MARTINČEK. Gazdinky pridávajú rovnaké suroviny ako inde, ale tajomstvo tkvie v zemiakoch, ktoré vyzerajú aj chutia celý rok tak, akoby ich práve vytiahli zo zeme.
Vŕšok, na ktorom stojí jeden z najstarších kostolov v Liptove, púta pozornosť množstvom drevených striešok. Chránia vstupy do zemiakových pivníc. Ľudia ich volajú dášky, slovo pochádza z nemeckého výrazu das Dache, teda strecha.
„Nesúvisí s pivnicou, ale vonkajším vzhľadom,“ vysvetlil dôvod pomenovania rarity v Martinčeku starosta Marián Lauko.
Do pivníc sa vchádza zhora pomocou rebríka, najprv treba vyklopiť celú strechu. Zvislé jamy vysekané do vápenca sú štyri metre hlboké, dole majú dvojmetrový priemer. Pivnice teda tvarom pripomínajú hrušku, vstupná časť má štvorcový otvor. „Šírka závisela od rozmerov gazdu,“ zasmial sa starosta.
Do pivníc v Martinčeku sa vchádza zhora, zvisle, nie spredu ako napríklad v Liptovskej Tepličke. Podľa starostu práve v tom tkvie ich jedinečnosť. Ľudia v nich dodnes skladujú zeleninu, hlavne zemiaky, ktoré si držia potrebnú teplotu, vlhkosť a vôňu bez ohľadu na to, či vonku mrzne alebo úradujú horúčavy.
Z dna pivníc vyberajú okrem zemiakov aj mobilné telefóny a peňaženky. Na ľudové chladničky sa chodí pozerať veľa zvedavcov, s údivom sa nakláňajú nad hlboké jamy a nevšimnú si, že im vypadáva obsah vreciek. „Austrálskej turistke sme ratovali pas, najprv sme ju ale trocha postrašili, že nemáme rebrík,“ usmial sa Lauko.
Klímu majú pivnice pre vápenec
„Naši dedovia to mali prešpekulované,“ netajil sa obdivom k umu predkov starosta.
Okrem kostola a pivničiek sa môžu v Martinčeku pochváliť ďalšou zvláštnosťou. V dedinke pri Ružomberku netečie žiadny potok. Keď chcú ľudia z okolitých obcí podpichnúť miestnych, spýtajú sa, kedy budú v Martinčeku stavať mosty.
„Ak ale zakopeme do šesťdesiat centimetrovej hĺbky, narážame na vodu. Nie je to typická spodná vodná, volám ju spodná vrchná voda. Martinček sa nachádza na vápencovom podloží, nad ktorým je nerovnomerná vrstva nepriepustného ílu, vodu prepúšťa len veľmi pomaly. Naši predkovia to vedeli, preto kopali pivnice na vŕšku s kostolom, kde ich voda neohrozovala,“ povedal Lauko.
Vnútri je stála teplota sedem stupňov
V lete merali jaskyniari teplotu a vlhkosť vzduchu. „Vonku bolo 28 stupňov nad nulou a 40 percent vlhkosti. Vo vnútri pivnice namerali 85 percentnú vlhkosť a plus sedem stupňov,“ zdôvodnil starosta múdrosť predošlých generácií, ktorú potvrdili aj moderné prístroje.
Obyvatelia Martinčeka sa živili hlavne gazdovaním. Kedysi nechodili za prácou do mesta, alebo, ako sa tu hovorí, do fabriky, ale žili z toho, čo si sami nadobudli na poliach.
„Pre stavbu domov vtedy nepotrebovali kopať do hĺbky, veď stačilo osadiť štyri kamene a postaviť drevenicu. Schovávanie úrody bolo ale strategickou záležitosťou, ľuďom obzvlášť záležalo, aby vydržala čo najdlhšie. Ak úroda pošla, nemali čo jesť. Tak si vymysleli pivničky,“ povedal Lauko.
Zachovala sa tretina pôvodného počtu
Vďaka snahe starostu, ktorý získal pre dášky grant na ich záchranu, sa podarilo zachovať tridsaťpäť pivničiek. Hrbole na kopci, ktoré ostali po zasypaných jamách ale svedčia, že kedysi ich bolo viac, vraj až cez deväťdesiat.
Ich pôvod je dodnes nejasný. „Existujú síce rôzne teórie o tom, kto, kedy a ako začal s kopaním pivníc, ale nevieme to s istotou. V obecnej kronike záznam nemáme, našli sme fotografiu spred prvej svetovej vojny. Vidieť síce čerstvo vykopané jamy ale aj staré striešky. Najdivokejšia teória je, že templári si takto alebo podobne skrývali svoje bohatstvá, “ vysvetlil.
Treba aspoň dvoch chlapov a rebrík
Do pivnice sa pohodlne vojde päťdesiat vriec zemiakov. „Uskladňovanie je dvojchlapová práca. Jeden musí stáť nad jamou a druhému, ktorý zišiel do vnútra po rebríku, podáva vrecia,“ opísal starosta.
Dole ich potom voľne, ale opatrne, aby sa nepoškodili, vysypú alebo nechajú v malých dierkovaných vreckách, ktoré postačí na týždeň - dva.
Kedysi malo každé gazdovstvo svoju pivničku. Majetnejší mali aj dve, na kŕmne a konzumné zemiaky zvlášť. Na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia zobralo pivničky družstvo. Vo viere, že pivnice zachovajú čerstvosť čo najväčšieho množstva úrody ich doslova zasypali rôznymi plodinami. Čoskoro od toho upustili, pretože úroda sa musí do hĺbky ukladať opatrne, ručne, aby sa nezničila. Je to však namáhavé a náročné na čas.
Driemkajúce zemiaky zobudí slnko
Kolobeh rituálov spojených s uskladňovaním zemiakov v rázovitých pivničkách ľudia stále dodržiavajú. Zemiaky na sadbu na jar vyberú a vyložia na slnko, aby sa zohriali. „Nechávame ich predklíčiť, lebo by v zemi driemkali, také sú studené. Slnko ich naštartuje, vyhriate sa sadia do zeme a hneď začnú rásť,“ opísal Lauko.
Pred jesenným uskladnením v dostatočnom predstihu pivničky poriadne vyzametali a podopreli striešku, aby sa dostatočne vyvetrala. „Do vnútra potom hodili otep slamy a zapálili. Priestory pivnice sú stále prírodné, takto vyháňali hmyz a hlodavcov. Dnes dovnútra síce hádžu sírové pásiky, ale zmysel zostáva ten istý,“ priblížil.
Zemiaky potom po rebríku zniesli dole a štvorcový otvor prikryli latkami tak, aby nechali medzi nimi špárku, ktorou preniká vzduch.
Po zemiaky chodili zásadne so sviečkou. „Nebolo to pre romantickú náladu, ale z praktických dôvodov. V prvom rade, aby videli a ochránili sa. Zemiaky boli občas staršie, vylučovali plyny, ktoré sa držali na dne pivnice, pretože kyslík je ľahší. Keď sviečka zhasla, vedeli že je zle a musia utekať, lebo by sa udusili,“ vysvetlil Lauko.
Lada by mal originálny námet na ilustráciu
Pivničky v Martinčeku dodnes fungujú vďaka spojeniu troch špecifických prírodných daností. Vápenec, do ktorého ich vysekali, poloha na vŕšku, vďaka čomu úrodu neohrozuje voda a vlhkosť, ktorá sa drží v miestnej pôde.
Pri živote ich ale udržiavajú predovšetkým ľudia, ktorým neprekáža, že skoro každú sobotu musia vyjsť na kopec a prácne vyberať zemiaky z jamy.
„V domoch síce majú pivnice, rúrky ústredného kúrenia vzduch ohrejú, ale zároveň vysušia. Doma uskladnené zemiaky sa našim jamovým nevyrovnajú. Teší ma, že sa vraciame k veciam, na ktoré sme skoro zabudli, “ povedal Lauko.
Keby chcel majster Lada zachytiť ozajstnú atmosféru Martinčeka, jeho ilustrácia by podľa starostu vyzerala takto: „Ľudkovia idú hore ku kostolíku a ťahajú sánky s rebríkom a poukladanými prázdnymi vrecami. Ďalší sa vracajú naspäť tiež s rebríkom, ale na sánkach už majú vrecia plné zemiakov. Takto u nás vyzerá zima, lebo každú sobotu či každú druhú sa chodia vyberať zemiaky,“ dodal starosta.
