Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky

Vedec rekonštruuje historické zbrane a píše knihy

Na rekonštrukcii kópie rímskeho katapultu má možnosť s Nemcami spolupracovať Adrián Sipko z Liptovského Mikuláša.

Na prezentácii novej knihy sa zúčastnili aj kadeti.Na prezentácii novej knihy sa zúčastnili aj kadeti. (Zdroj: DANUŠA SPILÁ)

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. „Rímsky katapult je jednou z najstarších mechanických zbraní. Keďže sa nezachovali detaily jeho nákresov, treba preskúmať, ako fungoval,“ povedal k spolupráci s profesorom Bukhardom Meissnerom z Universität der Bundeswehr v Hamburgu, ktorý v rámci výskumu najstarších vojenských dejín skúma detaily fungovania tejto vojenskej zbrane.

A. Sipko dodal: „Princíp katapultu, teda nepriama paľba hornou skupinou uhlov, sa využíva v moderných delách, majú ho, napríklad, húfnice a mínomety. Princíp je teda zachovaný, len v súčasných zbraniach pohyb zabezpečuje energia pušného prachu.“

Vojenská univerzita v Nemecku dostala podľa A. Sipka na rozbehnutie projektu desaťtisíc eur a oslovili ho, aby na ňom spolupracoval, pretože na Akadémii ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši sa odborne zameriava na výskum starších vojenských dejín. Viac, a nielen o katapulte, povedal v rozhovore.

Máte skúsenosti s rekonštrukciami starých zbraní?

- Už som sa zúčastnil v Hamburgu na rekonštrukcii katapultu, na ktorom nám však praskla ľavá napínacia časť. Našťastie, pokus sme robili v betónovej pivničnej hale, takže nikomu sme nič nepoškodili – nerozbili, napríklad okná. Deštrukcia mala veľkú silu, väčšiu než sme očakávali.

Prečo prebieha výskum v Nemecku?

- Nemci majú v porovnaní s nami oveľa viac peňazí vyčlenených na vedu a výskum. Okrem toho univerzita Bundeswehru v Hamburgu je jedna z najlepších. Ukazovateľom toho je napríklad aj to, že len necelých sedemdesiat percent kadetov skončí školu. Na druhej strane - keď skončí aktívnu službu dôstojník v Nemecku, ale aj u nás, má 38 rokov. Je teda pomerne mladý, ale u nás býva často pre neho problém nájsť si vhodné zamestnanie.

V Nemecku je to inak?

- Tam sa firmy o týchto absolventov bijú. Škola má vysoký kredit, štúdium je veľmi náročné, veľa peňazí dávajú do výskumu, skúmajú napríklad umelú inteligenciu, vyrábajú umelé neuróny či pokrokové prototypy bezpilotných lietadiel. A každý predmet je odprednášaný z jednej štvrtiny po anglicky. Ak príde lektor zo zahraničia, celé prednášky sú v angličtine. Vďaka tomu na univerzite pôsobia rôzni prednášatelia-špecialisti zo zahraničia. Takto som u nich aj ja realizoval sériu prednášok, zameraných na historickú kryštalizáciu modernej vedeckej metodológie.

Napísali ste knihu o Rogerovi Baconovi, britskom vedcovi zo stredoveku. Prečo o ňom?

- Bol to výnimočný človek, ktorý žil v 13. storočí a ktorý predbehol vývoj vo vede o dvestopäťdesiat rokov. Knihu Fenomén Rogera Bacona v dejinách vedy som napísal preto, že ma veľmi prekvapilo všetko, čo sa týkalo jeho zmýšľania, vedeckého prístupu, vízií o našom svete. Zároveň na budúci rok bude osemsté výročie jeho narodenia. Bacon bol Brit, ale za posledných tridsať rokov som ho monograficky spracoval len ja a jeden Fín. Briti ho neskúmali.

Kde ste sa k informáciám o ňom dostali?

- V USA, keď som tam bol na postgraduálnom študijnom pobyte viac ako štyri roky. Bacon navrhol úplne novú metodológiu vedy. Zavrhol dovtedajšie chápanie, ktoré bolo založené na deduktívnej logike, vychádzajúcej z výrokov stredovekých autorít. Navrhol javy merať, pozorovať, logicky stanoviť predpoklady ich fungovania a experimentálne ich overovať. Ide o takzvanú experimentálnu vedu.

Čo to znamená?

- Vo svojich dielach opakovane hovorí, že poznaním prírody má človek prírodu ovládnuť a zlepšiť svoje životné podmienky. S entuziazmom hovorí, že človek spozná prírodu a zvíťazí nad ňou. Citujem: „Postaví lode bez vesiel, vozy, ktoré sa bez zapriahnutých zvierat budú pohybovať obrovskou rýchlosťou, umelými krídlami vystúpi do vzduchu, bude môcť bezpečne chodiť po dne morí a skúmať ich a skladaním skiel uvidí neuveriteľné a priblíži si hviezdy.“

Znie to ako citát z dobrodružnej literatúry...

- Keď som to prvýkrát čítal, myslel som, že čítam Jula Vernea alebo Nostradama. Na rozdiel od nich však tieto tvrdenia mal podložené tak, že ukázal cestu, ako sa k nim ľudstvo dostane práve experimentálnym spôsobom.

Malo to však jednu nevýhodu. Tým, že veľmi predbiehal vývoj, ľudia ho nepochopili a bol väznený niekoľko rokov, vraj minimálne dvanásť. Niektoré pramene hovoria dokonca o dvadsiatich.

Ako v súčasnosti spätne hodnotíte možnosť študovať v zahraničí?

- Videl som iný životný štýl, ľudia v USA sú veľmi praktickí, snažia sa na život pozerať pozitívne a optimisticky, nezväzuje ich veľmi minulosť, sú zameraní na prítomnosť a budúcnosť. Pri nadobúdaní vzdelania sa dbá na jeho praktické použitie v praxi. Dôraz kladú na kritické myslenie. V USA som získal aj cenné odborné kontakty. Do optimálnej miery som zdokonalil anglický jazyk. Dodnes nezabudnem na niekoľkosemestrový kurz klasickej gréčtiny, kde som pri záverečných skúškach prekladal text z klasickej gréčtiny do angličtiny a naopak.

Čo bolo pre vás ešte na pobyte v USA pozitívne?

- Ako historik môžem minulosť rekonštruovať na základe kritickej analýzy zachovaných dobových dokumentov, ktoré odborne označujeme pojmom historické pramene. Nachádzajú sa buď v rukopisoch v archívoch, alebo sú zhromaždené v knižniciach v tlačenej forme, prípadne ako fotokópie. Prístup k prameňom býva pre slovenského historika často náročný, časovo, finančne aj lokalizačne. V USA sú v tomto smere oproti Slovensku obrovské možnosti.

Ako ste tie možnosti využili?

- Dá sa tam pomerne jednoducho dostať k prameňom, k akejkoľvek odbornej literatúre, dokonca aj slovenskej. Pramene k skúmaniu Rogera Bacona som tiež zhromaždil v USA. Keď som sa vracal na Slovensko, poslal som si domov osem balíkov kníh. Otec sa čudoval, prečo toľko, vyjadril sa, že z USA sa predsa prichádza s inými vecami, nie s množstvami kníh.

Pomohli vám tie knihy pri výskume?

- Dodnes pramene a literatúru používam ako podklady k výskumu, ku ktorým by som sa na Slovensku dostal zložito, alebo nedostal vôbec. Som veľmi rád, že takto môžem prispieť k obohateniu historického výskumu na Slovensku. V nedávno publikovanej monografii som rovnako analyzoval pramene, ku ktorým sa dá dostať zložito, čo ocenili aj recenzenti.

Na druhej strane pri prednáškach v Nemecku ma veľmi milo prekvapilo, keď som bol v akademickej knižnici na univerzite Bundeswehru – je štvrtou najväčšou knižnicou v Európe – že sú v nej porovnateľné možnosti ako v USA. Keby som chcel niečo hlbšie skúmať, mám to bližšie a zasa to asi pošlem poštou v balíku na Slovensko.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  2. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  5. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  6. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 21 309
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 435
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 228
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 475
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 791
  6. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 604
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 272
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 118
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 5 937
  10. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 874
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Liptovský Hrádok rozšíri možnosť otestovať sa o ďalšie odberové miesta

Mesto Liptovský Hrádok rozširuje možnosť bezplatného testovania antigénovými testami na ochorenie COVID-19.

Ilustračné foto

V liptovskom prípravnom derby sa hral slušný futbal

MFK Ružomberok remizoval s MFK Tatran Liptovský Mikuláš 2:2.

Prípravné stretnutie víťaza nemalo.
AKTUALIZOVANÉ: 18.1.2021 o 08:35

Kde a ako sa objednať na antigénové testovanie na Liptove

Štyri odberné miesta na antigénové testovanie už fungujú na časenku.

Ilustračné foto.

Dali by ste dieťaťu cigaretu? Mnohí áno

Dali by ste dieťaťu cigaretu, ak by si ju vypýtalo? Väčšina z nás áno. Dokumentuje to sociálny experiment a mystery shopping, ktoré zastrešila vzdelávacia iniciatíva NA VEKU ZÁLEŽÍ.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Banskej Bystrici nahlásili hromadné prepúšťanie 1 486 zamestnancov

Ohrození sú zamestnanci z oblasti poštových služieb, ide o avizované prepúšťanie v Slovenskej pošte.

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

Už ste čítali?