LIPTOV. Pokusom o jeho biblické zdôvodnenie boli slová proroka Ozeáša: „Ja som ako zelený cyprus, tvoje ovocie pochádza odo mňa.“
História vianočného stromčeka v dnešnej podobe sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. Johann Wolfgang Goethe opisuje stromček u strýka v roku 1765.
V roku 1815 sa spomína prvý stromček v Gdansku, v roku 1817 vo Viedni, v roku 1819 v Budíne, v roku 1837 v Paríži, v roku 1828 vo Westminsterskom paláci v Londýne a v roku 1833 v Ríme.
Vidiek dlho bez stromčeka
Na naše územie prenikol vianočný stromček v 18. storočí z Nemecka. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a na konci 19. storočia začal prenikať aj na vidiek.
Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi svetovými vojnami. Dovtedy sa vo východoslovenských izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky.
Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi.
Magická podstata
Vianočný strom však má svoju symboliku. V ľudových obradoch predstavovala zeleň zrod nového života. Stromom sa pripisovala schopnosť zaháňať zlých duchov. Až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo, zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky.
Dedina obohatila estetickú funkciu stromčeka stotožnením s magickými úkonmi. V ľudovom prostredí sa stromček zdobil najrôznejšími plodmi - jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok.
Symboliku bohatstva a hospodárskeho úspechu prekryla v niektorých oblastiach liečebná funkcia. Na východnom Slovensku chránil prút z vianočného stromčeka dobytok pred vorožilami - strigami a zvieratá sa ním vyháňali na prvú pašu.
