Štvrtok, 8. december, 2022 | Meniny má Marína

Spisovateľ sa čitateľom prihovára tým, čo mu radí cit

Milan Igor Chovan pôsobí v literatúre desať rokov. Môže sa to zdať málo, ale pri pohľade na počet kníh a ocenení, ktoré dostal, by to sotva niekto odhadol správne.

Ružomberský spisovateľ publikuje od roku 2003, v súčasnosti pracuje na šestnástej knihe.Ružomberský spisovateľ publikuje od roku 2003, v súčasnosti pracuje na šestnástej knihe. (Zdroj: ARCHÍV (MICH))

Chovanove knihy sa nedajú zhltnúť za jeden večer, no o to dlhšie v človeku ostávajú. Cítiť z nich množstvo práce, bádania a premýšľania nad uložením slov tak, aby čitateľa trafili priamo do citlivého miesta.

Na scénu vstúpil detskými knihami, ktoré sa dočkali aj českého prekladu a spracovania v Braillovom písme. Neskôr vydal tri knihy povestí, námety čerpal hlavne z liptovských dedín.

Chovanovi sa podarilo úspešne načrieť aj do iného žánra, romány Pribina, Dedičstvo Atlantídy a Základný hriech boli v posledných troch rokoch najlepšími knihami Liptova. Neúnavne pracuje ďalej, v súčasnosti ho zamestnáva Mária Magdaléna.

Píšete pre deti, mládež aj dospelých. Na konte máte knihy povestí, poéziu ale aj historické romány. Môžeme vás nazvať univerzálnym autorom?

- Pravdaže, veď ani lásku neprejavujeme len jedným spôsobom. Prihováram sa celému čitateľskému spektru témou a žánrom, ktorý mi poradí cit.

Prečo ste sa v prvotinách zamerali na detského čitateľa? Je na „spisovateľský rozbeh“ jednoduchší?

- Jednak som mal vtedy malé dcéry, a potom - rozprávka sa dotkne každého srdca, ktoré neutonulo v dospelosti a nezabudlo na vlastné detstvo. Čo sa týka rozbehu, bral by som to skôr opačne, lebo písať pre deti je to najťažšie.

Dospelí zabúdajú, ako rozmýšľajú a vnímajú deti. Bolo náročné preladiť sa na vlnu detskej mysle?

- Nikdy som neprestal byť chlapcom, preto občas pustím slzu, keď ma niečo rozcitlivie. Musím sa k tomu priznať aj napriek starému indiánskemu prísloviu, ktoré tvrdí, že muži neplačú, ale sa len zarmútia. Vždy, keď sa mi podarí v príbehu dostať do rezonancie s detským čitateľom, som šťastný.

Písaným slovom sa snažíte čitateľa prirodzene a podvedome vychovávať bez ohľadu na to, koľko má rokov. Dá sa to? Dnes ľudia ťažko prijímajú rady...

- Práve preto neradím, ale len rozprávam, lebo nalievať sa dá len do hlavy, ale nie do srdca. Ak čitateľ nájde súzvuk s niektorým momentom v knihe, môže mu to pomôcť.

Vo vašich knihách majú navrch tradičné hodnoty, dobro a cit je to, čo pretrváva. Takýmto smerovaním ste sa odlíšili od prevládajúceho štýlu v dnešnej literatúre. Zaradili ste sa k menšine, nezapredali sa. Zažívate chvíle, v ktorých toto rozhodnutie ľutujete?

- Pre spisovateľa by bolo najlepšie, keby mal úspech umelecký aj komerčný. Ale nedá sa verne slúžiť dvom pánom. Preto kladiem otázku, ktorý úspech je cennejší. Pominuteľný pozemský alebo nepominuteľný duchovný?

Dá sa náročná práca autora skĺbiť s povolaním profesora a úlohou otca?

- Človek znesie veľa, ak má dosť guráže. Avšak úprimná prosba a ešte úprimnejšia vďaka je podmienkou prijatia pomoci. Takže s Božou pomocou sa to dá.

Ktorá z kníh vám dala najviac zabrať?

- Tie najťažšie témy sa najlepšie píšu, lebo sú výzvou, ktorá vzrušuje každého muža. Neviem povedať, pri ktorej knihe som sa najviac zapotil. Ak ma téma zaujme, jednoducho si sadnem a píšem.

Autormi väčšiny ilustrácií sú študenti z vašej školy. Podľa čoho ich vyberáte?

- Rozhoduje dobré chcenie a kvalita, ktorá v ich prípade rastie, pretože sú mladí a v rozlete. S Marekom Rakučákom, ktorý je dnes už skutočný profesionál, spolupracujem stále. Veľmi úspešne mi ilustruje už tretiu knihu.

K životnému jubileu ste si dali darček. Rozsiahly historický román Mária Magdaléna. Prečo sa venujete tejto zložitej a kontroverznej biblickej postave?

- Mária Magdaléna bola jednoduchá, no mala zložitý život, ktorý odštartovalo sklamanie. Avšak práve to jej umožnilo nájsť správnu cestu a skutočne slúžiť Svetlu, čím poskytla dobrý príklad pre všetkých, ktorí sa chcú zachrániť. To je hlavný dôvod, prečo o nej píšem.

Kedy kniha vyjde?

- Teraz píšem desiatu kapitolu z dvanástich. Potom ma čakajú korektúry a zháňanie zdrojov na tlač. Tiež treba nechať čas ilustrátorovi. Ak by vyšla v prvej polovici budúceho roka, bol by som rád. Ak vyjde v druhej, nebudem sklamaný.

Milan Chovan sa narodil v 24. novembra v dolnoliptovskej Hubovej. Blízkosť hôr mu umožnila spoznávať prírodu, objavovať jej tajné zákutia a obdivovať krásy, no taktiež sa v ňom začal prebúdzať vrelý cit k rodisku a slovenskej domovine. Na detstvo M. Chovan spomína rád. V pamäti mu utkveli lapajstvá, ktoré stváral s kamarátmi, ale aj celkom bežné udalosti rozvíjajúce rámec chápania detskej mysle. Dodnes si ich v sebe stráži, vďaka čomu dokáže osloviť detského čitateľa.

Vyštudoval vysokú školu dopravy a spojov v Žiline, potom odišiel na vojenčinu do ďalekého Chebu. Pracoval v Hornom Hričove a na vodnom diele Gabčíkovo. Kočovný život ho ale prestal baviť, preto sa vrátil domov. Ako nový zdroj obživy si vybral školstvo. Spomenul si na svoje detské plány stať sa učiteľom. Pobehal liptovské školy a voľné miesto sa preňho našlo na vtedajšej Strednej priemyselnej škole textilnej v Ružomberku, dnes Škole úžitkového výtvarníctva. Dodnes vyučuje informatiku v Ružomberku, kde žije. Hneď po prvom odučenom roku sa oženil. Má dve dcéry a syna.

Publikuje od roku 2003 a v roku 2010 sa stal členom Spolku slovenských spisovateľov, kde zastáva funkciu člena výboru Žilinskej odbočky. V tom istom roku sa spolu s priateľmi literátmi spolupodieľal na založení stavovského Literárneho klubu ružomberských spisovateľov. Literárna činnosť ho pohltila natoľko, že ňou nahradil všetky dovtedajšie záujmy a aktivity. Na milovanú hudbu, hory a prírodu však nezanevrel.

„Svet je rýchly a život stresujúci. Minulosť v nás zanechala stopy a budúcnosti sa obávame, čo je zbytočné, lebo zajtrajšok sa postará o seba aj bez nášho trápenia. Vo svojej moci máme teda len prítomnosť, ktorou dokážeme ovplyvniť svoj osud. Ona je totiž zápasiskom našich konkrétnych správnych i nesprávnych skutkov, ku ktorým patria tiež slová, myšlienky a city.“ Ako vidno, Chovan chce žiť prítomnosťou, aj keď, ako sám priznáva, sa mu to nie vždy darí.

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šéf sporiteľne: Synovia ma inšpirujú, čo čítať a koho sledovať
  2. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  3. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  4. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  5. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  6. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  7. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  8. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  1. Objavte miesto, kde v objatí troch riek vzniká výnimočné víno
  2. Auto na prenájom môže byť výhodné aj pre živnostníkov
  3. BILLA spolu so zákazníkmi pomôže aj pred Vianocami jednorodičom
  4. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  5. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  6. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  7. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  8. Auto do 14-tisíc už nekúpite. Zvážte radšej prenájom
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 721
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 617
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 921
  4. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 5 327
  5. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 5 004
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 285
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 275
  8. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. 3 158

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Na dvori Svatopluka
  2. Anton Kaiser: Vianočné zvyky a obyčaje
  3. Stano Kočiš: A.I.
  4. Eva Gallova: Moji milí Slováci, vrátil som sa!
  5. Štefan Vidlár: Amorove drony
  6. Soňa Kallová: Slovenská pošta
  7. Peter Štefãnik: Izraelská lekcia pre Róberta Fica
  8. Dominika Dongova: Milý muž, TOTO tvoja žena chce, hoci ti to nepovie..
  1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 14 654
  2. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 12 995
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 11 842
  4. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 988
  5. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 691
  6. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 292
  7. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 274
  8. Ľudmila Križanovská: Ako Roman Mikulec urazil Romanu Tabák 1 704
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  2. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Zľava Simona Koreňová, Marek Tobias Janík, Šimon Rybka, Tomáš Brnušák, vedúci Karol Pekár.

Zlato z majstrovstiev Slovenska mládeže v rapid šachu 2022, aj takýmto skvelým výsledkom sa môžu pochváliť mladí šachisti z Liptova.


7 h

Na väčšinu sumy prístroja si jediná ambulancia v regióne musela zobrať úver.


11 h
Nemocnica v Liptovskom Mikuláši

Nemocnici v Liptovskom Mikuláši hrozí preradenie do najnižšej kategórie.


13 h
Začínajúca futbalová rozhodkyňa z Liptov Katarína Hrčová.

Opäť sa v čase, keď nie je futbalová sezóna, vraciame k článkom o futbalových rozhodcoch, ktoré sme začali už vlani. Dnes vám predstavíme mladú začínajúcu rozhodkyňu, šestnásťročnú Katarínu Hrčovú.


7. dec

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Obrovský kaštieľ bol blízko zániku, teraz ukrýva atrakciu, ktorá láka ľudí z celého Slovenska.


7. dec

Ako je možné minúť tisíce eur s telefónom v ruke? Vysvetlil operátor.


7 h

Ak petíciou neuspejú, riaditeľ nemocnice chce držať hladovku.


16 h

Hygienici vyzývajú rodičov, aby do škôlky nedávali choré deti.


16 h

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Na dvori Svatopluka
  2. Anton Kaiser: Vianočné zvyky a obyčaje
  3. Stano Kočiš: A.I.
  4. Eva Gallova: Moji milí Slováci, vrátil som sa!
  5. Štefan Vidlár: Amorove drony
  6. Soňa Kallová: Slovenská pošta
  7. Peter Štefãnik: Izraelská lekcia pre Róberta Fica
  8. Dominika Dongova: Milý muž, TOTO tvoja žena chce, hoci ti to nepovie..
  1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 14 654
  2. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 12 995
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 11 842
  4. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 988
  5. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 691
  6. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 292
  7. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 274
  8. Ľudmila Križanovská: Ako Roman Mikulec urazil Romanu Tabák 1 704
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  2. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu