúčka.

Pre komfort postavili aj vlek

V ďalšej etape začali kokavskí športovci s prácami na najväčšom, 42-metrovom mostíku, K 42. Bolo to v roku 1984, o rok na to už na ňom mladé talenty skákali.

Súčasťou novej stavby bola aj elektrifikovaná rozhodcovská veža s kanceláriou a rozhlasovou réžiou.

Pre komfort pretekárov postavili aj jednoduchý vlek na skoby. Chlapci už nemuseli šliapať do strmého kopca s ťažkými lyžami. Pozvárali tiež železné schodište, ktoré, uľahčilo športovcom prístup k nájazdovým vežiam.

Areál bol jediný v republike

Na nájazdové ale aj dojazdové plochy dvoch mostíkov položili umelý povrch. Priestor zároveň slúžil aj ako štart a cieľ bežeckých tratí.

„Niekedy sme pre zlepšenie podmienok v zime využívali a snežné delo. Doviezli sme ho zo Štrbského plesa a bol to skutočný veterán, keby ste ho videli dnes, asi by ste neverili, ako snežne delá v osemdesiatych rokoch vyzerali,“ dodal s úsmevom Rúčka.

Na lúkach pod Brehom vybudovali dobrovoľníci bežecké trate. Oficiálny certifikát pre pravidelné žiacke republikové majstrovstvá odovzdal telovýchovnej jednote známy tatranský odborník Jozef Tereščák. Skokansko-združenársky areál bol vtedy na vrchole najväčšej slávy a jediný svojho druhu v republike.

„Neviem, či niekde na Slovensku mali lepšie podmienky na výchovu mladých združenárov a skokanov ako v Liptovskej Kokave,“ povedal s hrdosťou Ján Fronko, bývalý člen telovýchovnej jednoty.

Sneh na trať nosili aj v košoch

Pod Brehom pravidelne počas leta aj zimy organizovali republikové žiacke, skokanské a združenárske súťaže. Pripravovali aj okresné preteky v behu na lyžiach.

Za najväčšie športové podujatie považoval Fronko žiacke majstrovstvá ČSFR v skokoch na lyžiach a severskej kombinácii v roku 1990. V dedine to bola vtedy veľká slávnosť, mládež zvážali autobusmi z celej republiky. Problém ale organizátorom spôsobilo počasie, bolo to začiatkom marca a nemali dostatok snehu.

„Pomáhala nám celá dedina, na traktoroch, ale i v košoch sme nosili sneh z okolitých lúk a vynášali ho na svahy mostíkov. Tam ho dedinčania rozmiestňovali rúrami zo senometov. Potom prišla ohromná fujavica, dva dni snežilo a zrazu sme mali snehu príliš veľa,“ doplnil príhodu Fronko.

Zo Štrbského Plesa prišli na preteky aj dvaja Rumuni. „Dovtedy sme nikdy nepočuli, že by v Rumunsku vychovávali nejakých skokanov. Jednému sa podarilo vyhrať. Chceli sme aj vedieť, ako sa im v kokavskom areáli skákalo, no jednoducho sme im nič nerozumeli,“ spomenul veselú príhodu Rúčka.

Neboli preteky, chýbali športovci

O rok nato ešte dobrovoľníci pripravili pod Brehom jedny väčšie preteky. Areál odvtedy postupne chátral. Po roku 1989 sa život spoločnosti zmenil.

Ľudia mali menej času, museli sa starať hlavne o rodiny a živobytie. Postupne sa kontinuita výchovy mládeže pretrhla a už nebolo na čo nadviazať, ani pre koho urobiť preteky, jednoducho, už neboli skokani a združenári.

Ak ale chceli kokavskí športovci usporiadať preteky, nemali to jednoduché ani v minulosti. Prostriedky, ktoré dostali od ČSTV, im často nestačili.

„Skokan potreboval špeciálne lyže, topánky, kombinézu, prilbu a podobne na tom boli aj združenári. Jeden výstroj stál okolo štyritisíc, päťtisíc korún. Ak sme chceli urobiť podujatie na dobrej úrovni, museli sme sa obracať,“ opísal situáciu Rúčka a dodal, že spolupracovali aj s internátnou športovou školu v Banskej Bystrici. „Pomáhali nám tak, že mladým posúvali použitý, ale funkčný výstroj.“

Snažil sa udržať skokanský fenomén

Najvýraznejšou postavou kokavskej skokansko-združenárskej školy bol Peter Vrbičan. Dostal sa do československej reprezentácie združenárov. Ku skokom, ale aj bežeckému lyžovaniu ho priviedol otec Miloš, bol to veľký fanúšik zimných športov. Vrbičan sa dlho nevedel zmieriť s tým, že areál, na ktorom odrobili množstvo hodín tvrdej roboty, chátral.

Keď skončil v roku 1991 aktívnu športovú kariéru, snažil sa ešte dva roky udržať pri živote kokavský skokanský fenomén. Chlapcov vozil na vlastnom aute a venoval im aj časť svojho výstroja.

Keď Rúčka spoločne s Fronkom videli, ako padá k zemi veža posledného mostíka, povedali, že dlho sa nevedeli vyrovnať s tým, ako celý areál postupne chátral.

„Bol symbolom dlhoročnej cieľavedomej a dobrovoľnej práce mnohých zanietených športovcov. S odstupom času ale tento definitívny koniec skokanskej tradície v dedine zvládame ľahšie,“ konštatovali.

Športový výstroj je veľmi drahý

Rúčka doplnil, že mnohé podobné projekty na Slovensku úplne zanikli. Je to veľká škoda pre celý slovenský šport, hlavne pre naše deti. Upadá hokej, futbal, lyžovanie, ale aj iné športy, v ktorých sme mali v minulosti pekné výsledky.

„Základné vybavenie pre športovcov je často veľmi drahé a napäté rodinné rozpočty si to nemôžu dovoliť. Preto si myslím, že práve tu by mal svoju zodpovednosť prebrať štát, bez jeho pomoci nie je možné systematicky budovať kvalitnú športovú základňu. Šport dnes prežíva na Slovensku veľmi ťažké obdobie, väčšinou je len záležitosťou nadšencov,“ zhodnotil s ľútosťou v hlase Rúčka.

Čierna stavba bola nebezpečná

Bývalý združenársko-skokanský areál pod Brehom stál na nevysporiadaných súkromných pozemkoch, ktoré majú približne pätnásť vlastníkov. Veža posledného skokanského mostíka bola v zlom technickom stave, železná konštrukcia bola hrdzavá a staticky nebezpečná.

„V podstate to bola čierna stavba, ktorá nemala žiadnu technickú ani bezpečnostnú dokumentáciu, takže nejakú ďalšiu prevádzku by sme si v dnešnej dobe vôbec nevedeli predstaviť,“ uzavrel starosta obce Július Porubän.

Peniaze, ktoré za približne desať ton kovového šrotu telovýchovná jednota dostane, použijú na rozvoj športových aktivít v obci.

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  2. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  3. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  4. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  7. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  8. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  1. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  2. Objavte miesto, kde v objatí troch riek vzniká výnimočné víno
  3. Auto na prenájom môže byť výhodné aj pre živnostníkov
  4. BILLA spolu so zákazníkmi pomôže aj pred Vianocami jednorodičom
  5. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  6. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  7. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  8. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 722
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 617
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 922
  4. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 5 352
  5. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 5 004
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 285
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 276
  8. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. 3 164

Blogy SME

  1. Matej Farkas: S kolesami na hrane
  2. Štefan Vidlár: Na dvori Svatopluka
  3. Stano Kočiš: A.I.
  4. Anton Kaiser: Vianočné zvyky a obyčaje
  5. Eva Gallova: Moji milí Slováci, vrátil som sa!
  6. Štefan Vidlár: Amorove drony
  7. Soňa Kallová: Slovenská pošta
  8. Peter Štefãnik: Izraelská lekcia pre Róberta Fica
  1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 14 691
  2. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 12 855
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 11 869
  4. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 989
  5. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 693
  6. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 274
  7. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 259
  8. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 1 764
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Zľava Simona Koreňová, Marek Tobias Janík, Šimon Rybka, Tomáš Brnušák, vedúci Karol Pekár.

Zlato z majstrovstiev Slovenska mládeže v rapid šachu 2022, aj takýmto skvelým výsledkom sa môžu pochváliť mladí šachisti z Liptova.


8 h

Na väčšinu sumy prístroja si jediná ambulancia v regióne musela zobrať úver.


12 h
Nemocnica v Liptovskom Mikuláši

Nemocnici v Liptovskom Mikuláši hrozí preradenie do najnižšej kategórie.


14 h
Začínajúca futbalová rozhodkyňa z Liptov Katarína Hrčová.

Opäť sa v čase, keď nie je futbalová sezóna, vraciame k článkom o futbalových rozhodcoch, ktoré sme začali už vlani. Dnes vám predstavíme mladú začínajúcu rozhodkyňu, šestnásťročnú Katarínu Hrčovú.


7. dec

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ako je možné minúť tisíce eur s telefónom v ruke? Vysvetlil operátor.


8 h

Obrovský kaštieľ bol blízko zániku, teraz ukrýva atrakciu, ktorá láka ľudí z celého Slovenska.


7. dec

Ak petíciou neuspejú, riaditeľ nemocnice chce držať hladovku.


17 h

Hygienici vyzývajú rodičov, aby do škôlky nedávali choré deti.


17 h

Blogy SME

  1. Matej Farkas: S kolesami na hrane
  2. Štefan Vidlár: Na dvori Svatopluka
  3. Stano Kočiš: A.I.
  4. Anton Kaiser: Vianočné zvyky a obyčaje
  5. Eva Gallova: Moji milí Slováci, vrátil som sa!
  6. Štefan Vidlár: Amorove drony
  7. Soňa Kallová: Slovenská pošta
  8. Peter Štefãnik: Izraelská lekcia pre Róberta Fica
  1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 14 691
  2. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 12 855
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 11 869
  4. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 989
  5. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 693
  6. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 274
  7. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 259
  8. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 1 764
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu