LIPTOVSKÝ JÁN. Slovenské firmy sa do súťaže mohli prihlásiť na základe výzvy Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre životné prostredie. Na Slovensku ju pripravila Asociácia priemyselnej ekológie na Slovensku (ASPEK).
Národná súťaž nadväzuje na projekt o Európske ceny za životné prostredie v podnikaní. Ten od roku 1987 organizuje Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre životné prostredie.
Podmienkou účasti medzi európskou konkurenciou je popredné umiestnenie v súťaži o Národnú podnikateľskú cenu. Tú na Slovensku udeľuje ASPEK v dvojročných intervaloch od roku 2007.
Ekologická osveta
„Súťaž má podporiť záujem o aktivity zamerané na udržateľný rozvoj a propagáciu subjektov, ktorých správanie predstavuje výrazný prínos pre hospodársky a spoločenský rozvoj bez ujmy na životnom prostredí a prírodných zdrojoch,“ povedal generálny riaditeľ ASPEK Pavel Jech.
Dodal, že udeľovanie celoštátnych cien má, obrovský význam. V tejto oblasti veľmi chýba propagácia a súťaž je aj dobrým spôsobom environmentálnej osvety.
Róbert Kati zo spoločnosti, Ecowa si prebral ocenenie za projekt malej domácej čistiarne odpadových vôd. Napriek tomu si myslí, že najefektívnejším riešením je verejná kanalizácia.
„Sú ale oblasti, kde z terénnych alebo ekonomický dôvodov kanalizácia nikdy nebude. Prevádzkovatelia, teda vodárenské spoločnosti do neefektívnych projektov nepôjdu. Tu vniká priestor pre nás. Zaoberáme sa inovatívnymi zariadeniami na biologickom princípe. Ponúkame ich širokému okruhu užívateľov či už domácnostiam, obciam alebo firmám,“ vysvetlil R. Kati.
Máme veľmi kvalitnú vodu
Ivana Mahríková zastupovala asociáciu vodárenských spoločností, ktorá získala cenu za Komunikačnú kampaň: Pijem zdravú vodu, nápoj z vodovodu. „Zamerali sme sa na podporu a využívanie vody z verejných vodovodov. Ľudia kupujú vodu v obchodoch a neuvedomujú si, že často je to tá istá, aká im tečie doma z kohútikov,“ povedala I. Mahríková.
Dodala, že ľuďom chceli ukázať, akú máme na Slovensku kvalitnú a zdravotne nezávadnú vodu. „Prístup k nej z verejného vodovodu má približne osemdesiat percent domácností,“ dodala.
Minimálna hygienická hranica spotreby vody za jeden deň je 80 litrov. V posledných rokoch sa slovenskí spotrebitelia pohybujú na tejto hranici.
„Niektoré štatistky dokonca upozorňujú, že sme pod ňu v niektorých oblastiach klesli. Dôvodom je že ľudia častejšie využívajú vodu z vlastných studní. Odpadovú vodu ale púšťajú do kanalizácie, za ktorú neplatia,“ vysvetlila I. Mahríková.
Cesta pre budúcnosť
Originálnou filozofiou podnikania zaujal porotu ekologický hotel Dália v centre Košíc. „Snažíme sa podnikať zodpovedne vo vzťahu k životnému prostrediu a lokalite, v ktorej žijeme. V našom zariadení nielenže zavádzame ekologické technológie, ale uprednostňujeme aj lokálnych dodávateľov surovín. Práve trvaloudržateľný rozvoj je cestou pre budúcnosť, “ dodal Rastislav Amrich, majiteľ jediného slovenského hotela s environmentálnou značkou EÚ.
Národnú cenu za životné prostredie udelili v rámci programu 45. Konferencie vodohospodárov v priemysle. Hlavnou témou boli aktuálne zmeny legislatívy a najnovšie technologické trendy čistenia odpadových vôd, ale aj hospodárne a ekologické nakladania s vodou a odpadmi.
„Máloktorý laik si vie predstaviť, koľko vody potrebuje priemysel. Je to viac ako desaťnásobok bežnej spotreby obyvateľov. V posledných dvoch desaťročiach výrazne klesla spotreba vody v priemysle aj zásluhou zavádzania nových progresívnych technológií,“ vysvetlil bývalý generálny riaditeľ Výskumného ústavu vodného hospodárstva a jeden z organizátorov Július Hétharši.
