LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. „Rímsky katapult je jednou z najstarších mechanických zbraní. Keďže sa nezachovali detaily jeho nákresov, treba preskúmať, ako fungoval,“ povedal k spolupráci s profesorom Bukhardom Meissnerom z Universität der Bundeswehr v Hamburgu, ktorý v rámci výskumu najstarších vojenských dejín skúma detaily fungovania tejto vojenskej zbrane.
A. Sipko dodal: „Princíp katapultu, teda nepriama paľba hornou skupinou uhlov, sa využíva v moderných delách, majú ho, napríklad, húfnice a mínomety. Princíp je teda zachovaný, len v súčasných zbraniach pohyb zabezpečuje energia pušného prachu.“
Vojenská univerzita v Nemecku dostala podľa A. Sipka na rozbehnutie projektu desaťtisíc eur a oslovili ho, aby na ňom spolupracoval, pretože na Akadémii ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši sa odborne zameriava na výskum starších vojenských dejín. Viac, a nielen o katapulte, povedal v rozhovore.
Máte skúsenosti s rekonštrukciami starých zbraní?
- Už som sa zúčastnil v Hamburgu na rekonštrukcii katapultu, na ktorom nám však praskla ľavá napínacia časť. Našťastie, pokus sme robili v betónovej pivničnej hale, takže nikomu sme nič nepoškodili – nerozbili, napríklad okná. Deštrukcia mala veľkú silu, väčšiu než sme očakávali.
Prečo prebieha výskum v Nemecku?
- Nemci majú v porovnaní s nami oveľa viac peňazí vyčlenených na vedu a výskum. Okrem toho univerzita Bundeswehru v Hamburgu je jedna z najlepších. Ukazovateľom toho je napríklad aj to, že len necelých sedemdesiat percent kadetov skončí školu. Na druhej strane - keď skončí aktívnu službu dôstojník v Nemecku, ale aj u nás, má 38 rokov. Je teda pomerne mladý, ale u nás býva často pre neho problém nájsť si vhodné zamestnanie.
V Nemecku je to inak?
- Tam sa firmy o týchto absolventov bijú. Škola má vysoký kredit, štúdium je veľmi náročné, veľa peňazí dávajú do výskumu, skúmajú napríklad umelú inteligenciu, vyrábajú umelé neuróny či pokrokové prototypy bezpilotných lietadiel. A každý predmet je odprednášaný z jednej štvrtiny po anglicky. Ak príde lektor zo zahraničia, celé prednášky sú v angličtine. Vďaka tomu na univerzite pôsobia rôzni prednášatelia-špecialisti zo zahraničia. Takto som u nich aj ja realizoval sériu prednášok, zameraných na historickú kryštalizáciu modernej vedeckej metodológie.
Napísali ste knihu o Rogerovi Baconovi, britskom vedcovi zo stredoveku. Prečo o ňom?
- Bol to výnimočný človek, ktorý žil v 13. storočí a ktorý predbehol vývoj vo vede o dvestopäťdesiat rokov. Knihu Fenomén Rogera Bacona v dejinách vedy som napísal preto, že ma veľmi prekvapilo všetko, čo sa týkalo jeho zmýšľania, vedeckého prístupu, vízií o našom svete. Zároveň na budúci rok bude osemsté výročie jeho narodenia. Bacon bol Brit, ale za posledných tridsať rokov som ho monograficky spracoval len ja a jeden Fín. Briti ho neskúmali.
Kde ste sa k informáciám o ňom dostali?
- V USA, keď som tam bol na postgraduálnom študijnom pobyte viac ako štyri roky. Bacon navrhol úplne novú metodológiu vedy. Zavrhol dovtedajšie chápanie, ktoré bolo založené na deduktívnej logike, vychádzajúcej z výrokov stredovekých autorít. Navrhol javy merať, pozorovať, logicky stanoviť predpoklady ich fungovania a experimentálne ich overovať. Ide o takzvanú experimentálnu vedu.
Čo to znamená?
- Vo svojich dielach opakovane hovorí, že poznaním prírody má človek prírodu ovládnuť a zlepšiť svoje životné podmienky. S entuziazmom hovorí, že človek spozná prírodu a zvíťazí nad ňou. Citujem: „Postaví lode bez vesiel, vozy, ktoré sa bez zapriahnutých zvierat budú pohybovať obrovskou rýchlosťou, umelými krídlami vystúpi do vzduchu, bude môcť bezpečne chodiť po dne morí a skúmať ich a skladaním skiel uvidí neuveriteľné a priblíži si hviezdy.“
Znie to ako citát z dobrodružnej literatúry...
- Keď som to prvýkrát čítal, myslel som, že čítam Jula Vernea alebo Nostradama. Na rozdiel od nich však tieto tvrdenia mal podložené tak, že ukázal cestu, ako sa k nim ľudstvo dostane práve experimentálnym spôsobom.
Malo to však jednu nevýhodu. Tým, že veľmi predbiehal vývoj, ľudia ho nepochopili a bol väznený niekoľko rokov, vraj minimálne dvanásť. Niektoré pramene hovoria dokonca o dvadsiatich.
Ako v súčasnosti spätne hodnotíte možnosť študovať v zahraničí?
- Videl som iný životný štýl, ľudia v USA sú veľmi praktickí, snažia sa na život pozerať pozitívne a optimisticky, nezväzuje ich veľmi minulosť, sú zameraní na prítomnosť a budúcnosť. Pri nadobúdaní vzdelania sa dbá na jeho praktické použitie v praxi. Dôraz kladú na kritické myslenie. V USA som získal aj cenné odborné kontakty. Do optimálnej miery som zdokonalil anglický jazyk. Dodnes nezabudnem na niekoľkosemestrový kurz klasickej gréčtiny, kde som pri záverečných skúškach prekladal text z klasickej gréčtiny do angličtiny a naopak.
Čo bolo pre vás ešte na pobyte v USA pozitívne?
- Ako historik môžem minulosť rekonštruovať na základe kritickej analýzy zachovaných dobových dokumentov, ktoré odborne označujeme pojmom historické pramene. Nachádzajú sa buď v rukopisoch v archívoch, alebo sú zhromaždené v knižniciach v tlačenej forme, prípadne ako fotokópie. Prístup k prameňom býva pre slovenského historika často náročný, časovo, finančne aj lokalizačne. V USA sú v tomto smere oproti Slovensku obrovské možnosti.
Ako ste tie možnosti využili?
- Dá sa tam pomerne jednoducho dostať k prameňom, k akejkoľvek odbornej literatúre, dokonca aj slovenskej. Pramene k skúmaniu Rogera Bacona som tiež zhromaždil v USA. Keď som sa vracal na Slovensko, poslal som si domov osem balíkov kníh. Otec sa čudoval, prečo toľko, vyjadril sa, že z USA sa predsa prichádza s inými vecami, nie s množstvami kníh.
Pomohli vám tie knihy pri výskume?
- Dodnes pramene a literatúru používam ako podklady k výskumu, ku ktorým by som sa na Slovensku dostal zložito, alebo nedostal vôbec. Som veľmi rád, že takto môžem prispieť k obohateniu historického výskumu na Slovensku. V nedávno publikovanej monografii som rovnako analyzoval pramene, ku ktorým sa dá dostať zložito, čo ocenili aj recenzenti.
Na druhej strane pri prednáškach v Nemecku ma veľmi milo prekvapilo, keď som bol v akademickej knižnici na univerzite Bundeswehru – je štvrtou najväčšou knižnicou v Európe – že sú v nej porovnateľné možnosti ako v USA. Keby som chcel niečo hlbšie skúmať, mám to bližšie a zasa to asi pošlem poštou v balíku na Slovensko.
