RUŽOMBEROK. O to sa veľkú časť života pokúša ružomberský fotograf František Dejčík, ktorý oslávil tento rok 75. narodeniny.
„Už ako malý chlapec som sníval o profesii novinára, prípadne geografa a cestovateľa. Samovzdelávanie mi pomohlo orientovať sa najmä v príslušnej literatúre faktu. No mal som aj iné záujmy, ako zbieranie vedomostí,“ načrel do svojich spomienok F. Dejčík.
Telesná zdatnosť mu umožňovala veľa športovať, hrával hádzanársku druhú ligu aj prvoligový basketbal.
Kým sa presťahoval na Liptov, hrával a sólovo spieval v tanečnom orchestri Torkus, neskôr v zoskupení Metronóm. V tejto záľube krátko pokračoval v ružomberskom súbore Textilák.
Založil fotoskupinu Helios
Dolný Liptov je miestom bydliska F. Dejčíka bezmála päť desaťročí. Tu sa začala jeho púť publicistu, neskôr aj profesionálneho novinára a fotografa. V roku 1965 založil v Závodnom klube Bavlnárskych závodoch fotoskupinu Helios. Usmerňoval a viedol ju dvadsať rokov. Zároveň bol vystavujúcim členom Fotoklubu pri Liptovskom múzeu v Ružomberku.
Nemálo úsilia venoval spolupráci so závodnými novinami Textilák a mestskými novinami Ružomberský hlas. Neskoršie sa stal členom redakčnej rady kultúrneho časopisu Rozhľady po kultúre a umení. Dokumentárne fotografie F. Dejčíka v roku 1993 zaplnili publikáciu Radislava Kenderu: Ružomberok - prechádzky po kultúrnych pamiatkach.
Cena Fotofóra
V roku 1973 získal F. Dejčík jednu z cien medzinárodného fotosalónu Fotofórum Ružomberok. Po prebratí ceny mu blahoželali národní umelci Ľudovít Fulla a Mária Medvecká, ktorí boli vtedy čestnými hosťami Fotofóra.
Spolupráca s Ľ. Fullom potom dlho pokračovala pri dokumentácií jeho tvorby. No výnimočná bola po niekoľkodňovom fotografovaní v Jazdiarni Pražského hradu, kde mal Ľ. Fulla v roku 1977 svoju súbornú výstavu k 75. narodeninám.
Grandióznej expozície svojho diela sa Ľ. Fulla nezúčastnil, ale požiadal podnikového riaditeľa vtedajšej textilky Artúra Mydlu o vyslanie F. Dejčíka do Prahy, aby v tom čase nevšednú výstavu nafotografoval.
Z ďalších ocenení
Úspech z Fotofóra znásobila Veľká cena špecializovanej medzinárodnej súťaže a výstavy o nákladných automobiloch Tatra objektívom v Liberci, ktorej obrázky F. Dejčík nasnímal v roku 1973 počas výstavby priehrady Liptovská Mara.
V Považskej Bystrici porota súťaže s názvom Mne Slovensko krása ohodnotila jeho fotografický súbor prvou cenou. Štyri čiernobiele obrazy dokumentovali výstavbu diaľnice D1 pri Liptovskom Michale.
Úspech a ocenenie získal aj v Kanade na súťaži Habitation za farebné impresionistické snímky Vlkolínca ale aj výtvarno-dokumentárne stvárnenie rezervácie ľudovej architektúry Bobrová raľa v Podbieli.
Nedal sa zastrašiť
Napriek sústavnému záujmu spojenému s vyhrážkami pracovníkov Štátnej bezpečnosti, aby v zahraničí a najmä na Západe nevystavoval, sa nedal odradiť a naďalej obosielal fotosalóny vo Fínsku, rumunskej Oradei, Japonsku, Španielsku, Argentíne.
Až po rokoch náhodne odhalil donášača zasvätených informácií obosielania fotovýstav pracovníkom ŠtB.
Pozdrav modrým diaľkam
V roku 1975 ukončil štúdium na Inštitúte výtvarnej a novinárskej fotografie v Brne. Absolventský, päťdesiatobrazový súbor s názvom Pozdrav modrým diaľkam zameral na vrchársku tematiku Liptova.
Komisia ministerstva kultúry ju o rok neskôr vybrala spolureprezentovať československú výtvarnú fotografiu do austrálskeho fotookruhu miest Adelaide, Alice Springs a Perth. Spolu s prácami viacerých autorov jeho fotografie kúpili do Metodického kabinetu Austrálskeho zväzu fotografov.
Dva póly fotografie
V knihe Dva póly fotografie mu zostavovateľ, výtvarný teoretik Ladislav Noel, uverejnil viacero fotografií a nazval F. Dejčíka odvážnym experimentátorom. Možno i preto, lebo videl jeho veľkoformátove módne fotografie s veľkosťou jeden až štyri metre štvorcové na každoročne konanej tematickej textilnej výstave Bavlna v Kultúrnom dome Andreja Hlinku v Ružomberku.
Fotografie kladne hodnotil aj nedávno zosnulý rodák a jeho dobrý známy z Čadce Karol Kállay, ktorý robil pre časopis Žena a móda rozsiahlu reportáž o spomínanej textilnej expozícií.
V roku 1976 začal dlhodobo spolupracovať s viacerými časopismi, napríklad Slovensko. Výtvarnými fotografiami v ňom ilustruje vlastné textové reportáže aj hĺbavé postrehy redaktora a spisovateľa Dušana Mikolaja.
Spolupracoval s periodikom Osvetová práca, s vydavateľstvom Orbis v Prahe, kde uverejňoval vlastné materiály o histórií, kultúre a športe na severozápade Slovenska, ktoré preberalo aj Rádio Prague. Obe pražské inštitúcie boli zamerané na propagáciu republiky v zahraničí, teda aj Slovenska, najmä však Vysokých Tatier a Liptova.
Novinársky pohľad na svet
Od roku 1992 F. Dejčík pomáhal zriaďovať regionálnu redakciu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, desať rokov tam pracoval ako redaktor - fotoreportér.
Počas pôsobenia v agentúre sa stretol napríklad s prvým dobyvateľom Mount Everestu sirom Edmundom Percivalom Hillarym, ktorého ako fotograf sprevádzal na plavbe plťou tokom Dunajca.
Vďačným reportérskym sústom sa stal kozmonaut Eugen Andrew Cernan so slovenskými koreňmi, manželka thajského kráľa Rámu IX Sikirit, spúšťajúca sa na umelohmotnom tanieri doskočiskom veľkého mostíka na Štrbskom Plese. Tiež lyžiari Ingemar Stenmark a americké dvojčatá - zjazdári, bratia Mahreovci, futbalisti Pelé a Eusebio či rocková skupina Iron Maiden.
Bohatá publikačná činnosť
Medzitým začal v roku 1995 spolupracovať s Knižným centrom v Žiline. Stal sa postupne vydávaným kmeňovým tvorcom a autorské i kolektívne spracované knihy boli na knižnom trhu celkom úspešné. Napríklad publikácia Žilina a okolie sa dožila štyroch rozobraných vydaní.
Tituly Žilinský kraj, Svrčinovec, Vlkolínec - perla Svetového dedičstva, Klenot na Váhu, Slovensko v klenotnici UNESCO, to je len časť jeho publikačnej činnosti.
Fotograf delegácie v Bruseli
Pri príležitosti prijatia Slovenska do Európskej únie bol ako fotograf členom delegácie Žilinského a Košického samosprávneho kraja v Bruseli.
Pre vtedajšieho veľvyslanca v Belgicku spisovateľa Františka Lipku a primátora Bruselu Freddyho Thielenmana vytvoril obrazovo-textové portfólio, ktoré vystavili v priestoroch pôvabnej bruselskej radnice a Informačnom centre EÚ Slovenskej republiky.
Autori encyklopédie Osobnosti Kysúc zaradili F. Dejčíka do jej obsahu s rozsiahlym životopisom a bibliografiou.
Skúsenosti uplatňuje stále
Dlhoročné novinárske skúsenosti a odbornosť uplatnil aj na dôchodku, vo funkcii kronikára Žilinského samosprávneho kraja či ako fotoreportér krajského periodika Región žurnál.
V roku 2007 ho ako autora pozvali, aby sa zúčastnil reprezentatívnej celoslovenskej expozície s názvom Stratený čas ponímajúcej obdobie rokov 1969- 1989.
Na výstave v Esterházyho paláci v Bratislave uviedli cyklus Dejčíkových veľkoformátových fotografií Vrchári I- IV.
„Súčasťou jeho profesného života je vyučovanie výtvarnej fotografie na Súkromnej základnej umeleckej škole Ružomberského katolíckeho kruhu. Jeho žiaci sa zúčastňujú na fotosúťažiach rôznych stupňov. Ako člen výboru Ružomberského katolíckeho kruhu je zároveň predsedom Redakčnej rady a hlavným prispievateľom mesačne vychádzajúceho informátora Listy,“ povedala Katarína Kováčová.
S celoživotnou tvorbou F. Dejčíka sa pri príležitosti životného jubilea výrazného autora zoznámili návštevníci jeho súbornej autorskej výstavy v Ružomberku, Čadci a pohraničnej obci Svrčinovec.
Autor: Tibor Šuľa
