LIPTOV. Aj liptovskí primátori a starostovia vyjadrujú nespokojnosť s návrhom štátneho rozpočtu na budúci rok. Nepozdáva sa im, že vláda kritizuje obce za nedostatočné šetrenie, no na druhej strane kladie na plecia samosprávy nové povinnosti bez dostatočného finančného krytia.
Na nedávnom zasadnutí Rady ZMOS, kde jeho členovia reagovali na prvé informácie o príprave štátneho rozpočtu na rok 2014, odznelo, že za dva roky v časoch krízy mestá a obce prispeli na stabilizáciu verejných financií sumou 200 miliónov eur. Je pravdou, že niektoré mestá a obce nedokázali šetriť tak, ako sa od nich očakávalo, avšak výdavky samosprávy sa zvýšili od roku 2008 len o 5,1 percenta. Za to isté obdobie sa výdavky štátu zvýšili až o 40 percent.
Ministerstvá mnohokrát vyhlasujú tendre na akcie, ktoré by v čase šetrenia mohli na svoju realizáciu počkať. Preto sa nemožno čudovať, že ochota starostov neustále šetriť sa znižuje. A ak aj budúcoročný štátny rozpočet bude k samospráve nepriaznivý, neochota šetriť sa bude zvyšovať.
Miloša Kuriša, starostu Liptovských Revúc a Jána Ondrejku, starostu Liptovských Sliačov, sme sa pýtali, ako hodnotia svoj doterajší podiel na stabilizácii verejných financií a aké formy šetrenia sú možné v budúcom roku.
Ako sa prejavil pokles príjmov obce pri znížení príspevku z podielových daní zo 70,3 na súčasných 65,4 percenta?
M. Kuriš: „V roku 2012 sme mali rozpočet skrátený o 16 347,84 eur. Pritom na základe východiskových štatistických údajov a rozpočtovaných podielov sme pôvodne rátali so zvýšením príjmu o 8 164,18 eur. Vlani sme dostali o viac ako 15-tisíc eur menej, čo sa logicky prejavuje v rušení rozvojových plánov obce."
J. Ondrejka: „Ekonomická nestabilita výrazne ovplyvnila predovšetkým plnenie dane z príjmov fyzických osôb z dôvodu zmeny zákona o dani z príjmov a zvyšovania nezamestnanosti. Pre našu obec sa príjmy z tejto dane znížili o 15,70 percenta."
Vláda po ostrej kritike Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) prisľúbila pre rok 2014 zvýšiť príjem z podielových daní pre obce zo 65,4 na 67 percent. Považujete tento zmenený postoj za dostatočný ústupok v prospech samosprávy?
M. Kuriš: „Odpoviem konkrétnymi číslami v spojitosti s prísľubom štátu zvýšiť platy učiteľom, pričom plnenie tohto záväzku v základnom školstve pôjde z obecných peňazí. Ak vláda dodrží svoj sľub, potom avizované zvýšenie príjmu z podielových daní bude vo výške 5 135,65 eur. Zvýšenie učiteľských platov si však vyžiada 13 092 eur. Rozdiel je teda mínus 7 956,35 eur v neprospech obecnej pokladne. "
J. Ondrejka: „Netreba miešať hrušky s jablkami. Ak vláda rozhodla o zvýšení platov pre učiteľov, nech na ne pošle peniaze. Ak to budeme musieť platiť z vlastných peňazí, tak potom aj po zvýšení príspevku z podielových daní budeme mať v konečnom dôsledku len toľko, koľko sme mali dosiaľ."
Súhlasíte s tvrdením, že samospráva šetrí výraznejšie ako štát, pričom v obciach už nie je priestor pre ďalšie úspory?
M. Kuriš: „Priestor pre ďalšie šetrenie v samospráve už dávno neexistuje. Rozvojové programy nepripadajú do úvahy a sme radi, ak môžeme riešiť havarijné stavy. V neposlednom rade treba brať do úvahy aj podiel samosprávy na dlhu štátu."
J. Ondrejka: „Samospráva musí mať vyrovnaný rozpočet. V záujme zachovania rovnováhy príjmov a výdavkov je obec nútená prijímať úsporné opatrenia. Stále hľadáme možnosti, ako znížiť výdavky, udržať ich na minimálnej úrovni. Starostovia a primátori výrazne zveľaďujú infraštruktúru miest a obcí. Štát by sa nikdy nepostaral o základné a materské školstvo, ako aj o ostatné odvetvia tak dobre ako samospráva. My sa podieľame na dlhu štátu 0,2 percentami, pričom štát je často najväčší neplatič pre samosprávu v eurofondoch. Skoro rok čakáme na preplatenie oprávnených nákladov. Súhlasíme so šetrením, no sú oblasti, kde sa už viac šetriť nedá."
