LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Od prvej písomnej zmienky o obci Palúdzka uplynulo 740 rokov. Pri tejto príležitosti vyšla publikácia, v ktorej zostavovatelia priblížili kultúrne pamiatky, dejiny nemocnice, škôl, priemyslu, poľnohospodárstva, odboj počas druhej svetovej vojny, šport aj významných rodákov Palúdzky.
Publikáciu Palúdzka, dejiny obce, vydali Dom Matice slovenskej (DMS) a Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši, určená je záujemcom o minulosť Palúdzky, rodákom, tým, ktorí sa do nej prisťahovali, ale aj študentom a pracovníkom samosprávy.
Základný text pripravovanej knihy vyhotovila bývalá pracovníčka múzea Anna Šmelková.
„Po rozhovore s ňou som sa rozhodol, že jej na príprave publikácie pomôžem, využijúc skúsenosti a vlastné poznámky, ktoré som získal prípravou iných publikácií či vlastným výskumom,“ vysvetlil Peter Vítek, riaditeľ liptovskomikulášskej pobočky Štátneho archívu v Bytči.
Spolupracovala historička aj vojenský historik
Peter Vítek žije v Jamníku. Po maturite na liptovskohrádockom gymnáziu sa venoval štúdiu dejepisu a slovenského jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (FFUK).
Vysokú školu skončil v roku 1994, od roku 1999 je riaditeľom štátneho archívu v Liptovskom Mikuláši. V roku 2001 skončil doktorandské štúdium a získal doktorát z archívnictva a pomocných vied historických na FFUK v Bratislave.
Na publikácii okrem Anny Šmelkovej spolupracoval s vojenským historikom Oldřichom Vaněkom a historičkou Múzea Janka Kráľa Ivetou Blažekovou. Materiály získavali štúdiom archívnych dokumentov, z odbornej literatúry, dobovej tlače aj vlastných poznámok.
Zaujímalo nás, čo bolo pri príprave publikácie najťažšie? „Zosúladiť texty autorov do kompaktného textu, čo vynikajúco, spolu s odbornou úpravou textu, zvládla Iveta Blažeková. Spojiť text s fotografiami a získať financie na jej tlač, keďže autori pracovali bez nároku na honorár,“ odpovedal P. Vítek.
Dejiny sú učiteľkou života
Na svojom konte má Peter Vítek mnoho publikácií. Je autorom a spoluautorom päťdesiatich štyroch kníh. Publikoval množstvo článkov a štúdií s historickou tematikou. Je autorom niekoľkých recenzií. Venuje sa aj erbovej symbolike a rodostromom.
V súčasnosti pripravuje krátke monografie k dejinám Jakubovian a Kalamien a venuje sa štúdiu o prefektovi Hrádockého panstva Františkovi Wisnerovi.
Má význam vydávať v súčasnosti literatúru o histórii? „Ako tvrdil klasik, dejiny sú učiteľkou života. Informácie o dejinách regiónu či vlastnej rodiny nás zaiste vnútorne obohatia, množstvo súčasných vecí vysvetlia a dajú nám návod, ako cestou by sme v budúcnosti ísť nemali, pretože v minulosti sa taký alebo iný variant neosvedčil," odpovedal P. Vítek.
„Mnohí z nás nepoznajúc ani najbližšiu minulosť robíme potom chyby v rozhodovaní, pričom by sme už rovnaké chyby ako naši predkovia robiť nemuseli. Dejiny sa oplatí poznať aj preto, aby sme boli hrdí na dedičstvo predkov a vedeli ho rozvíjať. V neposlednej miere sú dejiny veľmi cenným artiklom, použiteľným v cestovnom ruchu a tu sa máme stále čo učiť,“ dodal.
Už od detstva ho lákalo poznať, čo ešte nie je v literatúre, ale je niekde zabudnuté v starých knihách a dokumentoch. „To sa mi, aspoň si myslím, trochu darí a som rád, že sa s každým novým objavom môžem podeliť aj s verejnosťou. Vždy sa nájde niekto, koho aj v dnešnej hektickej dobe zaujíma niečo také rozprávkové, plné príbehov s tragickým aj šťastným koncom, ako sú dejiny. Pre mňa sú dejiny záľubou na celý život.“
Útla kniha s množstvom faktov
Zalistujme teda v publikácii Palúdzka, dejiny obce. Dozvieme sa o vývoji názvu a počte obyvateľov. Pre zaujímavosť, v rokoch 1850 až 1900 ich bolo deväťsto až tisíc. V roku 2010 počet presiahol 4 100.
Zaujímavé sú aj názvy častí Palúdzky: Rím, Jeruzalem, Luhy, Dedina, Námestíčko Priesadiská, Zádvorie, Močiare, Osvienčim a najnovšia obytná časť z deväťdesiatych rokov 20. storočia Pod horičkou.
Čitatelia sa dozvedia aj o zemianskom rode Paluďaiovcov, zemianskych sídlach: kaštieli Vranovo, rokokovo-klasicistickom kaštieli Bocian či kaštieli na starej ceste do Čemíc. Autori nevynechali ani cirkevné dejiny a dejiny škôl.
V kapitole o prvej svetovej vojne je dokonca zoznam padlých aj zomretých vojakov v palúčanskej nemocnici. Ďalšie kapitoly sú venované obci medzi vojnami, notárskemu úradu, druhej svetovej vojne a protifašistickému odboju. Autori nevynechali ani priemysel a poľnohospodárstvo, spolky či šport.
Knihu uzatvára kapitola o významných osobnostiach obce v minulosti aj súčasnosti. Jednoducho, z útlej knižky na prvý pohľad, sa možno dozvedieť mnoho zaujímavostí a najmä faktov.
