Pondelok, 2. august, 2021 | Meniny má GustávKrížovkyKrížovky

Vedec rekonštruuje historické zbrane a píše knihy

Na rekonštrukcii kópie rímskeho katapultu má možnosť s Nemcami spolupracovať Adrián Sipko z Liptovského Mikuláša.

Na prezentácii novej knihy sa zúčastnili aj kadeti.Na prezentácii novej knihy sa zúčastnili aj kadeti. (Zdroj: DANUŠA SPILÁ)

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. „Rímsky katapult je jednou z najstarších mechanických zbraní. Keďže sa nezachovali detaily jeho nákresov, treba preskúmať, ako fungoval,“ povedal k spolupráci s profesorom Bukhardom Meissnerom z Universität der Bundeswehr v Hamburgu, ktorý v rámci výskumu najstarších vojenských dejín skúma detaily fungovania tejto vojenskej zbrane.

A. Sipko dodal: „Princíp katapultu, teda nepriama paľba hornou skupinou uhlov, sa využíva v moderných delách, majú ho, napríklad, húfnice a mínomety. Princíp je teda zachovaný, len v súčasných zbraniach pohyb zabezpečuje energia pušného prachu.“

Vojenská univerzita v Nemecku dostala podľa A. Sipka na rozbehnutie projektu desaťtisíc eur a oslovili ho, aby na ňom spolupracoval, pretože na Akadémii ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši sa odborne zameriava na výskum starších vojenských dejín. Viac, a nielen o katapulte, povedal v rozhovore.

Máte skúsenosti s rekonštrukciami starých zbraní?

- Už som sa zúčastnil v Hamburgu na rekonštrukcii katapultu, na ktorom nám však praskla ľavá napínacia časť. Našťastie, pokus sme robili v betónovej pivničnej hale, takže nikomu sme nič nepoškodili – nerozbili, napríklad okná. Deštrukcia mala veľkú silu, väčšiu než sme očakávali.

Prečo prebieha výskum v Nemecku?

- Nemci majú v porovnaní s nami oveľa viac peňazí vyčlenených na vedu a výskum. Okrem toho univerzita Bundeswehru v Hamburgu je jedna z najlepších. Ukazovateľom toho je napríklad aj to, že len necelých sedemdesiat percent kadetov skončí školu. Na druhej strane - keď skončí aktívnu službu dôstojník v Nemecku, ale aj u nás, má 38 rokov. Je teda pomerne mladý, ale u nás býva často pre neho problém nájsť si vhodné zamestnanie.

V Nemecku je to inak?

- Tam sa firmy o týchto absolventov bijú. Škola má vysoký kredit, štúdium je veľmi náročné, veľa peňazí dávajú do výskumu, skúmajú napríklad umelú inteligenciu, vyrábajú umelé neuróny či pokrokové prototypy bezpilotných lietadiel. A každý predmet je odprednášaný z jednej štvrtiny po anglicky. Ak príde lektor zo zahraničia, celé prednášky sú v angličtine. Vďaka tomu na univerzite pôsobia rôzni prednášatelia-špecialisti zo zahraničia. Takto som u nich aj ja realizoval sériu prednášok, zameraných na historickú kryštalizáciu modernej vedeckej metodológie.

Napísali ste knihu o Rogerovi Baconovi, britskom vedcovi zo stredoveku. Prečo o ňom?

- Bol to výnimočný človek, ktorý žil v 13. storočí a ktorý predbehol vývoj vo vede o dvestopäťdesiat rokov. Knihu Fenomén Rogera Bacona v dejinách vedy som napísal preto, že ma veľmi prekvapilo všetko, čo sa týkalo jeho zmýšľania, vedeckého prístupu, vízií o našom svete. Zároveň na budúci rok bude osemsté výročie jeho narodenia. Bacon bol Brit, ale za posledných tridsať rokov som ho monograficky spracoval len ja a jeden Fín. Briti ho neskúmali.

Kde ste sa k informáciám o ňom dostali?

- V USA, keď som tam bol na postgraduálnom študijnom pobyte viac ako štyri roky. Bacon navrhol úplne novú metodológiu vedy. Zavrhol dovtedajšie chápanie, ktoré bolo založené na deduktívnej logike, vychádzajúcej z výrokov stredovekých autorít. Navrhol javy merať, pozorovať, logicky stanoviť predpoklady ich fungovania a experimentálne ich overovať. Ide o takzvanú experimentálnu vedu.

Čo to znamená?

- Vo svojich dielach opakovane hovorí, že poznaním prírody má človek prírodu ovládnuť a zlepšiť svoje životné podmienky. S entuziazmom hovorí, že človek spozná prírodu a zvíťazí nad ňou. Citujem: „Postaví lode bez vesiel, vozy, ktoré sa bez zapriahnutých zvierat budú pohybovať obrovskou rýchlosťou, umelými krídlami vystúpi do vzduchu, bude môcť bezpečne chodiť po dne morí a skúmať ich a skladaním skiel uvidí neuveriteľné a priblíži si hviezdy.“

Znie to ako citát z dobrodružnej literatúry...

- Keď som to prvýkrát čítal, myslel som, že čítam Jula Vernea alebo Nostradama. Na rozdiel od nich však tieto tvrdenia mal podložené tak, že ukázal cestu, ako sa k nim ľudstvo dostane práve experimentálnym spôsobom.

Malo to však jednu nevýhodu. Tým, že veľmi predbiehal vývoj, ľudia ho nepochopili a bol väznený niekoľko rokov, vraj minimálne dvanásť. Niektoré pramene hovoria dokonca o dvadsiatich.

Ako v súčasnosti spätne hodnotíte možnosť študovať v zahraničí?

- Videl som iný životný štýl, ľudia v USA sú veľmi praktickí, snažia sa na život pozerať pozitívne a optimisticky, nezväzuje ich veľmi minulosť, sú zameraní na prítomnosť a budúcnosť. Pri nadobúdaní vzdelania sa dbá na jeho praktické použitie v praxi. Dôraz kladú na kritické myslenie. V USA som získal aj cenné odborné kontakty. Do optimálnej miery som zdokonalil anglický jazyk. Dodnes nezabudnem na niekoľkosemestrový kurz klasickej gréčtiny, kde som pri záverečných skúškach prekladal text z klasickej gréčtiny do angličtiny a naopak.

Čo bolo pre vás ešte na pobyte v USA pozitívne?

- Ako historik môžem minulosť rekonštruovať na základe kritickej analýzy zachovaných dobových dokumentov, ktoré odborne označujeme pojmom historické pramene. Nachádzajú sa buď v rukopisoch v archívoch, alebo sú zhromaždené v knižniciach v tlačenej forme, prípadne ako fotokópie. Prístup k prameňom býva pre slovenského historika často náročný, časovo, finančne aj lokalizačne. V USA sú v tomto smere oproti Slovensku obrovské možnosti.

Ako ste tie možnosti využili?

- Dá sa tam pomerne jednoducho dostať k prameňom, k akejkoľvek odbornej literatúre, dokonca aj slovenskej. Pramene k skúmaniu Rogera Bacona som tiež zhromaždil v USA. Keď som sa vracal na Slovensko, poslal som si domov osem balíkov kníh. Otec sa čudoval, prečo toľko, vyjadril sa, že z USA sa predsa prichádza s inými vecami, nie s množstvami kníh.

Pomohli vám tie knihy pri výskume?

- Dodnes pramene a literatúru používam ako podklady k výskumu, ku ktorým by som sa na Slovensku dostal zložito, alebo nedostal vôbec. Som veľmi rád, že takto môžem prispieť k obohateniu historického výskumu na Slovensku. V nedávno publikovanej monografii som rovnako analyzoval pramene, ku ktorým sa dá dostať zložito, čo ocenili aj recenzenti.

Na druhej strane pri prednáškach v Nemecku ma veľmi milo prekvapilo, keď som bol v akademickej knižnici na univerzite Bundeswehru – je štvrtou najväčšou knižnicou v Európe – že sú v nej porovnateľné možnosti ako v USA. Keby som chcel niečo hlbšie skúmať, mám to bližšie a zasa to asi pošlem poštou v balíku na Slovensko.

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte
  2. Ako sa dostať z Bratislavy do Nitry, Bystrice, Popradu a Prešova
  3. Ako si zabezpečiť krytie liečby a karantény v zahraničí?
  4. Dominika Kavaschová: Netušila som, že mám v sebe toľko nehy
  5. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  6. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  7. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  8. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  9. Jeden deň na Bratislavu nestačí
  10. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  1. Vodného slalomára privítal doma aj jeho hlavný partner BILLA
  2. Autorka prezradila motív novej knihy. Poteší nielen romantičky
  3. Ako uľahčiť opatrovanie seniorov doma
  4. Diskusia o elektromobiloch nie je „súťaž krásy“
  5. Ako si zabezpečiť krytie liečby a karantény v zahraničí?
  6. Dominika Kavaschová: Netušila som, že mám v sebe toľko nehy
  7. Ako sa dostať z Bratislavy do Nitry, Bystrice, Popradu a Prešova
  8. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  9. Košická štvrť je súčasťou odpadového experimentu.
  10. Kúpa vozidla cez inzerát či od malého predajcu je rizikovejšia
  1. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky 5 395
  2. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021 5 145
  3. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 694
  4. Jeden deň na Bratislavu nestačí 3 667
  5. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké? 3 507
  6. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 3 488
  7. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu 3 246
  8. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 2 833
  9. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 2 342
  10. Ako sa dostať z Bratislavy do Nitry, Bystrice, Popradu a Prešova 2 336
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Ilustračné foto

Dediny a mestá na Liptove sú zaočkovné od 64 percent v Pavlovej Vsi, po 18 percent na Hutách. Pozrite si kompletnú tabuľku.


2 h

Na túto ale aj mnohé iné otázky od vás odpovedáme v našej právnej poradni.


24 h
Slávnostné privítanie mikulášskych vodákov pred Lodenicou po návrate z LOH Tokio 2020.

Tvrdý tréning a odhodlanie im priniesli na OH v japonskom Tokiu 2020 historické striebro v kajaku.


10 h
Relácia MY Športujeme denne prináša dynamický prehľad športových aktualít, exkluzívne rozhovory a aj rady a tipy nielen pre športovcov.

Dozviete sa viac aj o víťazoch na olympijských hrách, pozrieme sa na futbalové výsledky z víkendu a prezradíme, ktorá legenda sa vracia do slovenského klubu.


12 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Rozsudok nie je právoplatný.


1. aug

Po ťažko zraneného Milana priletel záchranársky vrtuľník, zdravotníci bojovali o jeho život viac ako hodinu.


1. aug

Slovenskom sa ženú búrky.


1. aug

Ľudia sa nestihli spamätať a prišla ďalšia povodeň.


6 h

Už ste čítali?