Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Vedec rekonštruuje historické zbrane a píše knihy

Na rekonštrukcii kópie rímskeho katapultu má možnosť s Nemcami spolupracovať Adrián Sipko z Liptovského Mikuláša.

Na prezentácii novej knihy sa zúčastnili aj kadeti.Na prezentácii novej knihy sa zúčastnili aj kadeti. (Zdroj: DANUŠA SPILÁ)

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. „Rímsky katapult je jednou z najstarších mechanických zbraní. Keďže sa nezachovali detaily jeho nákresov, treba preskúmať, ako fungoval,“ povedal k spolupráci s profesorom Bukhardom Meissnerom z Universität der Bundeswehr v Hamburgu, ktorý v rámci výskumu najstarších vojenských dejín skúma detaily fungovania tejto vojenskej zbrane.

A. Sipko dodal: „Princíp katapultu, teda nepriama paľba hornou skupinou uhlov, sa využíva v moderných delách, majú ho, napríklad, húfnice a mínomety. Princíp je teda zachovaný, len v súčasných zbraniach pohyb zabezpečuje energia pušného prachu.“

Vojenská univerzita v Nemecku dostala podľa A. Sipka na rozbehnutie projektu desaťtisíc eur a oslovili ho, aby na ňom spolupracoval, pretože na Akadémii ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši sa odborne zameriava na výskum starších vojenských dejín. Viac, a nielen o katapulte, povedal v rozhovore.

Máte skúsenosti s rekonštrukciami starých zbraní?

- Už som sa zúčastnil v Hamburgu na rekonštrukcii katapultu, na ktorom nám však praskla ľavá napínacia časť. Našťastie, pokus sme robili v betónovej pivničnej hale, takže nikomu sme nič nepoškodili – nerozbili, napríklad okná. Deštrukcia mala veľkú silu, väčšiu než sme očakávali.

Prečo prebieha výskum v Nemecku?

- Nemci majú v porovnaní s nami oveľa viac peňazí vyčlenených na vedu a výskum. Okrem toho univerzita Bundeswehru v Hamburgu je jedna z najlepších. Ukazovateľom toho je napríklad aj to, že len necelých sedemdesiat percent kadetov skončí školu. Na druhej strane - keď skončí aktívnu službu dôstojník v Nemecku, ale aj u nás, má 38 rokov. Je teda pomerne mladý, ale u nás býva často pre neho problém nájsť si vhodné zamestnanie.

V Nemecku je to inak?

- Tam sa firmy o týchto absolventov bijú. Škola má vysoký kredit, štúdium je veľmi náročné, veľa peňazí dávajú do výskumu, skúmajú napríklad umelú inteligenciu, vyrábajú umelé neuróny či pokrokové prototypy bezpilotných lietadiel. A každý predmet je odprednášaný z jednej štvrtiny po anglicky. Ak príde lektor zo zahraničia, celé prednášky sú v angličtine. Vďaka tomu na univerzite pôsobia rôzni prednášatelia-špecialisti zo zahraničia. Takto som u nich aj ja realizoval sériu prednášok, zameraných na historickú kryštalizáciu modernej vedeckej metodológie.

Napísali ste knihu o Rogerovi Baconovi, britskom vedcovi zo stredoveku. Prečo o ňom?

- Bol to výnimočný človek, ktorý žil v 13. storočí a ktorý predbehol vývoj vo vede o dvestopäťdesiat rokov. Knihu Fenomén Rogera Bacona v dejinách vedy som napísal preto, že ma veľmi prekvapilo všetko, čo sa týkalo jeho zmýšľania, vedeckého prístupu, vízií o našom svete. Zároveň na budúci rok bude osemsté výročie jeho narodenia. Bacon bol Brit, ale za posledných tridsať rokov som ho monograficky spracoval len ja a jeden Fín. Briti ho neskúmali.

Kde ste sa k informáciám o ňom dostali?

- V USA, keď som tam bol na postgraduálnom študijnom pobyte viac ako štyri roky. Bacon navrhol úplne novú metodológiu vedy. Zavrhol dovtedajšie chápanie, ktoré bolo založené na deduktívnej logike, vychádzajúcej z výrokov stredovekých autorít. Navrhol javy merať, pozorovať, logicky stanoviť predpoklady ich fungovania a experimentálne ich overovať. Ide o takzvanú experimentálnu vedu.

Čo to znamená?

- Vo svojich dielach opakovane hovorí, že poznaním prírody má človek prírodu ovládnuť a zlepšiť svoje životné podmienky. S entuziazmom hovorí, že človek spozná prírodu a zvíťazí nad ňou. Citujem: „Postaví lode bez vesiel, vozy, ktoré sa bez zapriahnutých zvierat budú pohybovať obrovskou rýchlosťou, umelými krídlami vystúpi do vzduchu, bude môcť bezpečne chodiť po dne morí a skúmať ich a skladaním skiel uvidí neuveriteľné a priblíži si hviezdy.“

Znie to ako citát z dobrodružnej literatúry...

- Keď som to prvýkrát čítal, myslel som, že čítam Jula Vernea alebo Nostradama. Na rozdiel od nich však tieto tvrdenia mal podložené tak, že ukázal cestu, ako sa k nim ľudstvo dostane práve experimentálnym spôsobom.

Malo to však jednu nevýhodu. Tým, že veľmi predbiehal vývoj, ľudia ho nepochopili a bol väznený niekoľko rokov, vraj minimálne dvanásť. Niektoré pramene hovoria dokonca o dvadsiatich.

Ako v súčasnosti spätne hodnotíte možnosť študovať v zahraničí?

- Videl som iný životný štýl, ľudia v USA sú veľmi praktickí, snažia sa na život pozerať pozitívne a optimisticky, nezväzuje ich veľmi minulosť, sú zameraní na prítomnosť a budúcnosť. Pri nadobúdaní vzdelania sa dbá na jeho praktické použitie v praxi. Dôraz kladú na kritické myslenie. V USA som získal aj cenné odborné kontakty. Do optimálnej miery som zdokonalil anglický jazyk. Dodnes nezabudnem na niekoľkosemestrový kurz klasickej gréčtiny, kde som pri záverečných skúškach prekladal text z klasickej gréčtiny do angličtiny a naopak.

Čo bolo pre vás ešte na pobyte v USA pozitívne?

- Ako historik môžem minulosť rekonštruovať na základe kritickej analýzy zachovaných dobových dokumentov, ktoré odborne označujeme pojmom historické pramene. Nachádzajú sa buď v rukopisoch v archívoch, alebo sú zhromaždené v knižniciach v tlačenej forme, prípadne ako fotokópie. Prístup k prameňom býva pre slovenského historika často náročný, časovo, finančne aj lokalizačne. V USA sú v tomto smere oproti Slovensku obrovské možnosti.

Ako ste tie možnosti využili?

- Dá sa tam pomerne jednoducho dostať k prameňom, k akejkoľvek odbornej literatúre, dokonca aj slovenskej. Pramene k skúmaniu Rogera Bacona som tiež zhromaždil v USA. Keď som sa vracal na Slovensko, poslal som si domov osem balíkov kníh. Otec sa čudoval, prečo toľko, vyjadril sa, že z USA sa predsa prichádza s inými vecami, nie s množstvami kníh.

Pomohli vám tie knihy pri výskume?

- Dodnes pramene a literatúru používam ako podklady k výskumu, ku ktorým by som sa na Slovensku dostal zložito, alebo nedostal vôbec. Som veľmi rád, že takto môžem prispieť k obohateniu historického výskumu na Slovensku. V nedávno publikovanej monografii som rovnako analyzoval pramene, ku ktorým sa dá dostať zložito, čo ocenili aj recenzenti.

Na druhej strane pri prednáškach v Nemecku ma veľmi milo prekvapilo, keď som bol v akademickej knižnici na univerzite Bundeswehru – je štvrtou najväčšou knižnicou v Európe – že sú v nej porovnateľné možnosti ako v USA. Keby som chcel niečo hlbšie skúmať, mám to bližšie a zasa to asi pošlem poštou v balíku na Slovensko.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 536
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 138
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 251
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 410
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 11 642
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 068
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 971
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 10 191
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 076
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 901
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Energetici do ochrany vtáctva v Liptovskej Teplej investovali 30-tisíc eur

Na úseku dlhom 1,3 kilometra ošetrili 14 stĺpov a splnili tak požiadavku štátnych ochranárov.

Minister obrany vyzýva ľudí, aby pre testy na Oravu necestovali

Záujem o testovanie na Orave majú aj Liptáci. Ide o blízke regióny, ktoré majú veľkú spoločnú hranicu.

Ilustračná fotografia.

Zemiaky vyrástli kvalitné, už sú aj pod strechou

S množstvom aj kvalitou zemiakov sú v tomto roku spokojní.

Triedenie zemiakov v Smrečanoch.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Prípravy na Kysuciach v plnom prúde, testovať sa bude aj v reštaurácii či v kolkárni

Sme na jednej lodi, musíme sa zomknúť, hovorí starosta Čierneho.

V Lučenci hľadajú posily do tímov v celoplošnom testovaní, denná odmena je 70 eur

Záujemcovia sa môžu hlásiť do pondelka 26. októbra do 9.00 hod.

Už ste čítali?