LIPTOV. Odignorovať rodičovské združenie bola kedysi nemysliteľná predstava. Rodičia presne vedeli, čo sa deje v škole, aké majú deti známky, ich správanie a fungovanie v kolektíve, poznali sa s triednym učiteľom, ale aj navzájom.
Ak triedny učiteľ rodičovi niečo vytkol, dieťaťu doma neraz mama či otec vyčistili žalúdok a dávali pozor na to, aby sa situácia neopakovala.
Dnes rodičia na združenia nechodia. Stačí im pohľad do žiackej knižky, známky si môžu pozrieť aj na internete, alebo sa o školský život dieťaťa nezaujímajú, veď učitelia si vymýšľajú.
„Na združenie chodíme stále tí istí piati rodičia už tretí rok,“ povedala matka hrádockého ôsmaka.
„Nie je to len o známkach, hovorí sa aj o dôležitých veciach, ktoré deti čakajú, o výbere strednej školy, testoch, výletoch,“ dodala.
Rodičia sa cítia byť urazení
Skúsenosti riaditeľov liptovských škôl jej slová potvrdzujú. Do jednej z najväčších liptovskomikulášskych základných škôl chodí štyristopätnásť detí.
Na začiatku školského roka pozýva Základná škola Janka Kráľa rodičov na plenárne združenie. V septembri ich prišlo tridsať.
Rodičia sa o výsledky detí zaujímajú stále menej. Podľa slov riaditeľa Júliusa Lichardusa nastal zlom asi desať rokov dozadu.
„Deti v posledných rokoch strácajú istotu v pevnom rodinnom zázemí. Keď zavolám rodičovi a poviem mu, že jeho dieťa robí problémy, napríklad si počas vyučovania fotografuje učiteľov, odpovie, že problém je v nás a nekráčame s dobou,“ opísal skúsenosti dlhoročný pedagóg.
Rodičia, podľa neho chcú počúvať len dobré veci. „Štítia sa toho, keď im niekto rozpráva, že ich deti nie sú až také ideálne, ako si myslia. Keď im niečo chceme vytknúť, cítia sa byť urazení,“ povedal Lichardus.
Využívajú skôr telefonáty alebo internet
V ružomberskej základnej škole na ulici Zarevúca majú na združeniach približne 30-percentnú účasť. Rodičia prvákov chodia v plnom počte, čím sú ale deti staršie, rodičov v laviciach ubúda. O výsledky detí sa zaujímajú skôr pred vysvedčeniami alebo monitormi.
Záujem o kontrolu známok dieťaťa prostredníctvom internetovej žiackej knižky je približne rovnaký.
„Pravidelne chodia rodičia bezproblémových žiakov. Rodičia tých horších prídu až na vyzvanie riaditeľa. Uprednostňujú skôr telefonický alebo mejlový kontakt s triednym učiteľom, v lepšom prípade prídu cez prestávku. Nezáujem rodičov chodiť osobne na združenia je na škodu, strácajú tak kontakt s učiteľom,“ opísal Michal Lazar, riaditeľ školy.
„Akoby im bolo jedno, ako sa deťom v škole darí. Prídu až vtedy, keď treba hasiť nejaký problém,“ uzavrel skúsený ružomberský pedagóg.
Žiakom klesá motivácia snažiť sa
Bohuslav Muríň, riaditeľ najväčšej ružomberskej základnej školy na Sládkovičovej ulici upozornil aj na to, že ignorovanie združení je jedným z dôsledkov stavu školstva.
„Stredné školy majú viac voľných miest ako je žiakov. A žiaci to vedia. Uvedomujú si, že na stredné školy ich zoberú bez úsilia, a tak strácajú motiváciu učiť a snažiť sa. Rodičom následne klesá snaha dohliadať na deti,“ povedal Muríň.
„Pozorujeme aj ďalší paradox, na združenia chodia väčšinou rodičia jednotkárov, dvojkárov. S nimi triedni učitelia nemajú veľmi čo rozoberať, potrebovali by práve tých, ktorí na združenia nechodia,“ konštatoval riaditeľ.
Z učiteľa sa dnes stal nepriateľ
Na združenia im chodí približne päť až desať percent rodičov. Známky si môžu pozrieť aj z domu na internetovej žiackej knižke. Do školy už neprídu a okrádajú sa o spoznanie ďalších možností spolupráce medzi rodičmi a učiteľmi.
„Kedysi to fungovalo tak, že rodičia a škola spoločne vychovávali deti. Dnes je opačne. Práve na združeniach sa upevňuje klíma školy. Je to dôležité, pretože rodičia a učitelia by sa mali cítiť ako jeden kolektív, ktorý spoločne formuje deti,“ dodal Muríň.
